Odôvodnenie a kontext požiadaviek výzvy vláde SR na zastavenie biomasakru

Klimatická kríza, strata biodiverzity a ďalšie kľúčové problémy životného a sociálneho prostredia sú prepojené. Zmena podnebia je jedným z faktorov straty biodiverzity, zatiaľ čo tá prispieva k zhoršovaniu klimatickej krízy, ktorá súvisí so znečisťovaním ovzdušia atď. Preto by sa politiky v oblasti klímy, biodiverzity, ovzdušia a ďalších mali navzájom posilňovať. Riešenie jednej výzvy nesmie podkopávať riešenia inej a súčasne musia mať na zreteli výzvy sociálneho a ekonomického rozvoja, osobitne marginalizovaných regiónov. Environmentálna a klimatická politika EÚ musí posilniť súlad medzi právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany klímy, biodiverzity a ďalšími environmentálnymi problémami, osobitne medzi smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie, stratégiou v oblasti biodiverzity, rámcovou smernicou o vode a smernicami o vtáctve a biotopoch. Potrebujeme zabezpečiť, aby využívanie obnoviteľných zdrojov energie (ktoré sú a budú v rastúcom rozsahu používané v riešení klimatickej a environmentálnej krízy) mali minimálne dopady na prírodu a klímu, teda boli skutočne zelené. Osobitnú pozornosť potrebujeme venovať energetickému využívaniu lesnej biomasy a vodnej energii. 

Energetické využívanie lesnej biomasy 

Energia z lesnej biomasy nebola vždy taká kontroverzná. Jej využitie sa však v EÚ od roku 1990 strojnásobilo a najintenzívnejšia forma ťažby lesnej biomasy na drevené pelety sa tiež zrýchľuje. Analýza Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) načrtáva, že zvýšené spoliehanie sa na energiu z dreva je čiastočne zodpovedné za rozmach ťažby lesov v Európe. Úbytok biomasy sa zvýšil v rokoch 2016 - 2018 v porovnaní s obdobím 2011 - 2015 o 69%. Plocha ťaženého lesa sa v rovnakom porovnaní zvýšila o 49%. (Ceccherini 2020) Pelety a drevné štiepky sa čoraz častejšie získavajú v Európe zo starých, zachovalých častí lesov, napríklad Karpát či Pobaltia. Ťažba zaťažuje každým rokom nové časti lesných ekosystémov nielen v Európe, ale aj v USA, Kanade, Rusku, Brazílii, na Ukrajine, ktoré vyvážajú drevené pelety, aby uspokojili rastúci dopyt EÚ po biomase. Zvýšila sa aj intenzita ťažby v lesoch EÚ v rokoch 2009 - 2015. Celkové využívanie drevnej biomasy v EÚ vykazuje za posledné dve desaťročia nárast približne 20%. Podobne narástlo o 87% v období rokov 2000 – 2013 používanie drevnej biomasy pre energetické účely. (Camia, 2021) 

V súčasnosti tvorí v EÚ tzv. primárna drevná biomasa (kmeňové drevo - nadzemná drevná časť stromu, vrátane hlavných konárov, koruny stromov, konáre a pod.) minimálne 37% dreva používaného pre výrobu energie. Ďalších 14% nie je klasifikovaných, na základe analýzy JRC je však pravdepodobné, že ide tiež o primárne drevo. Spolu teda môže tzv. primárne drevo tvoriť až 51% z celkového množstva používaného pre výrobu energie v EÚ. Ostávajúcich 49 % tvorí tzv. sekundárna drevná biomasa (napr. odpad z drevospracujúceho priemyslu). Približne 20% z množstva dreva pre výrobu energie tvorí tzv. kmeňové drevo a polovica z neho, asi 10%, je zo starších lesov. (Camia, 2021) 

Rozloha európskych lesov síce rastie, no ich schopnosť absorbovať CO2 od 90. rokov stagnuje. Na Slovensku klesla od roku 1990 o viac ako 4 milióny ton CO2. Schopnosť pohlcovať uhlíkové emisie ovplyvňuje aj zloženie a vek lesov, ich zdravie, či spôsob lesného hospodárenia. 

