Nebezpečný zámer výstavby spaľovne odpadov v Šali sa môže stať realitou. Ministerstvo životného prostredia napriek našim odborným námietkám vydalo súhlasné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. 

Miestnym občanom, ktorí bránia svoje právo na zdravé životné prostredie pomáham od začiatku procesu.
Nižšie nájdete naše konkretne pripomienky ku rozhodnutiu ministertsva.
Naše námietky však ministerstvo zmietlo zo stola, a vydalo súhlas v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. 

Naďalej budem podporovať miestnych obyvateľov a obyvateľky proti tomuto nezmyselnému zámeru. Každý človek, ktorý si váži prírodu, životné prostredie a zdravie by sa mal postaviť proti tejto výstavbe. Verím, že minister Ján Budaj vyhovie nášmu odvolaniu, a zmení záverečné stanovisko na nesúhlasné alebo vráti vec na nové prejednanie.

Martin Hojsík, váš poslanec Európskeho parlamentu

ROZKLAD proti záverečnému stanovisku č. 338/2023-1.7

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia posudzovania vplyvov na životné prostredie, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj „ministerstvo“ alebo „MŽP SR“) vydalo Záverečné stanovisko číslo 338/2023-1.7, 2421/2023, 2422/2023 – int. zo dňa 13.01.2023 (ďalej aj „Záverečné stanovisko“ alebo „namietané rozhodnutie“) vo veci posúdenia činnosti „Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) Šaľa“ (ďalej aj „posudzovaná činnosť“ alebo „CCE“) navrhovateľa ewia, a.s. IČO 52071359, so sídlom Tomášikova 64, Bratislava – Nové Mesto. Toto Záverečné stanovisko je vydané na základe zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon EIA“) ako výsledok procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 

V procese EIA som sa zapojil do konania ako dotknutá verejnosť podľa ust. § 3 písm. s) zákona EIA a rozkladom podľa § 61 správneho poriadku namietam Záverečné stanovisko v celom rozsahu. 

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení má správny orgán uviesť, „ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadeniami k podkladom rozhodnutia“.

Ministerstvo sa nevysporiadalo s mojimi pripomienkami predloženými k Správe o hodnotení, s mojimi podnetmi voči odbornému posudku v tejto veci a nezistilo dostatočne skutočný stav veci pred vydaním záverečného stanoviska. Ministerstvo postupovalo značne formalisticky, pričom nekriticky preberalo vyjadrenia a podklady od navrhovateľa bez toho, aby ich dôsledne podrobilo správnej úvahe, posúdilo a vyhodnotilo. 

Ministerstvo tak postupovalo v rozpore s viacerými ustanoveniami správneho poriadku: 

• § 3 ods. 1: Záverečné stanovisko nijako nechráni záujmy štátu a spoločnosti a ani práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, ale len práva a záujmy navrhovateľa,
• § 3 ods. 4 a ods. 5, § 32: ministerstvo sa nezaoberalo svedomite a zodpovedne každou vecou, ktorá je predmetom konania, naopak, mnohé argumenty a vyjadrenia ignorovalo a nezaoberalo sa nimi, naproti tomu stanoviská a názory, ktoré podporovali záujem navrhovateľa, nekriticky preberalo; výsledné Záverečné stanovisko nezodpovedá ani požiadavke, že rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, 
• § 47 ods. 3 správneho poriadku: vo viacerých pasážach rozhodnutia (hoci obsiahleho) chýbajú práve informácie o tom, akými úvahami bolo ministerstvo vedené pri hodnotení dôkazov a ako použilo správnu úvahu pri použití právnych predpisov; z namietaného rozhodnutia totiž vyplýva, že v podstate len nekriticky a mechanicky prebralo tvrdenia, ktoré vyhovovali navrhovateľovi, bez toho, aby sa riadne vysporiadalo s námietkami iných účastníkov konania, vrátane verejnosti. 

Ministerstvo tiež nezohľadnilo základný účel zákona EIA definovaný v § 2, ktorým je najmä: 

• „včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia“, 

• „zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy ... navrhovanej činnosti na životné prostredie“, 

• „objastniť a porovnať výhody a nevýhody... navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom“. 

Ministerstvo postupovalo len formalisticky a schematicky, kedy síce formálne namietané rozhodnutie obsahuje požadované časti, v skutočnosti však pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie vychádzalo len z podkladov zabezpečených (a financovaných) navrhovateľom, pričom úplne ignorovalo a len formalisticky sa vysporiadalo s argumentami iných účastníkov konania. 

Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam sú nasledovné: 

• Pripomienky k niektorým častiam kapitoly VI. Záverečného stanoviska

Pripomienky k procesným chybám MŽP SR pri posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti

-   V celom procese posudzovania navrhovanej činnosti CCE Šaľa chýba jej reálne variantné posúdenie voči environmentálne šetrnejšej alternatíve (založenej na väčšom rozvoji triedenia, recyklácie, dotrieďovania zmesového TKO a pokročilej úpravy odpadov atď.), napriek tomu že som to žiadal ja a ďalší účastníci konania vo svojich stanoviskách v predošlých etapách procesu posudzovania vplyvov. MŽP SR túto kľúčovú žiadosť ignorovalo aj v záverečnom stanovisku. Formálne predstieranie variantného posudzovania tak, že sa posudzuje rovnaký projekt len z dvoch strán toho istého priemyselného areálu predstavuje nedodržanie reálneho variantného posúdenia. Bolo tak znemožnené kľúčové posudzovanie skutočne prijateľného variantu nakladania s komunálnym odpadom v predmetnom regióne. Formalistický prístup k požiadavke variantného riešenia je v rozpore s ustanoveniami § 2 písm. c) a § 31 ods. 1 písm. d) zákona EIA. 

-   MŽP SR akceptovalo veľmi nekvalitný, tendenčný, predpojatý odborný posudok doc. Hroncovej, ktorý obsahuje množstvo závažných chýb, skresľujúcich tvrdení, zastaralých informácií, neraz bez zdrojov, alebo ako zdroje svojich tvrdení používa youtube videá a  stránky lobbistických skupín finančne profitujúcich zo spaľovní odpadov a web stránky ktoré publikovali konšpiračné články, posudzovanie podľa dvojakého metra, svoje tvrdenia dokladá článkami ktorí v skutočnosti dokazujú presný opak. Nedokázala ani tak základnú vec ako korektne vypočítať mieru recyklácie a v tejto veci uviedla úplne nezmyselný výpočet. 

Ide o vážnu procesnú chybu MŽP SR ktorá poškodila kvalitu procesu posudzovania vplyvov CCE Šaľa a dostatočné zistenie stavu veci. Predmetný odborný posudok doc. Hroncovej malo MŽP SR odmietnuť a zabezpečiť vypracovanie odborného posudku splňajúceho príslušné požiadavky a zodpovedajúceho aktuálnym odborným poznatkom v predmetnej problematike. 

MŽP SR nielen že tento nekvalitný tendenčný odborný posudok akceptovalo, ale z neho opakovane vychádza a argumentuje s ním aj v záverečnom stanovisku a opakovane zaujíma formálny postoj kedy sa nevysporiada s mojimi pripomienkami, len nekriticky skopíruje tvrdenie z odborného posudku (alebo navrhovateľa) a len formálne uvedie cit. „v rámci správy o hodnotení boli vypracované viaceré štúdie odborne spôsobilými osobami, ktoré vyhodnotili, že navrhovaná činnosť je environmentálne prijateľná a MŽP SR nemá dôvod ich výsledky spochybňovať“. 

V tejto súvislosti si dovoľujem upozorniť, že formálne vzdelanie a formálna odbornosť v istej oblasti automaticky nechráni pred rizikami predpojatosti aj v niektorých odborných otázkach (ako na viacerých miestach preukázala napríklad doc. Hroncová v posudku k tejto veci), nezaručuje dostatok potrebných vedomostí na objektívne a dôsledné posúdenie navrhovanej činnosti v jej celistvosti a nezaručuje citlivosť prístupu k miestnej obyvateľom, ich právam na ochranu zdravia a zdravého životného prostredia.

MŽP SR musí byť schopné posúdiť pravdivosť a relevantnosť predložených informácií a dát a musí posudzovať argumenty účastníkov konania nie podľa formálnych znakov, ale v prvom rade podľa obsahu a pravdivosti predložených argumentov.

-   MŽP SR akceptovalo Hodnotenie vplyvov na verejné zdravie obsahujúce závažné chyby - absenciu posúdenia hlavnej (orálnej) expozičnej cesty dioxínov a väčšiny ďalších perzistentných organických polutantov, vychádzanie zo zastaralejšej vyššej hodnoty tolerovateľného denného príjmu dioxínov, absencia posúdenia produkcie brómovaných dioxínov. Tieto chyby sú spojené s rizikom podcenenia nepriaznivých vplyvov na zdravie. 

-   Záverečné stanovisko MŽP SR v tejto veci je veľmi formalistické, nekriticky preberá nepravdivé skresľujúce tvrdenia, zastaralé neaktuálne dáta skresľujúce aktuálny skutočný stav veci a systematicky ignoruje všetky dáta, argumenty a odborné štúdie, ktoré nevyhovujú súhlasnému stanovisku s navrhovanou činnosťou, aj keď sú podložené vedeckými prácami, dôkazmi z praxe. MŽP SR dokonca ignoruje aj vyjadrenie vlastnej sekcie obehového hospodárstva MŽP SR (ktoré uvádza iné, opačné informácie o zmesovom komunálnom odpade atď.), ktoré nevyhovuje súhlasnému stanovisku. Keďže si pracovníci a pracovníčky MŽP SR podieľajúci sa na predmetnom posudzovaní vplyvov zatiaľ  stoja za takýmto prístupom, otázkou je, koľkých chýb a nakoľko závažných sa musí dopustiť autor, autorka odborného posudku, aby MŽP SR odmietlo prevziať nekvalitný odborný posudok v procese posudzovania vplyvov? Na základe akých kritérií (vychádzajúc z akých právnych predpisov) si MŽP SR osvojilo výlučne tvrdenia, často skreslené alebo nepravdivé, len od navrhovateľa a autorky odborného posudku a na základe čoho ignorovalo všetky moje pripomienky (resp. pripomienky vypracované RNDr. Jindřichom Petrlíkom), aj keď som ich podložil vedeckými štúdiami, odbornými dokumentami Európskej komisie, dôkazmi, skúsenosťami z praxe a overiteľnými dátami?  

