Podpíš hromadnú pripomienku
Hromadná pripomienka k LP/2022/66 zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žiadame zmeniť bod 25 tak, aby odseky 4 a 5 § 18 stanovovali použitie výnosov získaných z dražieb kvót podľa odsekov 1 a 2 nasledovne:
a) 40 % sa použije na priame platby dividend, rozdelených v rovnakej výške a bez distribučných kritérií všetkým obyvateľom Slovenska, v pravidelných štvrťročných časových intervaloch. Výnosy budú uložené v osobitnom fonde v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR, ktorý bude zabezpečovať ich správu a zasielanie obyvateľom. Predmetné platby dividend budú oslobodené od akýchkoľvek daní a nebudú sa počítať ako príjem pre žiadne dávky.
b) 10 % bude príjmom Environmentálneho fondu. Polovica týchto príjmov Environmentálneho fondu sa použije na financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie, zavádzania najlepšie dostupných technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok. Druhá polovica príjmov Environmentálneho fondu sa použije na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky a na náklady spojené s odborným a administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.
c) 20 % sa použije na podporu programov energetickej efektívnosti, osobitne obnovy budov.
d) 15 % sa použije na podporu programov pre zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie so zameraním na domácnosti.
e) 10 % sa použije na podporu výskumu, vývoja a aplikácie nových inovatívnych bezemisných a nízkoemisných technológií a na podporu rozvoja energetickej účinnosti v priemysle a energetike, spravovanými fondom v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR.
f) 5 % sa použije na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam podľa § 26 ods. 3, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie.
Odôvodnenie:
K bodu a)
Sprísňovanie legislatívneho rámca v oblasti zmierňovania zmeny klímy a cieľov znižovania emisií skleníkových plynov sa premieta aj do zvyšovania cien emisných povoleniek. Po oprave niektorých nedostatkov legislatívy obchodovania s emisiami skleníkových plynov v EÚ (EU ETS) a prijatí Európskeho zeleného dohovoru ceny kvót v roku 2021 vzrástli na viac ako 50 eur za tonu CO2 a postupne budú rásť ďalej. Experti hovoria aj o cenách 80 – 100 eur za tonu CO2 do rok 2030 [1]. Na jednej strane reformy EU ETS viedli k pokroku v zmierňovaní zmeny klímy, v rokoch 2005 - 2019 dotknuté zariadenia znížili emisie o približne 35 %. Na druhej strane si rastúce náklady na emisie dotknutí výrobcovia energií a dotknutých produktov prenášajú do cien a na spotrebiteľov, čo vyvoláva obavy zo sociálnych dopadov a spoločenskej akceptácie prechodu ku klimatickej neutralite pri ďalšom raste cien emisných povoleniek.
Prechod ku klimatickej neutralite potrebujeme realizovať sociálne citlivým spôsobom, ktorý bude spoločnosťou akceptovaný. Náklady a výhody, ktoré so sebou prináša spoplatnenie uhlíka samé o sebe sú často nerovnomerne rozdelené medzi rôzne skupiny v spoločnosti [2]. Ako potvrdilo viacero prieskumov, ľudia s väčšou pravdepodobnosťou podporia klimatickú politiku, ktorú považujú za spravodlivú [3]. Použitie časti príjmov z environmentálneho spoplatnenia emisií skleníkových plynov pre ich navrátenie ľuďom s cieľom minimalizovať prenášanie nákladov znečisťovateľov na spotrebiteľov, kompenzovať im rastúce náklady a zvýšením kúpnej sily ich podporiť v prechode na nízkoemisné alternatívy je jedným z najefektívnejších a najférovejších spôsobov, ako to dosiahnuť podľa mnohých ekonómov aj klimatických vedcov.
Podkladom pre vyššie uvedené pozmeňujúce návrhy je štúdia o možnosti aplikácie konceptu uhlíkovej dividendy v prostredí obchodovania s emisiami zostavená think-tankom Asociace pro mezinárodní otázky z Českej republiky [3]. Podľa prepočtov štúdie by v roku 2026 dostupné prostriedky pre uhlíkovú dividendu (klimatický šek) predstavovali približne 693 miliónov eur, čo by predstavovalo 127 eur, ktoré by obdržal každý obyvateľ a obyvateľka SR. Aritmetický priemer príjmov za roky 2022 – 2030 predstavuje 96 eur pre každého obyvateľa ročne.