Spaľovanie celých stromov pre energiu však je nielen častou záťažou pre lesné ekosystémy, ale súčasne zvyšuje emisie skleníkových plynov a v niektorých prípadoch súvisí aj so znečisťovaním ovzdušia. Drevná biomasa sa stále mnohými považuje za uhlíkovo neutrálny zdroj energie na základe zjednodušeného a nesprávneho predpokladu, že CO2 ktoré uvoľňuje pri spaľovaní sa časom vráti do prírodného kolobehu prostredníctvom fotosyntézy. Skutočnosť je však zložitejšia. Spaľovanie lesnej biomasy prenáša uhlík z lesa do atmosféry v priebehu niekoľkých minút a medzi týmto počiatočným uvoľnením a pohltením týchto skleníkových plynov prostredníctvom opätovného rastu existuje tzv. uhlíková doba návratnosti, alebo inak uhlíkový dlh. Táto doba návratnosti môže trvať roky, ak sú vstupnou surovinou napríklad lesné zvyšky, ak sa však ťažia a spaľujú pre energiu stromy, doba návratnosti v závislosti od druhov a podmienok sa pohybuje od desaťročí až do storočí. A v niektorých prípadoch nemusí byť uhlík prítomný v pôvodnom lesnom poraste nikdy obnovený. (Norton, 2019) 

Vedecké poznatky preukázali, že ak máme predísť závažným negatívnym dopadom zmeny klímy, potrebujeme usilovať o obmedzenie globálneho oteplenia na 1,5 °C, ako stanovuje Parížska dohoda o klíme. Medzivládny panel pre zmenu klímy predpokladá, že priemerná teplota pri súčasných trendoch pravdepodobne prekročí 1,5 °C v rokoch 2030 až 2052. To znamená, že pohltenie emisií skleníkových plynov uvoľnených spaľovaním drevnej biomasy (stromov) v trvaní mnohých desaťročí zvyšuje riziko prekročenia uvedených cieľov ochrany podnebia. (Norton, 2019) Energetické využívanie lesnej biomasy musí viesť k znižovaniu emisií skleníkových plynov v časových horizontoch, ktoré sú relevantné z hľadiska cieľa Parížskej dohody o zmene klímy, teda najbližších 10 - približne 20 rokov. Maximálna prijateľná doba návratnosti uhlíka preto nemá byť dlhšia ako 5 - do 10 rokov. Nie je správne dotovať také formy spaľovania lesnej biomasy pre energiu, ktoré môžu prispieť k prekročeniu cieľov Parížskej dohody o klíme, teda oteplenia nad 1,5 C a viac, podkopávať ochranu biodiverzity a ovzdušia. 

Súčasné environmentálne kritériá legislatívy EÚ pre energetické využívanie lesnej biomasy, osobitne smernice EÚ 2018/2001 o obnoviteľných zdrojoch energie, sú nedostatočné a nedokážu zabrániť negatívnym dopadom na lesy a produkovaniu značných emisií skleníkových plynov. 

Smernica o obnoviteľných zdrojoch napríklad neobsahuje relevantné požiadavky na účinnosť pre existujúce zariadenia a nové elektrárne s výkonom menším ako 50 MW. Požiadavky pre nové veľké zdroje energetického využívania lesnej biomasy sú veľmi slabé, napríklad sa nevyžaduje kogenerácia, čo znamená, že veľké a neefektívne elektrárne budú môcť ďalej využívať výhody ako obnoviteľné zdroje energie. Kritériá smernice pre znižovanie emisií skleníkových plynov nezahŕňajú celý životný cyklus (napríklad emisie zo spaľovania samotnej biomasy) a nie sú dostatočne prísne. V súčasnosti spĺňajú prísnejšie normy ešte aj drevené pelety dovážané do EÚ zo Severnej Ameriky. Naviac platia iba pre nové elektrárne s príkonom najmenej 20 MW. Hlavné oblasti využívania drevených peliet tak zostáva neregulované - napríklad ich spaľovanie v nových zariadeniach s výkonom nižším ako 20 MW, či v existujúcich zariadeniach. Kritériá udržateľnosti sa nevzťahujú na nové zariadenia s výkonom menším ako 20 MW, ani na existujúce zariadenia. V nadchádzajúcich rokoch sa budú vzťahovať len na malú časť biomasy spálenej v EÚ. Nedostatočnosť kritérií udržateľnosti ilustruje aj to, že nezabránia pokračujúcim škodám pri ťažbe lesnej biomasy, pretože sa vágne zaoberajú existenciou právnych predpisov týkajúcich sa škodlivých postupov namiesto stanovenia noriem, ktoré by takéto postupy eliminovali. Keďže škodlivé postupy sú stále v niektorých krajinách EÚ (a krajinách dovozu týchto surovín) legálne, budú akceptované aj na základe kritérií udržateľnosti tejto smernice. 