-   Predložené záverečné stanovisko MŽP SR v predmetnej veci, rovnako ako správa o hodnotení, nezohľadňuje vplyv cieľov a opatrení viacerých strategických a legislatívnych dokumentov a vykonávacích predpisov EÚ na odpadové hospodárstvo v dotknutom regióne a SR, resp. ich zohľadňujú nekorektne, konkrétne Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo z roku 2020, Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve z roku 2018, ktoré nie sú zohľadnené vôbec. Novela Rámcovej smernice o odpadoch EÚ 2018/851 a Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1004 ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade sú zohľadnené chybne. Predmetné záverečné stanovisko MŽP SR tiež ignoruje ciele Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025. 

Pripomienky k časti „3. Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti“

Na základe výsledkov EIA určilo ministerstvo sumár opatrení a podmienok pre etapu prípravy, výstavby, prevádzky, z ktorých viaceré sú veľmi problematické.  

K bodu 2. 

Navrhnutý monitoring vzoriek pôdy na dioxíny pred výstavbou spaľovne nie je veľmi relevantný a výpovedný. Hlavnou expozičnou cestou pre väčšinu perzistentných organických polutantov a pre dioxíny osobitne je vzhľadom na ich vlastnosti (hromadenie sa v hlavne tukových tkanivách živých organizmov, dlhodobé odolávanie rozkladu atď.) práve príjem potravín, najmä živočíšnych tukov (Parzefall 2002, Schecter, Birnbaum odpadov et al. 2006).  Omnoho výpovednejší a zmysluplnejší  je monitoring tých zložiek životného prostredia, v ktorých dochádza k prirodzenej kumulácii dioxínov a ďalších perzistentných organických polutantov a ktoré sú indikátormi kontaminácie POPs v danej oblasti. Tým sú tukové tkanivá živých organizmov. Preto by bolo lepšie realizovať monitoring z voľných chovov hydiny (Petrlik et al. 2022), v mlieku voľne sa pasúceho dobytka (Krause et al. 2022), alebo v krvi obyvateľov živiacich sa doma chovanými zvieratami. Monitoring je naviac navrhnutý zo strany MŽP SR v päťročných intervaloch, čo je príliš dlhá doba vzhľadom k tomu, že monitoring by mal slúžiť k podchyteniu kritickej záťaže územia. Potrebné je stanoviť, kratšie časové intervaly a hlavne je potrebné doplniť do podmienok biomonitoring ktorý bude relevantný a zmysluplný pre perzistentné organické polutanty (teda skrz tukové tkanivá živých organizmov – miestne voľné chovy hydiny, mlieko voľne sa pasúceho miestneho dobytka, v krvi obyvateľov živiacich sa aj potravinami z doma chovaných zvierat).  

K bodu 11. 

Podmienka preukázania dodržiavania hierarchie je nevymáhateľná, nekontrolovateľná a v praxi nebude mať žiaden efekt. Aké by boli dôsledky, ako by sa porušovanie kontrolovalo, kto by  dával na základe čoho nápravné opatrenia? Kto ich bude na základe čoho a ako vymáhať? Dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva sa dosahuje úplne inak, okrem legislatívnych opatrení napríklad aj vydaním nesúhlasného stanoviska k (pre danú oblasť) predimenzovanej spaľovni komunálnych odpadov, v tomto prípade v Šali. 

K bodu 13. predmetnej časti 

K zabezpečeniu súladu s príslušnými závermi BAT sa vyjadrujem na iných miestach, žiadam o ich zohľadnenie k tomuto bodu. 

K bodu 15. predmetnej časti

MŽP SR uvádza cit. „V prípade, že navrhovateľ bude chcieť zabezpečiť dovoz odpadu na spracovanie do prevádzky navrhovanej činnosti zo zahraničia, bude potrebné realizovať konanie podľa zákona, nakoľko v rámci tohto konania bolo vyhodnotené spracovanie odpadu v prevádzke navrhovanej činnosti zo zvozovej oblasti územia Slovenskej republiky.“ 

Dovoz odpadov zo zahraničia v súčasnosti nie je možný z hľadiska platných právnych predpisov, je v SR medzi obyvateľmi veľmi nepopulárny a je zrejmé, že ak by navrhovateľ tento zámer (hoci len ako možnosť) komunikoval počas procesu posudzovania vplyvov, obyvateľstvo a samosprávy by zaujali nesúhlasný postoj. Zástupcovia navrhovateľa opakovane verene sľubovali, že do navrhovanej spaľovne komunálnych a priemyselných odpadov nebudú dovážať žiaden odpad a nemajú takýto úmysel. Ak MŽP SR, ktoré dlhodobo vystupuje proti dovozu odpadov zo zahraničia, odrazu stanovuje podmienky pre takýto zámer, vyvoláva to obavy zo zámeru postupnej prípravy prostredia pre umožnenie takejto činnosti. Dovozu odpadov do spaľovní komunálnych a priemysených odpadov zo zahraničia je potrebné zabrániť právne relevantnejšími opatreniami než len podmienkou v procese EIA. Dovoz odpadov zo zahraničia v podobe, ktorá by bola prijateľná z hľadiska legislatívy EÚ a SR by predstavoval zbytočný dovoz emisií skleníkových plynov (keďže značná časť týchto odpadov je tvorená plastami obsahujúcimi fosílny uhlík a ktorých spaľovanie následne produkuje emisie fosílneho CO2), niektorých toxických látok, zbytočnú dopravnú záťaž navyše. 

K bodu 17. predmetnej časti

Žiadam odstrániť predmetnú podmienku. Zaväzuje navrhovateľa realizovať zámer materiálového využitia škvary, ktorú navrhovateľ v doterajšej dokumentácii vyjadroval nejednoznačne a variantne. Je to v rozpore s aktuálnymi vedeckými poznatkami o negatívach a rizikách spojených s materiálovým využívaním škvary a v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti v oblasti životného prostredia.

Pripomienky k časti 4. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy

Ministerstvo stanovilo, že na základe výsledkov posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je potrebné vykonať monitoring vybraných zložiek živorného prostredia. K tomu uvádzam nasledovné: 

K druhému bodu MŽP SR vo veci perodického monitorovania emisií: 

Nesúhlasím s periodickým monitorovaním dioxínov (PCDD/F) a v prípade, že nebude záverečné stanovisko zmenené na nesúhlasné, žiadam o stanovenie podmienky dlhodobého semikontinuálneho monitoringu. Dôvody podrobne vysvetľujem v príslušnej časti tohto podania.  

K tretiemu bodu vo veci monitoringu zloženia škvary a popolčeka: 

MŽP SR uvádza medzi požiadavkami na poprojektovú analýzu realizáciu monitoringu zložiek životného prostredia a v rámci neho aj nasledovnú vágnu požiadavku cit. „podľa prevádzkového poriadku monitorovať zloženie škvary a popolčeka“. Záverečné stanovisko MŽP SR tu síce navrhuje monitoring zloženia škvary a popolčeka, ale nestanovuje konkrétne ktoré látky sa majú sledovať. Je ponechané na ľubovôli prevádzkovateľa, ktoré látky bude sledovať a vzhľadom na náklady analýzy a prípadné komplikácie sa dá očakávať, že by prevádzkovateľ preferoval len monitoring ťažkých kovov a nie perzistentných organických polutantov. Prípadné tvrdenie, že toto bude stanovené v neskorších fázach povoľovacieho procesu neobstojí, pretože ide o základnú, dôležitú informáciu pre posudzovanie vplyvov a tiež preto, že iné body nad a pod tuto vágnou požiadavkou v rovnakej kapitole stanovujú konkrétne chemické látky ktoré sa majú monitorovať. 