Vďaka absencii distribučných kritérií a jej jednotnosti by bola predmetná klimatická dividenda efektívnym transparentným nástrojom bez väčších dodatočných nárokov na kapacity štátnej správy, bez rizika korupcie. Výnosy vo výške 40 % z predaja povoleniek navrhujem po vzore návrhov z iných krajín spravovať v osobitnom fonde v rámci pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. V prípade preferencie inej inštitúcie zo strany štátnej správy je možné uvažovať aj o Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré by zabezpečovalo správu predmetných prostriedkov a ich zasielanie obyvateľom. Klimatické dividendy musia byť oslobodené od akýchkoľvek daní a nesú sa počítať ako príjem pre žiadne dávky, aby domácnosti nestratili nárok na iné dávky.
K bodu b)
V dôvodovej správe predkladateľa sa k bodu 25 uvádza, cit. „Upravuje sa výška použiteľnej časti výnosu v § 18 ods. 7 v druhej vete z 30 % na 50 %. Zmena prispeje k tomu, aby boli výnosy z predaja emisných kvót plnohodnotne využívané na programy a projekty znižovania emisií skleníkových plynov. Daným ustanovením sa sleduje aj splnenie ustanovenia smernice 2003/87/ES, že 50 % výnosov by malo ísť na zmenu klímy“. To nie je celkom pravda, pretože Ministerstvo životného prostredia časť z týchto 50 % navrhuje použiť na iné činnosti a nie klimatické opatrenia. Viď napríklad bod c) navrhovateľa „20 % sa použije na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky...“. Environmentálny fond z väčšiny financuje projekty ochrany životného prostredia, ktoré síce prispievajú k zlepšeniu stavu životného prostredia, avšak neprispievajú k riešeniu klimatickej krízy. Taktiež predkladateľ navrhuje použiť 12,5 % na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam podľa § 26 ods. 3, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka. Podľa aktuálnych pravidiel EÚ sa síce formálne môžu tieto prostriedky považovať za klimatické výdavky, reálne však nezmierňujú zmenu klímy ani neprispievajú k adaptácii sa na jej vplyvy a naviac to môže podliehať legislatívnej zmene, pretože to znižuje motiváciu príjemcov znižovať svoju spotrebu energie [5]. Je potrebné alokovať reálne najmenej 50 % príjmov z obchodovania s emisiami skleníkových plynov na klimatické opatrenia, nielen pre súlad s odporučeniami legislatívy EÚ, ale aj z hľadiska zabezpečenia potrebných prostriedkov pre riešenie výziev prechodu ku klimatickej neutralite.
V roku 2026 by 10 % z vydražených výnosov predstavovalo podľa štúdie think-tanku AMO 173 218 881 eur, celkové výdavky Environmentálneho fondu SR v roku 2020 boli rozpočtované na 105 690 560 eur. Najbližšie 4 roky by teda Environmentálny fond obdržal väčšinu objemu prostriedkov ktoré poskytoval, čo je, zohľadňujúc jeho rezervy, dostatočné, neskôr by dostával dokonca viac. Pre súlad so smernicou EÚ ETS a vynaložiť aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisiami na klimatické účely by sa polovica (teda 5 % z celého objemu prostriedkov) viazala na predmetný účel. Zvyšných 5 % by sa mohlo vynaložiť na neklimatické aktivity ochrany životného prostredia podobne ako doposiaľ.