Nesprávne nastavenie dotačného a regulačného rámca pre energetické využívanie lesnej biomasy malo negatívne dôsledky na prírodu a klímu aj na Slovensku. Predimenzovaná ťažba dreva na energetické využitie má viacero negatívnych vplyvov, počnúc degradovateľnosťou potenciálu drevnej biomasy, pokračujúc zvýšeným rizikom záplav, erózie pôdy, vyčerpania živín z pôdy, gradácie podkôrneho hmyzu, zmeny vodného režimu a podobne. 

Vodné elektrárne 

Európa má najfragmentovanejšiu riečnu krajinu na planéte a až 60% riek, jazier a mokradí v EÚ nie je zdravých. 

Najmenej milión bariér (priehrad, hatí a podobne) negatívne ovplyvňuje ich kvalitu, zdravie a ohrozuje prežitie zraniteľných druhov. Mnohé vodné elektrárne majú často rôzne škodlivé vplyvy na rieky a biodiverzitu a patria nezriedka medzi faktory porušovania Rámcovej smernice EÚ o vode. Menia prirodzený tok rieky, zachytávajú sedimenty, ktoré chránia brehy riek pred povodňami, blokujú migračné trasy rýb, čím zabraňujú druhom v cestovaní za potravou alebo reprodukciou. Populácie sladkovodných migrujúcich rýb sa od roku 1970 v Európe znížili o 93%, pričom medzi hlavné príčiny patria priehrady a ďalšie bariéry na riekach. Pokles v Európe je horší než na iných kontinentoch. (Baffert, 2021) Ďalším negatívom je vplyv na klímu - pri výstavbe a prevádzke vodných priehrad sa uvoľňuje metán z nádrží a CO2. V súčasnosti je v EÚ 19 268 vodných elektrární a žiaľ až 3 557 z nich je v chránených územiach. Plánovaných alebo vo výstavbe je ďalších 5 856 vodných elektrární a zarážajú je, že až 33 % z nich by sa znovu nachádzalo v chránených územiach EÚ, napríklad národných parkoch a chránených územiach Natura 2000. (Schwarz, 2019) 

Riešenia spočívajú v skvalitnení požiadaviek na vodné elektrárne, ktoré zabezpečia aby výstavba nových neviedla k zvýšeniu fragmentácie riek a preto uprednostnia ekologickú obnovu existujúcich, sanácii existujúcich prekážok. Zmierňovanie vplyvu existujúcich vodných elektrární na prírodu zahŕňa napríklad vybudovanie obtokových mechanizmov pre ryby alebo sedimenty, zabezpečenie minimálneho ekologického prietoku, inštaláciu moderných turbín, ktoré sú pre ryby menej škodlivé, budovanie a udržiavanie prirodzených rybných tokov popri elektrárni, aby sa zachovala kontinuita rieky a ryby mohli migrovať a množiť sa. Potrebujeme zlepšiť implementáciu Rámcovej smernice EÚ o vode v oblasti vodných elektrární a pri posudzovaní vplyvov sa sústrediť aj na hodnotenie kumulatívneho vplyvu na prostredie a relevantné environmentálne a sociálne vplyvy na úrovni regiónu resp. povodia. Hodnotenie kumulatívneho vplyvu sa ukazuje ako zásadné a absencia jeho posudzovania je dôvodom súdnych rozhodnutí, ktorými sú rušené výsledky posudzovania vplyvov v prípade malých vodných elektrární. Na základe aktuálnych poznatkov, správy technickej skupiny expertov Európskej Komisie pre klasifikáciu udržateľných investícií, relatívne malého príspevku pre prechod na zelené energie a značných rizík pre prírodu možno konštatovať, že výstavba ďalších malých vodných elektrární (<10 MW), ktoré negatívne ovplyvňujú stav vodných útvarov, prehrádzajú celé vodné toky, vytvárajú migračné bariéry a zhoršujú bilanciu sedimentov musí byť predmetom prísneho posudzovania vplyvov (vrátane kumulatívneho), environmentálne a sociálne šetrnejších alternatív a kritériá by mali viesť pokiaľ možno k vyhýbaniu sa ich výstavby. 