S mojimi pripomienkami v tejto veci, podoprenými analýzami z rôznych miest, sa MŽP SR v Záverečnom stanovisku nevysporiadalo v navrhnutých podmienkach prevádzky navrhovanej spaľovne odpadov v Šali, a preto ich opakujem a žiadam, aby sa s nimi MŽP SR vysporiadalo: 

„Štúdia z roku 2005, ktorá sa zaoberala odpadmi zo spaľovní odpadu (Petrlík, Ryder 2005) uvádza zoznam ďalších perzistentných organických polutantov a ich koncentrácií zistených v týchto odpadoch. Z tých POPs, ktoré sú už uvedené na zozname podľa Štokholmského dohovoru, môžeme v popole zo spaľovní odpadov nájsť: hexachlórbenzén (HCB), pentachlórbenzén (PeCB), hexachlórbutadién (HCBD), polychlórované bifenyly (PCB), polychlórované naftalény (PCN), ako aj zvyškové množstvá POPs, ktoré neboli odbúrané počas procesu spaľovania, ako sú napríklad polybrómované difenylétery (PBDE), hexabrómocyklododekán (HBCD) aj iné brómované spomaľovače horenia či chlórorganické pesticídy, vrátane DDT. Okrem POPs uvedených na zozname Štokholmského dohovoru boli vo zvyškoch po spaľovaní odpadu zistené nasledovné chemické látky, ktoré vykazujú charakteristiky perzistentných organických polutantov, alebo vysokú toxicitu: polybrómované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PBDD/F) a/alebo polybromchlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (PBCDD/F), polychlórované dibenzotiofény (PCDT) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), vrátane chlórovaných PAU (Miyake, Tang et al. 2012). A tento zoznam stále nie je vyčerpávajúci. Vo všeobecnosti platí, že čím menej vznikne škvary, popola a popolčeka s obsahom POPs, tým menej budeme mať problémy s kontamináciou prostredia týmito vysoko toxickými látkami. A predchádzať vzniku popolčekov možno (aj v prípade dotknutej oblasti) predovšetkým prevenciou, vyššou mierou recyklácie, a ďalšími opatreniami ako navrhujú BAT/BEP Guidelines Štokholmského dohovoru (Stockholm Convention on POPs 2008).“ 

• Vyjadrenie k spôsobu, akým sa MŽP SR vysporiadalo s mojimi pripomienkami 

Stanovisko k vyjadreniu MŽP SR voči mojej pripomienke č. 1 

V predmetnom vyjadrení sa MŽP SR vôbec nevysporiadalo s mojimi pripomienkami načrtnutými v uvedených bodoch a nezistilo skutočný stav v predmetnej veci. MŽP SR úplne ignorovalo konkrétne pripomienky, štúdie a skúsenosti z praxe ktoré som predložil k správe o hodnotení a v podnetoch k odbornému posudku v tejto veci. V prvých šiestich odstavcoch z väčšiny len opakuje nepravdivé frázy navrhovateľa, preto stručne zopakujem kľúčové argumenty. 

Navrhovaná činnosť preukázateľne: 

1. Nerešpektuje hierarchiu odpadového hospodárstva požadovanú § 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, článkom 4 Smernice EÚ 2008/98/ES o odpade a nevyhnutne bude pôsobiť proti nej.  
2. Nie je v súlade s pravidlami obehového hospodárstva. 
3. K naplneniu hlavného cieľa POH SR 2021 – 2025 odkloniť (najmä komunálne) odpady od ich skládkovania neprispeje navrhovaná spaľovňa TKO v Šali vôbec, pretože by bola spustená do prevádzky najskôr v roku 2026, kvôli časovému posunu v procese EIA pravdepodobne v roku 2027, teda rok až dva roky po skončení platnosti POH SR 2021 – 2025. Neviem či považuje MŽP SR navrhovanú činnosť za natoľko úžasnú, že dokáže cestovať v čase, ale ak (ako predpokladám) navrhovaná spaľovňa odpadov cestovať v čase nedokáže, k naplneniu hlavného cieľa POH SR do roku 2025 neprispeje vôbec ničím. Hlavný cieľ v POH SR v období po roku 2025 môže byť formulovaný pomerne výrazne inak.  

Ak aj odhliadneme od tohto časového nezmyslu ktorý MŽP SR opakovane v záverečnom stanovisku uvádza, a akceptujem že argumentujeme o dlhodobej perspektíve cieľov strategického rámca SR v odpadovom hospodárstve, tak je k tomu potrebné uviesť nasledovné. Hlavný cieľ POH SR by navrhovaná činnosť napĺňala druhým najškodlivejším legálnym spôsobom nakladania hneď po skládkovaní a súčasne by navrhovaná spaľovňa TKO negatívne vplývala na iné ciele POH SR (formulované pre obdobie 2021 – 2025), napríklad na cieľ zvýšiť mieru triedeného zberu komunálneho odpadu do roku 2025 na 60 %. Negatívne by vplývala na plnenie celoštátneho cieľa recyklovať najmenej 65 % TKO v roku 2035 a cieľa Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo znížiť množstvo zvyškového nerecyklovaného komunálneho odpadu o 50 % do roku 2030. Je tiež v rozpore s cieľom Programu predchádzania vzniku odpadu v SR na roky 2021 – 2025 „znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu do roku 2025 o 50 % v porovnaní s rokom 2016“. Naplnenie tohto cieľa by znížilo o viac než polovicu množstvo dostupného zmesového komunálneho odpadu pre navrhovanú spaľovňu TKO V Šali, čo si nemôže dovoliť ani z technických, ani ekonomických dôvodov a v prípade naplnenia uvedeného cieľa PPVO 2021 – 2025 by zákonite min. zanedbávala aktivity vedúce k naplneniu tohto cieľa, alebo priamo pôsobila proti nim. Zo strany MŽP je nekorektné, že uvádza len selektívne vybrané a z kontextu vytrhnuté ciele a dáta, pri ktorých má nepodložený dojem, že nimi obháji navrhovanú činnosť a naopak v záverečnom stanovisku (aj doterajšom procese posudzovania vplyvov) ignoruje iné ciele strategických dokumentov SR a EÚ, ktoré načrtávajú neprijateľnosť navrhovanej spaľovne TKO v Šali (napríklad iné ciele POH SR 2021 – 2025, ciele Programu predchádzania vzniku odpadov 2021 – 2025, ciele Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo atď.). 

1. Nie je v súlade s Oznámením Európskej komisie „Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve. 
2. Nie je filozofiou navrhovanej činnosti uprednostniť v hierarchii vyššie umiestnené formy nakladania s odpadom. 
3. Zákonite by spaľovala (s nízkou mieru účinnosti výroby energie) aj mnoho odpadov ktoré sú vhodné na recykláciu a prípravu na opätovné použitie (viď moje argumenty o podiely recyklovateľných odpadov, dosahovaných mierach recyklácie v praxi , množstve recyklovaného odpadu). 

Hierarchia odpadového hospodárstva v § 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch stanovuje záväzné poradie priorít: a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie. Jedna vec je, ako by navrhované centrum nakladalo s prijímanými odpadmi, druhá aké množstvá a druhy odpadov bude produkovať a ako by s nimi chcel navrhovateľ nakladať. 

Ako plánuje CCE Šaľa nakladať s prijímanými odpadmi: 

- Pre aktivity na prvom mieste priorít - predchádzanie vzniku odpadu - nebude navrhované CCE Šaľa robiť vôbec nič, číselne 0 %. (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021)

- Príprava na opätovné použitie sa  bude týkať len 4 ton odpadu = 0,003% z celkového množstva odpadov. (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021)

- Recyklácia sa bude týkať približne, alebo menej než 20 % odpadov (teoretické max. je 23,1 % - to je podiel tých 30 000 ton ktoré chce CCE Šaľa prijímať do dotrieďovacej haly - ale časť odpadov z dotrieďovania nebude možné recyklovať) (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021)

- Druhý najškodlivejší legálny spôsobom nakladania s odpadmi - spaľovanie v spaľovni komunálneho odpadu (s málo účinnou výrobou energie) by sa týkal najmenej 76,9 % z celkového množstva prijímaných odpadov, pretože z celkového množstva 130 000 ton odpadov privážaných ročne do predmetného centra deklaruje navrhovateľ zámer spaľovať s využitím energie až 100 000 ton/rok (= 76,9 % z celkového množstva odpadov prijímaných centrom). (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021) Avšak spaľovať bude ešte väčší podiel prijímaných odpadov, pretože sa budú spaľovať aj odpady po dotrieďovaní, ktoré nedokáže prevádzkovateľ umiestniť na recykláciu  a nebudú recyklované. CCE Šaľa bude nakladať s približne 80 % prijímaných odpadov formou ich spaľovania (s nízkou účinnosťou výroby energie). 

- V prípade, že nebude povolené využívanie odpadov zo spaľovne – škvary externým odoberateľom na materiálové využitie (a povolenie takej činnosti nepovažujem za korektné z hľadiska ochrany životného prostredia), tak by navrhované centrum CCE Šaľa viac odpadov skládkovalo (približne 30 000 ton/rok) než poskytovalo pre recykláciu (menej než 30 000 t po odpočítaní nerecyklovaných odpadov). (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021) 

Čo neplánuje robiť CCE Šaľa s prijímanými odpadmi resp. odpadmi v zamýšľanej oblasti: 

- Realizovať environmentálne vhodné nakladanie s odpadmi v zamýšľanej oblasti, zamerané na rozvoj prípravy na opätovné použitie (v omnoho väčšej miere než 0,003 %), na výraznejší rozvoj triedeného zberu pre recykláciu (s cieľom dosiahnuť aspoň mierne vyššiu mieru recyklácie komunálnych odpadov než minimálny cieľ legilatívy EÚ pre členské štáty 65 % v roku 2035), využitie environmentálne šetrnejších spôsobov zhodnocovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov kompostovaním a anaeróbnou digesciou, na dotrieďovanie zmesového odpadu novými technológiami zvyšujúcimi mieru recyklácie a  znižujúcimi emisie skleníkových plynov (Eunomia 2021, Hogg 2022) a s využitím pokročilých technológií úpravy odpadu - materiálového zhodnocovania s biologickou úpravou MRBT (Favoino, 2020), alebo mechanicko-biologickú úpravu s vytriedením kovov a plastov k recyklácii. 

