• Domov
  • O Martinovi
  • Novinky
  • Témy
  • Info
  • Aktuálne petície
    • Aktuálne petície
    • Pomôžte ochrániť naše včely
    • Dekriminalizácia marihuany
    • Stop nebezpečnej zábavnej pyrotechnike!
    • Nestojme si na kábli

Podpíš hromadnú pripomienku

Hromadná pripomienka k LP/2022/66 zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žiadame zmeniť bod 25 tak, aby odseky 4 a 5 § 18 stanovovali použitie výnosov získaných z dražieb kvót podľa odsekov 1 a 2 nasledovne: 

a) 40 % sa použije na priame platby dividend, rozdelených v rovnakej výške a bez distribučných kritérií všetkým obyvateľom Slovenska, v pravidelných štvrťročných časových intervaloch. Výnosy budú uložené v osobitnom fonde v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR, ktorý bude zabezpečovať ich správu a zasielanie obyvateľom. Predmetné platby dividend budú oslobodené od akýchkoľvek daní a nebudú sa počítať ako príjem pre žiadne dávky. 

b) 10 % bude príjmom Environmentálneho fondu. Polovica týchto príjmov Environmentálneho fondu sa použije na financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie, zavádzania najlepšie dostupných technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok. Druhá polovica príjmov Environmentálneho fondu sa použije na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky a na náklady spojené s odborným a administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. 

c) 20 % sa použije na podporu programov energetickej efektívnosti, osobitne obnovy budov. 

d) 15 % sa použije na podporu programov pre zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie so zameraním na domácnosti. 

e) 10 % sa použije na podporu výskumu, vývoja a aplikácie nových inovatívnych bezemisných a nízkoemisných technológií a na podporu rozvoja energetickej účinnosti v priemysle a energetike, spravovanými fondom v  pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. 

f) 5 % sa použije na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam podľa § 26 ods. 3, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie. 

 

Odôvodnenie: 

K bodu a) 

Sprísňovanie legislatívneho rámca v oblasti zmierňovania zmeny klímy a cieľov znižovania emisií skleníkových plynov sa premieta aj do zvyšovania cien emisných povoleniek. Po oprave niektorých nedostatkov legislatívy obchodovania s emisiami skleníkových plynov v EÚ (EU ETS) a prijatí Európskeho zeleného dohovoru ceny kvót v roku 2021 vzrástli na viac ako 50 eur za tonu CO2 a postupne budú rásť ďalej. Experti hovoria aj o cenách 80 – 100 eur za tonu CO2 do rok 2030 [1]. Na jednej strane reformy EU ETS viedli k pokroku v zmierňovaní zmeny klímy, v rokoch 2005 - 2019 dotknuté zariadenia znížili emisie o približne 35 %. Na druhej strane si rastúce náklady na emisie dotknutí výrobcovia energií a dotknutých produktov prenášajú do cien a na spotrebiteľov, čo vyvoláva obavy zo sociálnych dopadov a spoločenskej akceptácie prechodu ku klimatickej neutralite pri ďalšom raste cien emisných povoleniek. 

Prechod ku klimatickej  neutralite potrebujeme realizovať sociálne citlivým spôsobom, ktorý bude spoločnosťou akceptovaný. Náklady a výhody, ktoré so sebou prináša spoplatnenie uhlíka samé o sebe sú často nerovnomerne rozdelené medzi rôzne skupiny v spoločnosti [2]. Ako potvrdilo viacero prieskumov, ľudia s väčšou pravdepodobnosťou podporia klimatickú politiku, ktorú považujú za spravodlivú [3]. Použitie časti príjmov z environmentálneho spoplatnenia emisií skleníkových plynov pre ich navrátenie ľuďom s cieľom minimalizovať prenášanie nákladov znečisťovateľov na spotrebiteľov, kompenzovať im rastúce náklady a zvýšením kúpnej sily ich podporiť  v prechode na nízkoemisné alternatívy je jedným z najefektívnejších a najférovejších spôsobov, ako to dosiahnuť podľa mnohých ekonómov aj klimatických vedcov. 