K bodu c)
Programy energetickej efektívnosti, osobitne obnova budov, patria medzi najprínosnejšie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, prinášajú domácnostiam a podnikom významné úspory nákladov za energiu a vytvárajú pracovné miesta. Aj z hľadiska hierarchie environmentálnych priorít má energetická efektívnosť prednosť pred využívaním klimaticky a environmentálne šetrných zdrojov energie. Slovenská republika má však stále veľké rezervy v tejto oblasti a ani dodatočné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti nepokrývajú všetky náklady, ktoré by sme potrebovali pri optimálnom scenári rozvoja energetickej efektívnosti v SR. Z uvedených dôvodov navrhujeme použiť 20 % príjmov na programy energetickej efektívnosti. V rokoch 2013 až 2015 bola energetická efektívnosť hneď druhou z hľadiska výdavkov prostriedkov získaných z EU ETS v členských štátoch EÚ. V roku 2017 sa približne 21 % celkových príjmov v celej EÚ investovalo do programov energetickej efektívnosti [5]. Francúzsko a Česká republika úspešne implementovali opatrenia energetickej efektívnosti v rámci obnovy domov.
K bodu d)
Napriek tomu, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie spĺňajúcich kritériá udržateľnosti patrí medzi dôležité prvky prechodu ku klimatickej neutralite, informácie profesijných zväzov a expertov uvádzajú, že SR nemá pre najbližšie roky zabezpečených dostatok finančných prostriedkov na potrebné zvýšenie dynamiky rozvoja zelených zdrojov energie. Preto navrhujeme použiť 15 % príjmov z obchodovania s emisiami na programy zavádzania obnoviteľných zdrojov energie so zameraním na domácnosti. Okrem podpory redukcie emisií skleníkových plynov by to mohlo pri korektnom nastavení rámca, vrátane zohľadnenia podmienok pre domácností s nízkymi príjmami, prispieť k sociálne citlivému prechodu na klimatickú neutralitu.
K bodu e)
Ďalšou významnou oblasťou smerovania ku klimatickej neutralite, v ktorej má SR značné rezervy, je podpora výskumu, vývoja a aplikácie nových, inovatívnych bezemisných a nízkoemisných technológií a na podporu rozvoja energetickej účinnosti v priemysle a energetike. Z uvedeného dôvodu navrhujeme použiť 10 % príjmov EÚ ETS, spravovanými fondom v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR, na klimaticky šetrné, zelené inovácie v slovenskom priemysle a energetike. Predmetné prostriedky by spadali pod zámer EÚ vynaložiť aspoň 50 % príjmov v oblasti klímy a energie podľa smernice EÚ ETS.
K bodu f)
5 % príjmov by sa použilo na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam podľa § 26 ods. 3, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie. Pri navrhovaní predmetnej položky je potrebné mať na pamäti, že príjmy z obchodovania s emisiami porastú už v najbližších rokoch a to pomerne významne. Podľa vyššie uvedenej štúdie think-tanku AMO by príjmy z obchodovania s emisiami v roku 2023 mohli predstavovať 670 277 989 eur, v roku 2025 až 750,852,481 a v prípade zahrnutia ďalších sektorov dopravy a budov by príjmy v roku 2026 predstavovali 1 732 188 816 eur a v roku 2030 až 1 897 798 341 eur. Navrhovaných 5 % bude podľa štúdie predstavovať vyššiu sumu, než ktorá je v súčasnosti verejne diskutovaná zo strany niektorých zástupcov priemyslu.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Splnomocnení zástupcovia verejnosti:
Mgr. Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda Progresívneho Slovenska
Ing. Ladislav Hegyi, environmentalista a odborný poradca Martina Hojsíka
Michal Sabo, greenfluencer
Ján Vozárik, asistent Martina Hojsíka
Podpisy hromadnej pripomienky budú doručené aj na podateľňu Ministerstva životného prostredia.
Zdroje:
[1] Independent Commodity Intelligence Services, “The EUA market”, November 2020
[2] Santikarn et al., “The use of auction revenue from emissions trading systems: delivering environmental, economic, and social benefits”, ICAP, 2019
[3] Public First: Public opinion: Tax rises in the post-covid recovery, February 2021.
[4] https://drive.google.com/file/d/1fxnvf0w0EK5Z6IyO_fccUHVMvU_Z14KV/view
[5] Wiese et al., “The strategic use of auctioning revenues to foster energy efficiency: status quo and potential within the European Union Emissions Trading System”, Energy Efficiency (Springer), September 2020