Ako plánuje CCE Šaľa nakladať s odpadmi, ktoré bude produkovať: 

- spaľovať nerecyklované odpady, ktoré budú odpadom z haly na dotrieďovanie prijímaných odpadov, 

- vytrieďovať kovy (niečo vyše 5%), prípadne skla zo škvary, environmentálnym negatívom je tu zbytočná energia minutá v termickom procese, vyseparovať kovy a sklo pre recykláciu je možné energeticky a klimaticky priaznivejší spôsobom, 

- materiálovo využívať škvaru – o rizikách tohto zámeru píšem na inom mieste. (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021) 

Čo neplánuje robiť navrhovateľ s ním produkovanými odpadmi, ale bolo by to nápomocné pre ochranu prostredia: 

- monitorovať zloženie perzistentných organických polutantov v odpadoch 

- vzdať sa rizikového komerčného úmyslu využívania škvary zo spaľovne v stavebníctve, 

- vytrieďovať nábytok, PVC a pod. pre predchádzanie vzniku perzistentných organických polutantov, osobitne chlórovaných a brómovaných dioxínov. (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021) 

Na základe uvedených informácií a dát aj pri najlepšej vôli nemožno konštatovať nič iné, len že skutočnou filozofiou navrhovanej činnosti je vybudovanie veľkokapacitnej spaľovne komunálnych (v malej miere priemyselných) odpadov s malou energetickou účinnosťou, a zameranie sa na tie činnosti ktoré budú maximalizovať profit vlastníkov z prevádzky spaľovne komunálnych odpadov, na úkor lepších spôsobov nakladania s odpadmi ktoré by boli výrazne vhodnejšie z hľadiska ochrany zdravia, klímy a životného prostredia, prípadne len tým (a len do takej miery), ktoré musí realizovať pre legislatívne požiadavky a marketingové účely. 

Cirkulárna ekonomika je podľa vedeckých prác a EÚ hospodársky model založený na zdieľaní, opätovnom používaní, opravách, renováciách a recyklácii v (takmer) uzavretom cykle a ktorej cieľom je neustále zachovávať najvyššiu úžitkovosť a hodnotu výrobkov, komponentov a materiálov. (European Parliamentary Research Service 2016). Predmetný zámer nie je projektom obehového hospodárstva, naopak zámer spaľovať viac než ¾ odpadov v spaľovni (s využitím energie) je s ním v rozpore a dlhodobo by podkopával snahy o rozvoj obehového hospodárstva, ako ukazujem na iných miestach pripomienok. Technológie energetického zhodnocovania odpadov môžu byť za istých podmienok súčasťou dočasných, prechodných riešení na ceste k obehovému hospodárstvu - nesmú však byť predimenzované, nesmú brzdiť zvyšovanie miery opätovného používania a recyklácie, musia byť v súlade s odpadovou hierarchiou, byť flexibilné v rámci prispôsobovania sa na dlhodobo sa znižujúci prísun odpadov a legislatívno – ekonomický rámec musí zvýhodňovať prevenciu opätovné používanie a recykláciu. (Van den Berghe 2020, European Commission 2017) Taktiež podľa odporúčaní odborníkov a Európskej komisie (napr. European Commission 2017) sa majú viac zohľadniť procesy energetického zhodnotenia vytriedených odpadov spojené s materiálovým využitím ako anaeróbna digescia biologicky rozložiteľného odpadu, ktorej kapacity sú v SR stále nedostatočne nízke. Naopak, úlohu spaľovania odpadu je potrebné predefinovať, aby sa nebránilo zvýšeniu recyklácie a opätovného použitia a aby sa zabránilo nadmerným kapacitám pri spracovaní zvyškového odpadu. Ako preukazujem na inom mieste, na Slovensku už v súčasnosti máme dostatok kapacít na energetické zhodnocovanie, čo okrem iného poukazuje na zbytočnosť a kontraproduktívnosť predloženého projektu CCE Šaľa. 

K problematike negatívneho vplyvu navrhovanej spaľovne TKO v Šali na neplnenie cieľov legislatívneho a strategického rámca SR a EÚ a s tým súvisiaceho zanedbávanie resp. potláčania triedeného zberu a recyklácie odpadov v záujmovom území sa podrobne vyjadrujem vo svojich stanoviskách k vyjadreniu MŽP SR voči mojim pripomienkam zhrnutým v bodoch č. 9, č. 10, č. 11 a č. 12.  

Stanovisko k vyjadreniu MŽP SR voči mojim pripomienkam 

zhrnutým v bodoch č. 2, č. 3, č. 4  

-  Vo veci predchádzania vzniku dioxínov sa MŽP SR v záverečnom stanovisku nevysporiadalo s mojou pripomienkou. MŽP SR len mechanicky a nekriticky prevzalo všeobecné tvrdenia autorky odborného posudku a nijako nereaguje na konkrétne pripomienky, ktoré som vo veci uviedol pre predchádzanie vzniku dioxínov tým, že by sa z odpadu napríklad vytriedil PVC. Preto opakujem, že kontrola skladby odpadov na vstupe je dôležitou súčasťou prevencie vzniku dioxínov a dioxínom podobných PCB v spaľovniach. Možno to docieliť napríklad znížením, alebo vylúčením odpadov z PVC, medených drôtov s izoláciou z PVC, relevantného elektroodpadu atď. Je potrebné to napraviť v rámci požiadaviek na navrhované zariadenie a zabezpečiť, aby navrhovateľ dbal na vytriedenie takýchto odpadov, ako naznačuje jeho (ne)ochota pri plnení BAT 11. Spaľovanie PVC značne zvyšuje množstvo dioxínov vznikajúcich v spaľovacích procesoch (Neurath 2003). Dokumentuje to aj nasledujúca tabuľka (Tab. 1) prevzatá z BAT / BEP Guidelines Štokholmského dohovoru. 

Tabuľka 1. Vzťah medzi emisiami PCDD/F a množstvom PVC v použitom palive. (Stockholm Convention on POPs 2008). 

Z textu záverečného stanoviska je naopak zrejmé, že sa počíta zo spaľovaním polyvinylchloridu (PVC), vzhľadom na jeho ťažkú recyklovateľnosť. Na strane 4 napríklad MŽP SR uvádza cit. „„plasty nevhodné na materiálové zhodnotenie budú presmerované do zásobníka odpadov na energetické zhodnotenie“. Doposiaľ navrhovateľ neuvádza, že by počítal s vytrieďovaním PVC, aby znížil vstup chlórovaných odpadov a predchádzal tak vzniku dioxínov. 

-  MŽP SR si tiež nekriticky osvojilo tvrdenie autorky posudku cit. „MŽP SR s odvolaním na vyjadrenie spracovateľky odborného posudku uvádza, že „množstvo dioxínov, ktoré opúšťajú spaľovňu odpadov je o jeden až tri rady nižšie ako je množstvo dioxínov v odpadoch, ktoré sa privážajú do spaľovne. BREF uvádza priemerné hodnoty vstupu dioxínov v odpadoch do spaľovne 50 ng.kg-1 (minimálna hodnota); emisie dioxínov do ovzdušia 0,48 ng.kg-1 a emisie dioxínov do všetkých ostatných médií (popolček, troska, voda) 17,63 ng.kg-1. Z uvedeného vyplýva, že spaľovne odpadov a ZEVO znižujú v priemere o cca 65 % množstvo emisií dioxínov do životného prostredia.“ 

BREF v skutočnosti uvádza čiastočne iný text než uvádza autorka odborného posudku a MŽP SR v Záverečnom stanovisku – uvedené dáta o 65% znížení množstva emisií dioxínov, ktoré prevzalo MŽP SR, sa týkajú len príkladu jednej spaľovne komunálnych odpadov v Nemecku (nie priemerných dát o spaľovniach odpadov ZEVO), je uvedený v tabuľke 3.4 na strane 143. Sprievodný text uvádza, že tieto dáta hovoria o tomto jednom uvedenom príklade a že v tomto konkrétnom prípade zariadenie znižuje emisie dioxínov PCDD/F – text BREF nehovorí, že by spaľovne komunálnych odpadov v priemere takto znižovali emisie týchto toxických látok. Naviac, zdrojom tvrdenia autorky je jedna pripomienka technickej pracovnej skupiny z roku 2003 (viď zdroj k predmetnej informácii v BREF). 

Vo svojich pripomienkach k správe o hodnotení som naopak upozornil, že v nej chýba celková bilancia dioxínov, ktorá vychádza pre roštové spaľovne odpadov rôzne, ako dokladá napríklad štúdia z roku 2010 (Van Caneghem, Block et al. 2010). Následne som v podnete k podkladom na vydanie záverečného stanoviska predložil informácie z vedeckej štúdie a odborného dokumentu Európskej komisie (BiPRO 2005, Zhang, Hai et al. 2012), ktoré poukazujú na opak, na to, že spaľovne komunálnych odpadov neraz zvyšujú, nie znižujú tvorbu dioxínov (PCDD/F). V roku 2005 si Európska komisia nechala vypracovať odborný dokument v tejto problematike, vrátane bilancie perzistentných organických polutantov. Táto bilancia má síce rad nedostatkov a počíta na vstupoch do spaľovní s pomerne vysokou koncentráciou dioxínov v komunálnom odpade (37 pg TEQ/g). Aj napriek tomu došla k záveru, že do spaľovní komunálnych odpadov v EÚ vstupuje menej dioxínov, celkom 1641 g TEQ za rok, než z nich vychádza - 1999 g TEQ za rok (BiPRO 2005). Aj podľa tohto odborného dokumentu spaľovne komunálnych odpadov vychádzajú ako zariadenia ktoré zvyšujú tvorbu dioxínov, nie znižujú. Taktiež, štúdia realizovaná v spaľovni komunálnych odpadov v Číne dospela k záveru, že z nej vystupuje o 2,25 g TEQ dioxínov ročne viac, než sa do nej dostane na vstupe zo spaľovanými odpadmi (Zhang et al. 2012). V tejto veci tiež uvádzam v prílohe č. 3 bilanciu dioxínov zo spaľovne odpadov v Rakúsku, ktorej autorom je RNDr. Jindřich Petrlík, odborný poradca siete International Pollution Elimination Network (IPEN) pre dioxíny a odpady, ako expert na dioxíny a odpady s POPs bol nominovaný a akceptovaný v poradných výboroch Bazilejského dohovoru a Štokholského dohovoru, člen rady Národného centra pre výskum toxických látok zriadené MŽP ČR, ktorý sa problematikou vplyvu spaľovní odpadov na životné prostredie, so zameraním na toxické látky, zaoberá vyše 30 rokov. V prílohe č. 3 sú uvedené aj ďalšie informácie preukazujúce negatívne vplyvy spaľovní komunálnych a priemyselných odpadov na životné prostredie a zdravie.  