Podkladom pre vyššie uvedené pozmeňujúce návrhy je štúdia o možnosti aplikácie konceptu uhlíkovej dividendy v prostredí obchodovania s emisiami zostavená think-tankom Asociace pro mezinárodní otázky z Českej republiky [3]. Podľa prepočtov štúdie by v roku 2026 dostupné prostriedky pre uhlíkovú dividendu (klimatický šek) predstavovali približne 693 miliónov eur, čo by predstavovalo 127 eur, ktoré by obdržal každý obyvateľ a obyvateľka SR. Aritmetický priemer príjmov za roky 2022 – 2030 predstavuje 96 eur pre každého obyvateľa ročne. 

Vďaka absencii distribučných kritérií a jej jednotnosti by bola predmetná klimatická dividenda efektívnym transparentným nástrojom bez väčších dodatočných nárokov na kapacity štátnej správy, bez rizika korupcie. Výnosy vo výške 40 % z predaja povoleniek navrhujem po vzore návrhov z iných krajín spravovať  v osobitnom fonde v rámci pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. V prípade preferencie inej inštitúcie zo strany štátnej správy je možné uvažovať aj o Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré by zabezpečovalo správu predmetných prostriedkov a ich zasielanie obyvateľom.  Klimatické dividendy musia byť oslobodené od akýchkoľvek daní a nesú sa počítať ako príjem pre žiadne dávky, aby domácnosti nestratili nárok na iné dávky. 

K bodu b) 

V dôvodovej správe predkladateľa sa k bodu 25 uvádza, cit. „Upravuje sa výška použiteľnej časti výnosu v § 18 ods. 7 v druhej vete z 30 % na 50 %. Zmena prispeje k tomu, aby boli výnosy z predaja emisných kvót plnohodnotne využívané na programy a projekty znižovania emisií skleníkových plynov. Daným ustanovením sa sleduje aj splnenie ustanovenia smernice 2003/87/ES, že 50 % výnosov by malo ísť na zmenu klímy“. To nie je celkom pravda, pretože Ministerstvo životného prostredia časť z týchto 50 % navrhuje použiť na iné činnosti a nie klimatické opatrenia. Viď napríklad bod c) navrhovateľa „20 % sa použije na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky...“. Environmentálny fond z väčšiny financuje projekty ochrany životného prostredia, ktoré síce prispievajú k zlepšeniu stavu životného prostredia, avšak neprispievajú k riešeniu klimatickej krízy. Taktiež predkladateľ navrhuje použiť 12,5 % na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam podľa § 26 ods. 3, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka. Podľa aktuálnych pravidiel EÚ sa síce formálne môžu tieto prostriedky považovať za klimatické výdavky, reálne však nezmierňujú zmenu klímy ani neprispievajú k adaptácii sa na jej vplyvy a naviac to môže podliehať legislatívnej zmene, pretože to znižuje motiváciu príjemcov znižovať svoju spotrebu energie [5]. Je potrebné alokovať reálne najmenej 50 % príjmov z obchodovania s emisiami skleníkových plynov na klimatické opatrenia, nielen pre súlad s odporučeniami legislatívy EÚ, ale aj z hľadiska zabezpečenia potrebných prostriedkov pre riešenie výziev prechodu ku klimatickej neutralite. 

V roku 2026 by 10 % z vydražených výnosov predstavovalo podľa štúdie think-tanku AMO 173 218 881 eur, celkové výdavky Environmentálneho fondu SR v roku 2020 boli rozpočtované na 105 690 560 eur. Najbližšie 4 roky by teda Environmentálny fond obdržal väčšinu objemu prostriedkov ktoré poskytoval, čo je, zohľadňujúc jeho rezervy, dostatočné, neskôr by dostával dokonca viac. Pre súlad so smernicou EÚ ETS a vynaložiť aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisiami na klimatické účely by sa polovica (teda 5 % z celého objemu prostriedkov) viazala na predmetný účel. Zvyšných 5 % by sa mohlo vynaložiť na neklimatické aktivity ochrany životného prostredia podobne ako doposiaľ. 

K bodu c) 

Programy energetickej efektívnosti, osobitne obnova budov, patria medzi najprínosnejšie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, prinášajú domácnostiam a podnikom významné úspory nákladov za energiu a vytvárajú pracovné miesta. Aj z hľadiska hierarchie environmentálnych priorít má energetická efektívnosť prednosť pred využívaním klimaticky a environmentálne šetrných zdrojov energie. Slovenská republika má však stále veľké rezervy v tejto oblasti a ani dodatočné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti nepokrývajú všetky náklady, ktoré by sme potrebovali pri optimálnom scenári rozvoja energetickej efektívnosti v SR. Z uvedených dôvodov navrhujeme použiť 20 % príjmov na programy energetickej efektívnosti. V rokoch 2013 až 2015 bola energetická efektívnosť hneď druhou z hľadiska výdavkov prostriedkov získaných z EU ETS v členských štátoch EÚ. V roku 2017 sa približne 21 % celkových príjmov v celej EÚ investovalo do programov energetickej efektívnosti [5]. Francúzsko a Česká republika úspešne implementovali opatrenia energetickej efektívnosti v rámci obnovy domov.