Zároveň je potrebné doplniť požiadavky na efektívnosť technológií a znižovanie vplyvu vodných elektrární na klímu z hľadiska ich životného cyklu s ohľadom na odporúčania správy technickej skupiny expertov Európskej Komisie pre klasifikáciu udržateľných investícií. Hodnoty prípustných emisií skleníkových plynov životného cyklu by sa mali postupne znižovať až na úroveň CO2 ekv. neutrálnych do roku 2050.

Oprávnenosť pre finančnú podporu a socioekonomický prínos zelených riešení 

Požiadavky tejto petície sa zaoberajú primárne kritériami udržateľnosti pre tie zariadenia obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa uchádzajú o oprávnenosť na finančnú podporu z verejných zdrojov a započítavanie do podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Ak by sa prijali kritériá tejto petície, naďalej by sa mohlo započítavať do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie a získavať podporu ako zelený zdroj energie napríklad odpadové drevo, lesné zvyšky a pod. ktoré v súčasnosti poskytujú približne polovicu tejto energeticky využívanej biomasy v EÚ. Nikto by nemusel prestať spaľovať lesné drevo – len by spaľovanie celých stromov a pod. nezískavalo značné dotácie ako zelený zdroj (pretože ním nie je) a nezapočítavalo by sa do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie. 

Nielen to, environmentálne dôsledný prístup načrtnutý v požiadavkách petície poskytuje v mnohých, hlavne marginalizovaných regiónoch impulzy pre sociálny a ekonomický rozvoj. Potvrdzujú to napríklad analýzy a nízkouhlíkové stratégie pre regióny v okrese Rimavská Sobota. Komplexnou obnovou celého sektora budov v týchto regiónoch (prvý krok environmentálnej hierarchie) je možné ušetriť vyše 70 % ich celkovej potreby energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa dekarbonizovala aj palivová základňa budov, úspora by bola ešte vyššia a prevádzka budov by bola aspoň 5-krát lacnejšia ako v súčasnosti. Ročne z hodnotených území dôsledkom vysokej energetickej náročnosti a dovozu palív a energie odteká približne 690 až 1000 EUR na každého obyvateľa (sektor budov zodpovedá za 75 – 80 % tohto úniku, zvyšok ide na vrub najmä individuálnej automobilovej dopravy). Taký je vplyv súčasnej, nekoordinovanej a neplánovanej regionálnej energetiky na lokálnu ekonomiku. Ak by podstatne vzrástla miera energetickej sebestačnosti regiónov - vďaka úsporám, energetickej efektívnosti a citlivo využívaným lokálnym zdrojom energie - podstatná časť financií, ktoré z nich v súčasnosti parmanentne unikajú, by ostala k dispozícii miestnej ekonomike a mohla by prinášať značné socioekonomické prínosy.

Vďaka aktivitám LZ Vlk sa zatiaľ podarilo zastaviť dotácie na neudržateľné formy spaľovania dreva pre energiu v biomasových zariadeniach a združenie Priatelia Zeme-CEPA presadilo aspoň časť kritérií udržateľnosti pre energetické využívanie drevnej biomasy pre časť projektov podporovaných z európskych fondov. Problémom je, že niektoré dôležité navrhované kritériá neboli akceptované ani v rámci podpory z európskych fondov a  neplatia vôbec pre  iné podporné programy financované z verejných zdrojov (týka sa to najmä kritéria, ktoré by zabezpečilo, že energiou vyrobenou z drevnej biomasy sa nebude zbytočne plytvať na vykurovanie nezateplených budov a tiež kritéria, ktoré by zabezpečilo, že v žiadnom regióne nebude prekročená hranica udržateľnosti jeho disponibilného potenciálu dreva na energetické využitie). Miestni občania, rybári a mimovládne organizácie ako WWF Slovensko, združenie Slatinka, Via Iuris prispeli k presadeniu dôsledného posudzovania vplyvov na životné prostredie vo veci malých vodných elektrární. 

Na úrovni EÚ sa od leta 2021 budú novelizovať klimatické a energetické predpisy regulujúce aj obnoviteľné zdroje energie, pričom podľa dostupných informácií hrozí, že súčasné nedostatočné kritériá pre ich reguláciu budú znovu schválené a súčasne sa zvýšia ciele pre podiel OZE v energetickom mixe.  