Stanovisko k vyjadreniu MŽP SR voči mojej pripomienke č. 6 

V predloženej dokumentácii posudzovania vplyvov neboli posúdené vplyvy  jednotlivých spôsobov nakladania s odpadmi z navrhovanej spaľovne odpadov CCE Šaľa na životné prostredie. V časti môjho stanoviska venovaného nakladaniu s odpadmi zo spaľovne som poukazoval na základe odborných štúdií na skutočnosť, že rozsah a koncentrácie toxických látok v škvare a popolčeku zo spaľovní odpadov a nakladanie s nimi predstavujú väčšie negatíva a riziká, než vyplýva zo zjednodušených tvrdení navrhovateľa a autorky odborného posudku ktoré nie sú v súlade s aktuálnym vedeckým poznaním v tejto veci (viď nižšie) a preukazujú nedostatočnú znalosť súčasnej praxe, a ktoré MŽP SR nekriticky prebralo. MŽP SR sa nevysporiadalo s mojimi pripomienkami v tejto veci, nepredložilo jediný argument, ktorý by preukázal že niektorá z mnou prezentovaných pripomienok nebola pravdivá. 

Preto si dovolím zopakovať základné argumenty v tejto veci. Autorka odborného posudku nereagovala na rozpor v údajoch o koncentráciách dioxínov v popolčeku, na ktorý som upozorňoval v mojom stanovisku k správe o hodnotení, cit.: „... autori správy o hodnotení použili ako príklad výstup zo suchého čistenia spalín, ale jeho charakteristika v správe o hodnotení zodpovedá skôr polosuchej metóde, teda semi-dry, pre ktorú sa v tabuľke v BREF udávajú iné, vyššie hodnoty až 346 ng TEQ/kg. A taktiež informácie obsiahnuté v BREF nie sú v žiadnom prípade vyčerpávajúce a možno ani reprezentatívne. Keď sa pozrieme do štúdie spracovanej poradenskou firmou Ramboll v roku 2019, nájdeme tam hodnoty obsahu dioxínov začínajúce na hornej hranici tých uvádzaných v BREF. Podľa dát združenia prevádzkovateľov spaľovní CEWEP sa v štúdii uvádza rozmedzie dioxínov v popolčekoch pre 35 európskych prevádzok 0,2 - 23,9 ng TEQ/g (= 200 - 23900 ng TEQ/kg), s priemernou hodnotou 2,5 ng TEQ/g , čiže 2500 ng TEQ/kg (Ramboll 2019). Táto hodnota je tiež bližšie tomu, čo sa nameralo v popolčekoch zo spaľovní komunálnych odpadov v Českej republike (Mach 2017). Ďalším chybným predpokladom navrhovateľa je spoľahnutie sa na to, že popolček s obsahom dioxínov (PCDD/Fs) pod koncentračným limitom 15 μg I-TEQ/kg, teda pod 15 000 ng TEQ/kg možno považovať za bezpečné z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Nie je to tak, ako dokazuje rad štúdií.“  

V nižšie uvedenej tabuľke som sumarizoval zdokumentované prípady, keď nešetrné použitie odpadov, väčšinou popolčekov zo spaľovní či priemyselných procesov, viedlo ku kontaminácii potravinového reťazca, reprezentovaného vajíčkami hydiny, ktoré niekoľkonásobne presahovali doporučené limity pre potraviny. Pre obsah dioxínov vo vajciach je tento limit stanovený na úrovni 2,5 pg WHO-TEQ/g tuku. Pre porovnanie sú v tabuľke uvedené hladiny dioxínov zistené v referenčných vzorkách. Tie presahujú vajcia z lokalít kontaminovaných dioxínmi z popolčekov ešte mnohonásobne viac, a to až o dva rády (sto a viacnásobne). 

Sumárny prehľad koncentrácií PCDD/Fs (v TEQs alebo BEQs) zistených v rôznych lokalitách ovplyvnených popolčekom či iným odpadom kontaminovaným dioxínmi. (Katima, Bell et al. 2018)

Poznámky: *BEQs (total dioxin-like toxicity), ** sediment, Na – not available, *** dl-PCBs + PCDD/Fs (lokalita v Akkře)

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že popolček s dioxínmi v koncentrácii 2 500 ng TEQ/kg môže kontaminovať pôdu až na úroveň desiatok či stoviek ng TEQ/kg dioxínov a to následne vedie k hromadeniu dioxínov v hydinových vajíčkach v koncentráciách až viac ako dvadsaťnásobne presahujúcich európsky limit. Predmetný problém mapovala v roku 2017 globálna štúdia (Petrlík and Bell 2017), ktorá dokumentuje závažnosť problému. Táto štúdia podobne ako predchádzajúce (Swedish EPA 2011, Weber, Watson et al. 2015) neodporúča využívanie popolčeka zo spaľovní obsahujúcich dioxíny v rádoch stoviek až tisícov ng TEQ/kg na stavebné účely.

Súčasne MŽP SR úplne ignorovalo moje pripomienky k téme koncentrácií perzistentných organických polutantov v škvare a vôbec sa s nimi v Záverečnom stanovisku nevysporiadalo, cit.: „V úvahách o materiálovom zhodnotení škvary autori správy o hodnotení ignorujú výsledky výskumov z posledných rokov, kedy sa zistilo, že škvara zo spaľovní komunálnych odpadov obsahuje brómované perzistentné organické polutanty (POPs). Deje sa tak v dôsledku spaľovania narastajúceho množstva odpadov s prítomnosťou brómovaných spomaľovačov horenia (BFRs), napríklad polybrómovaných difenyléterov (PBDEs) alebo hexabrómcyklododekánu (HBCD) a ďalších. Prítomnosť PBDEs (hromadia sa najmä v tukovom tkanive, môžu spôsobiť poškodenie pečene, štítnej žľazy, zvyšujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny pečene, narušujú vývoj plodu v tele matky) v škvare a popole zo spaľovní odpadov predstavuje riziko ich nekontrolovaného uvoľňovania do životného prostredia (Lin et al. 2014). Štúdia, ktorá sa zamerala na zistenie aké percento PBDEs sa v celkovej bilancii zo spaľovní komunálnych odpadov kumuluje práve v škvare, zistila, že v nej to bolo u skúmaných spaľovní medzi 92,6 % až 99,7% (Tú, Wu et al. 2011). Meranie z roku 2005 ich preukázalo v zmesi popola, škvary a popolčeka zo  spaľovne odpadov v českom Liberci (Petrlík 2006). Dnes možno očakávať, že sa môžu vyskytnúť v ešte vyšších koncentráciách, ako ukazuje štúdia z roku 2014 (Lin, Zhou et al. 2014).  V škvare zo spaľovní komunálnych odpadov sú vo významných množstvách nachádzané aj brómované dioxíny. Zo všetkých výstupov zo spaľovní komunálnych odpadov ich práve škvara obsahuje najviac (Wang, Hsi et al. 2010).“ Tieto skutočnosti bolo potrebné zohľadniť pri hodnotení zámeru materiálovo zhodnotiť škvaru a je potrebné sa s nimi riadne vysporiadať v Záverečnom stanovisku. 

K vyššie uvedeným pripomienkam ktoré som predložil k správe o hodnotení dopĺňam nové informácie z výskumnej správy A. N. Rollinsona pre medzinárodnú organizáciu Zero Waste Europe z januára 2022. V nej 15 problémov materiálového vyžívania škvary (bottom ash) zo spaľovní odpadov z hľadiska verejného zdravia a bezpečnosti, vyberám niektoré z nich: 

- Súčasné bezpečnostné normy sú zastarané. V EÚ je využívanie škvary nedostatočne regulované; existuje len zmes autonómnych usmernení, pričom viaceré krajiny nemajú žiadne požiadavky na testovanie. 

- Škvara obsahuje významné celkové koncentrácie látok, ktoré sú podľa nariadenia EÚ REACH „high level of concern“. 

- Testovacie metódy vylúhovania škvary nie sú založené na súčasných vedeckých poznatkoch a nedostatočne odrážajú reálne podmienky.

- Zohľadňujú len krátkodobé vylúhovanie, pričom niektoré toxické prvky sú mobilné až po šiestich rokoch. 

- Poskytujú nepravdivé výsledky v dôsledku bufferingu pH. Vzorka sa tak javí stabilnejšia, ako v skutočnosti je. 

- Nezohľadňujú vplyv humínových látok, ktoré preukázateľne urýchľujú vylúhovanie. 

- V prípade viazaných aplikácií nezohľadňujú dlhodobé účinky karbonatizácie cementu v dôsledku absorpcie atmosférického CO2 a zvetrávania. To vedie k nesprávnemu odhadu stability. 

- Mikroplasty nie sú spaľovacím procesom zničené, s obsahom až 565 mikroplastových častíc na 1 kg škvary. 

- Dioxíny (PCDD/F) sú v škvare prítomné vo väčšom objeme ako v popolčeku a v koncentráciách približne 3/5 koncentrácie popolčeka. V prípade škvary, ktorá sa má použiť v stavebníctve, len jedna európska krajina posudzuje celkovú koncentráciu dioxínov (PCDD/F) a žiadna európska krajina neposudzuje dioxíny (PCDD/F) vo výluhu. 

-  Koncentrácie polybrómovaných difenyléterov (PBDE) sú rádovo vyššie v škvare než v popolčeku a spaľovacím procesom sa nezničia. Žiadna európska krajina neposudzuje prítomnosť PBDE v škvare, ktorá sa má použiť v stavebníctve, ani celkovú koncentráciu, ani vo výluhu. 