K bodu d) 

Napriek tomu, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie spĺňajúcich kritériá udržateľnosti patrí medzi dôležité prvky prechodu ku klimatickej neutralite, informácie profesijných zväzov a expertov uvádzajú, že SR nemá pre najbližšie roky zabezpečených dostatok finančných prostriedkov na potrebné zvýšenie dynamiky rozvoja zelených zdrojov energie. Preto navrhujeme použiť 15 % príjmov z obchodovania s emisiami na programy zavádzania obnoviteľných zdrojov energie so zameraním na domácnosti. Okrem podpory redukcie emisií skleníkových plynov by to mohlo pri korektnom nastavení rámca, vrátane zohľadnenia podmienok pre domácností s nízkymi príjmami, prispieť k sociálne citlivému prechodu na klimatickú neutralitu. 

K bodu e) 

Ďalšou významnou oblasťou smerovania ku klimatickej neutralite, v ktorej má SR značné rezervy, je podpora výskumu, vývoja a aplikácie nových, inovatívnych bezemisných a nízkoemisných technológií a na podporu rozvoja energetickej účinnosti v priemysle a energetike. Z uvedeného dôvodu navrhujeme použiť 10 % príjmov EÚ ETS, spravovanými fondom v  pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR, na klimaticky šetrné, zelené inovácie v slovenskom priemysle a energetike. Predmetné prostriedky by spadali pod zámer EÚ vynaložiť aspoň 50 % príjmov v oblasti klímy a energie podľa smernice EÚ ETS. 

K bodu f) 

5 % príjmov by sa použilo na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam podľa § 26 ods. 3, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie. Pri navrhovaní predmetnej položky je potrebné mať na pamäti, že príjmy z obchodovania s emisiami porastú už v najbližších rokoch a to pomerne významne. Podľa vyššie uvedenej štúdie think-tanku AMO by príjmy z obchodovania s emisiami v roku 2023 mohli predstavovať 670 277 989 eur, v roku 2025 až 750,852,481 a v prípade zahrnutia ďalších sektorov dopravy a budov by príjmy v roku 2026 predstavovali 1 732 188 816 eur a v roku 2030 až 1 897 798 341 eur. Navrhovaných 5 % bude podľa štúdie predstavovať vyššiu sumu, než ktorá je v súčasnosti verejne diskutovaná zo strany niektorých zástupcov priemyslu.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú. 

 

Splnomocnení zástupcovia verejnosti: 

Mgr. Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda Progresívneho Slovenska

Ing. Ladislav Hegyi, environmentalista a odborný poradca Martina Hojsíka

Michal Sabo, greenfluencer

Ján Vozárik, asistent Martina Hojsíka

 

Podpisy hromadnej pripomienky budú doručené aj na podateľňu Ministerstva životného prostredia. 

 

Zdroje: 

[1] Independent Commodity Intelligence Services, “The EUA market”, November 2020 

[2] Santikarn et al., “The use of auction revenue from emissions trading systems: delivering environmental, economic, and social benefits”, ICAP, 2019 

[3] Public First: Public opinion: Tax rises in the post-covid recovery, February 2021.  

https://static1.squarespace.com/static/5e1ee218fbeca217fe06a421/t/603e489db724a91ac57002d1/1614694563707/Public+Opinion+-+Tax+Rises+in+the+Post-Covid+Recovery.pdf 

[4] https://drive.google.com/file/d/1fxnvf0w0EK5Z6IyO_fccUHVMvU_Z14KV/view 

[5] Wiese et al., “The strategic use of auctioning revenues to foster energy efficiency: status quo and potential within the European Union Emissions Trading System”, Energy Efficiency (Springer), September 2020 


Prosím vyberte aspoň jednu možnosť

Tweet
Martin Hojsik logo
renew europe. logo
Progresivne Slovensko logo

Prihlás sa na náš newsletter


Prosím vyberte aspoň jednu možnosť

Created with NationBuilder