Preto táto petícia obsahuje požiadavky pre vládu SR, aby presadzovala v EÚ pri nadchádzajúcom schvaľovaní klimaticko – energetických právnych predpisov vyšší cieľ podielu zelených zdrojov energie, ale hlavne také kritériá a požiadavky, ktoré zabezpečia reálnu environmentálnu šetrnosť obnoviteľných zdrojov energie a súlad medzi politikami ochrany klímy a biodiverzity. 

 

Zdroje: 

Baffert, C., Macalister, Ch.: Hydropower in Europe: transformation – not development. WWF, March 2021 https://wwfeu.awsassets.panda.org/downloads/wwf___hydro_in_europe_transformation_not_dev.pdf 

Booth, M., PhD., Mitchell, B., PhD: Why the EU’s RED II biomass sustainability criteria fail forests and the climate, Paper Tiger, Partnership for Policy Integrity, July 6, 2020. http://eubiomasscase.org/wp-content/uploads/2020/07/RED-II-biomass-Paper-Tiger-July-6-2020.pdf  

Camia A., Giuntoli, J., Jonsson, R., Robert, N., Cazzaniga, N.E., Jasinevičius, G., Avitabile, V., Grassi, G., Barredo, J.I., Mubareka, S., The use of woody biomass for energy purposes in the EU, EUR 30548 EN, Publications Office of the European Union, Luxembourg, 2021, ISBN 978-92-76-27867-2, doi:10.2760/831621, JRC122719  

Ceccherini, G., Duveiller, G., Grassi, G. et al. Abrupt increase in harvested forest area over Europe after 2015. Nature 583, 72–77 (2020). https://doi.org/10.1038/s41586-020-2438-y 

European Academies’ Science Advisory Council: Forest bioenergy, carbon capture and storage, and carbon dioxide removal: an update, commentary, February 2019. https://easac.eu/fileadmin/PDF_s/reports_statements/Negative_Carbon/EASAC_Commentary_Forest_Bioenergy_Feb_2019_FINAL.pdf  

European Academies' Science Advisory Council:  Multi-functionality and sustainability in the European Union’s forests, EASAC policy report 32, ISBN: 978-3-8047-3728-0, April 2017. https://easac.eu/fileadmin/PDF_s/reports_statements/Forests/EASAC_Forests_web_complete.pdf  

EU Technical expert group on sustainable finance: Taxonomy Report: Technical Annex. Updated methodology & Updated Technical Screening Criteria, March 2020.  https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/business_economy_euro/banking_and_finance/documents/200309-sustainable-finance-teg-final-report-taxonomy-annexes_en.pdf 

Joint Research Centre for the European Commission's Knowledge Centre for Bioeconomy: Brief on biomass for energy in the European Union, 2019 http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC109354/biomass_4_energy_brief_online_1.pdf 

Matthews, R., Hogan, G., Mackie, E.: Carbon impacts of biomass consumed in the EU. Supplementary analysis and interpretation for the European Climate Foundation. Forest Research, May 2018. https://europeanclimate.org/wp-content/uploads/2021/01/forest-research-report-biomass-2018.pdf  

Norton M, Baldi A, Buda V, et al. Serious mismatches continue between science and policy in forest bioenergy. GCB Bioenergy. 2019;11:1256–1263. https ://doi.org/10.1111/gcbb.12643

Schwarz, U.: Hydropower pressure on European The story in numbers. WWF, Fluvius, RiverWatch, EuroNatur, Geota, 2019. https://wwfeu.awsassets.panda.org/downloads/hydropower_pressure_on_european_rivers_the_story_in_numbers_web.pdf 

Zamkovský, J.: Účelné a efektívne využívanie biomasy: pozičný dokument. Priatelia Zeme – CEPA, 2016.  https://cepa.priateliazeme.sk/component/booklibrary/7/view_bl/56/studie/31/ucelne-a-efektivne-vyuzivanie-biomasy-pozicny-dokument-plna-verzia 

Kol. autorov: Nízkouhlíkové stratégie pre územia MAS Cerovina, Malohont, Malý Gemer, Južný Gemer a mesto Tisovec, Centrum udržateľnej energetiky Rimavská Sobota, apríl 2021 http://cuers.sk/?page_id=340 

Created with NationBuilder