- PCB sa v škvare koncentrujú v množstvách takmer o dva rády vyšších ako v popolčeku (brané ako priemer) a tiež sa zo škvary vylúhujú vo vyšších koncentráciách ako z popolčeka. Len tri krajiny v Európe posudzujú celkovú koncentráciu PCB v škvare pre účely použitia v stavebníctve a žiadna krajina neposudzuje prítomnosť vo výluhu. 

- PFAS sa hromadia v trikrát vyššej celkovej koncentrácii v škvare než v popolčeku. Žiadna európska krajina neposudzuje PFAS v škvare určenej pre stavebné účely, ani podľa celkovej koncentrácie, ani podľa výluhov. 

- Najlepšie dostupné techniky EÚ pre nakladanie zo škvarou sú zastarané a nereprezentujú súčasné vedecké poznatky. Preosievanie na odstránenie frakcií s menšou veľkosťou zrna nie je uspokojivé, pričom mnohé potenciálne toxické prvky sa nachádzajú vo väčších množstvách vo väčších zrnách. Vedie to k vyššiemu riziku vystavenia toxickému prachu a šíreniu toxínov vzduchom. 

(Rollinson, január 2022) 

V tejto súvislosti žiadam MŽP SR - v prípade že nebude záverečné stanovisko MŽP SR zmenené na nesúhlasné - o odstránenie podmienky uvedenej v kapitole VI. 3 bod. 17 „V ďalších stupňoch povoľovacieho procesu predložiť zmluvy na materiálové využitie škvary z prevádzky navrhovanej činnosti“. Uvedená podmienka posilňuje a ukotvuje  zámer materiálového využitia škvary, ktorá navrhovateľ v doterajšej dokumentácii vyjadroval nejednoznačne a variantne. Je to v rozpore s aktuálnymi vedeckými poznatkami o negatívach a rizikách spojených s materiálnym využívaním škvary a v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti v oblasti životného prostredia.  

K nekonkrétnym úvahám navrhovateľa o solidifikácii popolčeka som uviedol pripomienky, s ktorými sa MŽP SR nevysporiadalo, avšak sú dôležité z hľadiska posúdenia vplyvov a rizík navrhovanej činnosti, preto ich zopakujem: „Pod pojmom solidifikácia sa skrýva celý rad rôznych postupov. Na Tchajwane bol zdokumentovaný prípad, kedy solidifikované bloky popolčeka zo spaľovne komunálneho odpadu boli zdrojom závažnej kontaminácie životného prostredia dioxínmi (Wang et al. 2006). Rovnako ako v prípade iných častí technológie, správa o hodnotení k nakladaniu s popolčekom dodáva, že technológia bude upresnená "v ďalších stupňoch procesu". To ale neumožňuje relevantné posúdenie vplyvov na životné prostredie v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Posudzovať môžeme len konkrétne parametre, konkrétne informácie o navrhovanej činnosti a jej technológii, nie všeobecné sľuby navrhovateľa o tom, že v budúcnosti danú výzvu uspokojivo vyrieši. MŽP SR nemá na základe čoho konštatovať, že navrhovaná činnosť nepredstavuje výrazne negatívne vplyvy a riziká. 

Ak to zhrniem, zjednodušené tvrdenia autorky odborného posudku a navrhovateľa v tejto veci sú neúplné, skresľujúce, nereprezentujú aktuálne vedecké poznatky a v rade prípadov bol preukázaný opak ich tvrdení, resp. bolo preukázané, že takéto tvrdenia sú nepodložené a podceňujú reálne riziká. U niektorých perzistentných organických polutantov resp. iných toxických látok než PCDD/F identifikovali štúdie ich vyššie koncentrácie v škvare a popole než v popolčeku, ako aj absenciu ich deštrukcie spaľovací procesom. Škvara obsahuje významné celkové koncentrácie látok, ktoré predstavujú podľa legislatívy EÚ REACH „high level of concern“. Aj dioxíny (PCDD/F) boli v škvare pozorované v nemalých koncentráciách, v popolčeku uvádza ich koncentrácia samotná CEWEP na úrovni ktorá môže viesť ku kontaminácii pôdy až na úroveň desiatok či stoviek ng TEQ/kg dioxínov a hromadeniu dioxínov v hydinových vajíčkach v koncentráciách viac ako 20 x presahujúcich európsky limit. Niektoré testovacie metódy pre škvaru zo spaľovní odpadov nie sú založené na aktuálnych vedeckých poznatkoch a nedostatočne odrážajú reálne podmienky, krajiny EÚ v prípade viacerých toxických POPs neposudzujú ich prítomnosť v škvare, ktorá sa má použiť v stavebníctve, ani celkovú koncentráciu, ani vo výluhu, alebo ich posudzujú nedostatočne.  

Autorka posudku sa vo svojom výroku dopustila niekoľkých chýb súčasne - nekorektne vzťahuje údaj len z jednej spaľovne odpadov na všetky spaľovne, akoby išlo o priemernú, všeobecne platnú hodnotu, čo nie je pravda (viď BREF 2019), a ktorého zdrojom je len pripomienka technickej pracovnej skupiny. Naviac autorka odborného posudku chybne uvádza, že ňou uvádzaný údaj platí pre všetky perzistentné organické polutanty – to nie je pravda. Text  BREF 2019 z ktorého vychádzala hovorí len o chlórovaných dioxínoch PCDD/F, nie o  iných perzistentných organických polutantoch. 

Stanovisko k vyjadreniu MŽP SR voči mojej pripomienke č. 7 

-   K možnosti spaľovania odpadov s obsahom brómovaných látok, a tým pádom aj možnosti vzniku emisií brómovaných dioxínov a nutnosti monitorovať ich emisie, reaguje MŽP SR v Záverečnom stanovisku nasledovne cit. „Elektronika a nábytok ošetrený koncentráciou brómovaných spomaľovačov horenia nebudú spaľované spolu s komunálnym odpadom, Triediaca linka bude zachytávať tento druh odpadu. V rámci navrhovanej činnosti bolo spracovanie elektroodpadu posúdené  v rozsahu uvedenom v správe o hodnotení a kapitoly II.6 tohto záverečného stanoviska. Pôjde o manuálne triedenie rôznych druhov elektroodpadu, jednoduché mechanické rozoberanie na frakcie, ktoré bude možné ďalej recyklovať (plasty, sklo) a frakcie, ktoré budú odovzdané špecializovaným spoločnostiam.“ 

Predmetné tvrdenie je v rozpore s informáciami navrhovateľa v správe o hodnotení (vo veci nakladania s odpadom z nábytku), je veľmi všeobecné, nerieši viaceré vstupy brómovaných spomaľovačov horenia a následne ani emisie brómovaných dioxínov a nutnosť ich monitorovania. A ak by aj navrhovateľ teoreticky v budúcnosti chcel zmeniť tento zámer (čo zatiaľ nič nenaznačuje), nie je vôbec jasné, ako bude z odpadu triediť nábytok (najmä čalúnenie a matrace), obsahujúci brómované spomaľovače horenia. Bude tam nejaký senzor? Ako ho budú aplikovať, keď prídu nákladné vozidlá s odpadmi? Muselo by sa triediť ručne, čo by bol náročný proces na množstvo práce a s ňou spojenými nákladmi. Navrhovateľ uvažuje o tom v prípade elektroodpadu, ale nie v prípade nábytku. Naopak navrhovateľ pre objemný odpad (teda aj nábytok s brómovanými spomaľovačmi horenia) stanovuje v správe o hodnotení ako spôsob nakladania s odpadmi R1 – teda spaľovanie s využitím energie, energetické zhodnotenie. Vyhlásenie, že sa nebude spaľovať spolu s iným komunálnym odpadom, je nepravdivá politická proklamácia nepodložená technologickým opatrením a v rozpore s deklaráciami navrhovateľa v správe o hodnotení (viď napríklad strana 22 správy o hodnotení cit. „Energeticky zhodnocovaný bude aj objemný odpad, ako napr. drevo, nábytok...“). Nezodpovedanou otázkou tiež je ktorým spoločnostiam by odovzdával tie časti elektronického odpadu, ktoré sa nedajú recyklovať, teda napríklad tie, ktoré obsahujú nadlimitné množstvo brómovaných spomaľovačov horenia? Aká je záruka, že tieto frakcie neskončia v spaľovni? Navrhovateľ nikde žiadnu neuvádza, naopak v správe o hodnotení navrhovateľ uvádza, že nerecyklovateľné odpady bude spaľovať s využitím energie, čo by bol aj prípad nerecyklovateľných častí elektroodpadu s brómovanými spomaľovačmi horenia a niektorých ťažko recyklovateľných plastov. Manuálne triedenie elektronického odpadu je v centrách na spracovanie tohto odpadu trochu mimo prax. Brómované dioxíny boli tiež identifikované v plastoch ošetrených brómovanými spomaľovačmi horenia a sprevádzajú kontamináciu brómovanými spomaľovačmi horenia v blízkosti zariadení, v ktorých sa s nimi manipuluje (Suzuki et al. 2021). Mimochodom, navrhovateľ nikde v dokumentácii neuvádza (a MŽP SR to v podmienkach Záverečného stanoviska nikde nerieši), ako bude priestor pre nakladanie s elektronickým odpadom zabezpečený proti úniku prachu obohateného značným množstvom brómovaných spomaľovačov horenia a brómovaných dioxínov. 

Z uvedených skutočností vyplýva, že v plánovej spaľovne komunálnych a priemyselných odpadov je zamýšľané spaľovať odpady s obsahom brómovaných spomaľovačom horenia (min. v prípade nábytku, v prípade časti elektroniky a plastov nie je zrejmé ako chce navrhovateľ riešiť problematické aspekty ktoré uvádzam vyššie), čo bude predstavovať dodatočnú záťaž životného prostredia ktorá nebola v doterajšom procese posudzovania vplyvov zohľadnená, a súčasne (ak by bola prevádzka napriek jej negatívam povolená) bude potrebné zabezpečiť monitorovanie emisií polybrómovaných dibenzo-p-dioxínov a dibenzofuránov (nie len podmienečne ako je tomu v aktuálnom záverečnom stanovisku). V dokumente Európskej komisie BREF o spaľovaní odpadu sa stanovuje, že ak odpad obsahuje brómované spomaľovače horenia, čo podľa všetkých dostupných informácií bude aj tento prípad, PBDD/F sa musia monitorovať v uvedených intervaloch (Európska komisia 2019). 

-   Ďalej MŽP SR uvádza voči mojim pripomienkam zhrnutým v bode 7 nasledovné cit. „Podľa znenia BAT 4 pre dlhodobý odber vzoriek nie je k dispozícii žiadna európska norma, vzhľadom na to nie je možné definovať a jednoznačne verifikovať technické požiadavky a požiadavky na kvalitu semikontinuálneho monitoringu emisií polybrómovaných dibenzo-p-dioxínov a dibenzofuránov, ktoré by mali byť presne definované. Zároveň podľa znenia BAT 4 sa monitorovanie vzťahuje len na spaľovanie odpadu obsahujúceho brómované spomaľovače horenia alebo zariadenia využívajúce BAT 31 d) s plynulým vstrekovaním brómu. Podľa znenia BAT 31 ak sa aktívne pridáva do spaľovacieho procesu, za účelom znižovania emisií ortuti bróm, vtedy je potrebné monitorovať emisie polybrómované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány avšak navrhovateľ nepredpokladá potrebu znižovania emisií ortuti brómom. MŽP SR vzhľadom na uvedené nepovažuje semikontinuálny monitoring emisií dioxínov za potrebný.“ 

Návrh na semikontinuálne meranie dioxínov sa nevzťahuje len na brómované dioxíny. Záverečné stanovisko tu mieša dohromady dve rozdielne témy: 1. semikontinuálne meranie chlórovaných dioxínov (polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov a dibenzofuránov – PCDD/Fs) a 2. povinnosť merať brómované dioxíny (PBDD/Fs). Neprítomnosťou brómu v procese spaľovania nemožno zdôvodniť, prečo sa nebudú semikontinuálne monitorovať chlórované dioxíny.  

Výrok MŽP SR, že cit. „pre dlhodobý odber vzoriek chlórovaných dioxínov nie je k dispozícii žiadna európska norma a vzhľadom na to nie je možné definovať a verifikovať technické požiadavky a požiadavky na kvalitu semikontinuálneho monitoringu emisií PCDD/F“, nie je korektný. Spomínaný BAT 4 k tejto veci uvádza, že na jeho základe sa majú monitorovať emisie smerované do ovzdušia minimálne s frekvenciou uvedenou nižšie a v súlade s normami EN a  cit. „ak normy EN nie sú k dispozícii, BAT má používať normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, ktoré zabezpečujú poskytovanie údajov rovnocennej vedeckej kvality“. Ako vyplýva z citácie BAT 4 a nižšie uvedených informácií, nie je pravdou, že nie je možné definovať a verifikovať technické a kvalitatívne požiadavky na semikontinuálny monitoring emisií PCDD/F, pretože nie je možné oprieť sa o žiadnu európsku normu.  

Dlhodobý monitoring emisií PCDD/F je odskúšanou praxou v rade európskych krajín, vyžaduje sa zo zákona vo Francúzsku od júla 2014, v Belgicku od roku 2004, uplatňuje sa v niektorých prevádzkach v Taliansku, Švédsku. Semikontinuálny monitoring bol nariadený štátnou správou aj v niektorých prípadoch v ďalších krajinách, napríklad v Holandsku v prípade novopostavenej spaľovne odpadov v Harlingene. Čo sa týka noriem, semikontinuálne dlhodobé monitorovanie emisií dioxínov napríklad prostredníctvom systému AMESA je štandardne spojené s relevantnými európskymi certifikátmi (v závislosti od krajín, napr. TÜV, MCERT) a súladom s normami EN 1948-1, CEN/TS 1948-5. Dlhodobý monitoring emisií PCDD/F dokáže zabezpečiť napríklad systém AMESA, ale aj ďalšie (Reinmann 2011, Fiano 2012, Conesa, Ortuño et al. 2016), ako som upozornil už vo svojom stanovisku k správe o hodnotení. 

Usmernenie o najlepších dostupných technikách BAT a postupoch relevantných pre článok 5 a prílohu C Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (Stockholm Convention on POPs 2008), ktorý je pre SR záväzný, uvádza rovnako aj semikontinuálne, nielen periodické meranie (strana 28). 

Postupne sa v praxi preukázala potreba dlhodobého, semikontinuálneho monitorovania emisií chlórovaných dioxínov. Napríklad dlhodobé merania chlórovaných dioxínov v modernej spaľovni komunálnych a priemyselných odpadov v holandskom Harlingene z rokov 2015 – 2017 preukázali , že krátkodobé a nárazové monitorovanie PCDD/F (aplikované zatiaľ aj v SR) je nepresné a významne podhodnocuje reálne množstvo toxických látok ako dioxíny, uvoľňovaných do ovzdušia spaľovňami odpadov. Legislatívou stanovené emisné limity pre chlórované dioxíny boli pri dlhodobom meraní mnohokrát výrazne prekračované, hlavne počas počiatočnej štartovacej fázy spaľovacieho procesu, ktorý sa nemonitoruje pre tieto toxické látky. Výsledky tejto štúdie preukázali výrazné rozdiely medzi hodnotami nameranými nárazovým, niekoľkohodinovým meraním raz za niekoľko mesiacov a reálnymi emisiami identifikovanými dlhodobým monitoringom (Arkenbout, Esbensen 2017). 

Dlhodobo semikontinuálne monitorovať chlórované dioxíny dokáže napríklad systém AMESA, ale aj ďalšie (Reinmann 2011, Fiano 2012, Conesa, Ortuño et al. 2016). Ide o v mnohých krajinách odskúšanú prax. Ak má byť použitá skutočne najlepšia dostupná technika pre monitorovanie skutočných emisií chlórovaných dioxínov z navrhovanej spaľovne odpadov, je dôležité, aby MŽP SR vyžadovalo ich dlhodobý semikontinuálny monitoring. 

-   Na záver MŽP SR uvádza voči mojim pripomienkam zhrnutým v bode 7 nasledovné cit. „Konkrétne opatrenia navrhnuté na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie dotknutých obyvateľov sú uvedené v kapitole C.IV. správy o hodnotení. Taktiež aj v rámci tohto záverečného stanovisko MŽP SR určilo podmienky, resp. opatrenia, ktoré bude navrhovateľ povinný splniť v rámci realizácie navrhovanej činnosti. Konkrétne opatrenia ako aj pravidelný monitoring bude zabezpečený okrem požiadaviek záverečného stanoviska z procesu (Stachel et al. 2007) zákona o IPKZ pre navrhovanú prevádzku, ktoré bude obsahovať presné podmienky prevádzkovania, ako aj konkrétne a presne zadefinované záväzné opatrenia pre zabezpečenie ochrany životného prostredia.“  

Záverečné stanovisko (MŽP SR 2023) síce navrhuje monitoring vzorkov pôdy na dioxíny pred výstavbou spaľovne, ten však nie je veľmi relevantný a výpovedný. Ako som uviedol už v pripomienkach k správe o hodnotení, hlavnou expozičnou cestou pre väčšinu perzistentných organických polutantov a pre dioxíny osobitne je vzhľadom na ich vlastnosti (hromadanie sa v hlavne tukových tkanivách živých organizmov, dlhodobé odolávanie rozkladu atď.) práve príjem potravín, najmä živočíšnych tukov (Parzefall 2002, Schecter, Birnbaum odpadov et al. 2006). Omnoho výpovednejší a zmysluplnejší  je monitoring takých zložiek životného prostredia, v ktorých dochádza k prirodzenej kumulácii dioxínov a ďalších perzistentných organických polutantov a ktoré sú indikátormi kontaminácie POPs v danej oblasti. Tým sú tukové tkanivá živých organizmov. Preto by bolo vhodnejšie realizovať monitoring z voľných chovov hydiny (Petrlik et al. 2022), v mlieku voľne sa pasúceho dobytka (Krause et al. 2022), alebo v krvi obyvateľov živiacich sa doma chovanými zvieratami. Monitoring je naviac navrhnutý zo strany MŽP SR v päťročných intervaloch, čo je príliš dlhá doba vzhľadom k tomu, že monitoring by mal slúžiť k podchyteniu kritickej záťaže územia. Potrebné je stanoviť, kratšie časové intervaly a hlavne je potrebné doplniť do podmienok biomonitoring ktorý bude skutočne relevantný a zmysluplný pre perzistentné organické polutanty (teda skrz tukové tkanivá živých organizmov – miestne voľné chovy hydiny, mlieko voľne sa pasúceho miestneho dobytka, v krvi obyvateľov živiacich sa aj potravinami z doma chovaných zvierat).  

Stanovisko k vyjadreniu MŽP SR voči mojej pripomienke č. 8 

-   Z vyššie uvedeného textu záverečného stanoviska je zrejmé, že sa MŽP SR vôbec nezaoberalo argumentami a odbornou literatúrou uvedenou v mojom stanovisku k správe o hodnotení. MŽP SR úplne ignoruje fakt, že hodnotenie zdravotných rizík vo veci perzistentných organických polutantov nemožno postaviť len na expozičnej ceste z imisnej záťaže a vdychovania škodlivín. Je potrebné vziať do úvahy aj, resp. predovšetkým orálnu expozičnú cestu z lokálnych potravín. To však v predloženej HIA chýba, jej autorka uviedla, že orálnu cestu expozície neposudzovala. To je vzhľadom na vlastnosti väčšiny perzistentných organických polutantov (dlhodobo sa nerozkladajú, pretrvávajú v prostredí a organizmoch, hromadia sa v ich tukových tkanivách) neprijateľným nedostatkom, pretože hlavnou expozičnou cestou pre väčšinu perzistentných organických polutantov a pre dioxíny osobitne je práve príjem potravín, najmä živočíšnych tukov, teda orálna expozícia (Parzefall 2002, Schecter, Birnbaum odpadov et al. 2006). Vylúčenie tejto expozičnej cesty pre dioxíny nedáva z odborného hľadiska žiaden zmysel a skresľuje hodnotenie vplyvov na zdravie. Nová štúdia z okolia spaľovne odpadov v Turíne ukázala, že miestni farmári mali v krvnom sére vyššiu koncentráciu PCDD/Fs a DL PCBs oproti ostatnej populácii žijúcej v okolí spaľovne (Iamiceli, Abate et al. 2021). K podobnému záveru dospeli aj staršie štúdie z Flámska (Nouwen, Cornelis et al. 2001). Najnovšia štúdia, ktorá sa zaoberala hodnotením zdravotnej expozície populácie žijúcej v okolí spaľovní odpadov, konštatuje: "... dlhodobá konzumácia potravín produkovaných v oblasti ovplyvnenej emisiami zo spaľovne odpadov môže zvýšiť u populácie vnútornú záťaž dioxínmi" (Campo, Bechtold et al. 2019). Vyhodnotenie tejto expozičnej cesty v hodnotení vplyvov na ľudské zdravie chýba a predmetné hodnotenie tak neposkytuje úplné informácie a vytvára predpoklad na podcenenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na zdravie. Zaradenie expozície prostredníctvom lokálne pestovaných potravín odporúčajú aj ďalšie štúdie (Nouwen, Cornelis et al. 2001, Ma, Lai et al. 2002). MŽP SR sa s týmto závažným nedostatkom a mnou predloženými štúdiami vôbec nevysporiadalo. Ako uvádzam na inom mieste, požiadavka na odber vzoriek pôdy zo strany MŽP je v tejto veci nerelevantná, relevantná by bola požiadavka na biomonitoringu ktorý bude sledovať orálnu expozíciu prostredníctovm vzoriek tukových tkanív organizmov. 

-   MŽP tiež v Záverečnom stanovisku ignorovalo pochybenie autorov posudzovania vplyvov na verejné zdravie (HIA), na ktoré som vo svojom stanovisku upozornil. Autori HIA vychádzali zo starého vyhodnotenia maximálneho denného príjmu dioxínov WHO. Avšak v roku 2018 EFSA publikovala nové hodnotenie s omnoho prísnejšou, nižšou hodnotou, čo autori HIA nevzali do úvahy a nepracovali s tým. Opakujem argumenty v tejto z môjho stanoviska k správe o hodnotení, s ktorými sa MŽP SR nevysporiadalo v Záverečnom stanovisku: „Štúdia posudzovania vplyvov na zdravie konštatuje, že cit. „WHO požaduje z hľadiska vylúčenia zdravotných rizík dosiahnuť pre TCDD prípustný denný príjem na úrovni 1 až 4 pg/kg/deň.“ (Drastichová, Žúbor 2020). Avšak v EÚ je už stanovená nová hodnota TDI (prípustného denného príjmu pre dioxíny na úrovni 0,25 pg/kg/deň (EFSA CONTAM 2018). Všeobecne bolo nebezpečie zdravotného vplyvu kontaminácie prostredia dioxínmi a dioxínom podobnými PCB sprísnené sedemnásobne, a to už v roku 2018. Štúdia z roku 2020 už teda mala počítať s týmto sprísnením a nevychádzať zo zastaralého hodnotenia nebezpečnosti dioxínov.“ 

-   Ďalším negatívnym vplyvom navrhovanej spaľovne odpadov, ktorý vôbec nebol posúdený v HIA a s ktorým sa MŽP SR nevysporiadalo v Záverečnom stanovisku, je produkcia brómovaných dioxínov. To napriek tomu, že tie budú  produkované navrhovanou spaľovňou odpadu vzhľadom na jej zámer energeticky zhodnocovať nábytok, ako aj na neriešené problémy v umiestňovaním nerecyklovateľných častí elektroodpadu a plastov, ktoré obsahujú brómované spomaľovače horenia (ako objasňujem na inom mieste). Vzhľadom na informácie predložené navrhovateľom je zrejmé, že spaľovňa by za daných podmienok produkovala emisie brómovaných dioxínov. Z hľadiska toxicity sú brómované dioxíny porovnateľne nebezpečné pre zdravie s chlórovanými. Ako som uviedol už vyššie, v súčasnosti pri spaľovaní odpadov vznikajú vo zvýšenej miere aj brómované dioxíny (PBDD/Fs). Bolo zistené, že PBDD/Fs vykazujú podobnú toxicitu a zdravotné účinky ako ich chlórované analógy (Mason, Denomme et al. 1987, Behnisch, Hoso et al. 2003, Birnbaum, Staskal et al. 2003, Kannan, Liao et al. 2012, Piskorski-Pliszczyńska and Maszewski 2014). Môžu napríklad ovplyvniť vývoj mozgu, poškodiť imunitný systém a plod alebo vyvolať karcinogenézu (Kannan et al. 2012). 

Absencia posúdenia hlavnej (orálnej, príjem potravín, najmä živočíšnych tukov) expozičnej cesty dioxínov a väčšiny ďalších perzistentných organických polutantov, ignorovanie pochybenia (zo strany MŽP SR) autorov posudzovania vplyvov na verejné zdravie, ktorí vychádzali zo zastaralejšej vyššej hodnoty tolerovateľného denného príjmu dioxínov či absencia posúdenia produkcie brómovaných dioxínov sú závažné chyby, ktoré vytvára predpoklady pre nepodložené závery a podcenenie nepriaznivých vplyvov na zdravie. S vyššie uvedenými pripomienkami a nedostatkami hodnotenia vplyvov na verejné zdravie sa MŽP SR vôbec nevysporiadalo. 

Stanovisko k vyjadreniu MŽP SR voči mojim pripomienkam 

zhrnutým v bodoch č. 9, č. 10, č. 11, č. 12 

-   K vyjadreniu MZP SR v prvom odstavci: 

Vyjadrenie MŽP SR v prvom odstavci je totožné s vyjadrením MŽP SR k moji pripomienkam v bodoch 13. a 14., preto odkazujem na moje stanovisko voči vyjadreniu MŽP SR k mojim pripomienkam v bodoch 13. a 14.   

-   K vyjadreniu MŽP SR v druhom, treťom, siedmom a ôsmom odstavci: 

Citujem predmetné odstavce MŽP SR: 

Prognóza štúdie „Čo s bratislavským odpadom“, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky v decembri 2020 uvádza v súvislosti s produkciou nerecyklovateľných komunálnych odpadov v spádových oblastiach Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja že, cit.: „..nová kapacita týchto zariadení (CCE Šaľa a CCE Trnava) spolu s existujúcou a plánovanou kapacitou tretieho kotla v ZEVO OLO nepresahuje produkciu nerecyklovateľných komunálnych odpadov v tejto oblasti. Pokiaľ by sa Slovensku podarilo splniť ciele v oblasti recyklácie, množstvo nerecyklovateľného komunálneho odpadu v týchto troch krajoch by dosahovalo ročne 380 tis. ton. Existujúca a plánovaná kapacita zariadení na energetické využitie odpadu by tak presne pokrývala potreby nakladania s nerecyklovateľným komunálnym odpadom v tejto oblasti.“ 

MŽP SR súhlasí, že je potrebné presadzovať dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva s dôrazom na predchádzanie vzniku odpadu, prípravu na opätovné použitie a recykláciu, avšak zároveň uvádza, že na základe údajov uvedených v POH SR Nitriansky kraj v roku 2018 vyprodukoval 506 kg komunálneho odpadu na občana. Spolu s Trnavským a Bratislavským krajom boli tieto tri regióny jediné, ktoré presahovali v produkcii komunálneho odpadu priemer členských štátov Európskej únie. 

Pre naplnenie hlavného cieľa POH SR, ktorým je odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním najmä pre komunálne odpady je ako bolo vyššie uvedené potrebné realizovať viacero opatrení v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva (ako podpora predchádzania vzniku odpadu, zlepšenie miery triedenia odpadov, materiálové zhodnocovanie, zvýšenie energetického zhodnocovania odpadu a iné). Nemôže ísť iba o jedno opatrenie, pretože je príčinná súvislosť medzi týmito opatreniami, samotné energetické zhodnotenie odpadov je doplnením vyšších priečok hierarchie odpadového hospodárstva. 

Miera skládkovania komunálneho odpadu je v Slovenskej republike pod 55%. Recyklácia komunálneho odpadu je na úrovni 45%. Všeobecným trendom je, že stúpa podiel recyklácie odpadov, ale zároveň stúpa množstvo odpadu a neklesá množstvo zmesového nevyužiteľného odpadu. V priemere sa za obdobie rokov 2014 - 2018 uložilo na skládku odpadov 3,7 mil. ton odpadov. Aj keď v roku 2018 možno pozorovať medziročný pokles skládkovaných odpadov o 500 tis. ton, je miera skládkovania odpadov stále vysoká. Skládkovanie komunálnych odpadov v percentuálnom vyjadrení klesá, v absolútnych číslach sa množstvá komunálnych odpadov uložených na skládky zásadnejšie nemenia.

• Nie je pravdou že existujúce a plánované kapacity (CCE Šaľa, Zavar) zariadení na energetické využitie odpadu by presne pokrývali potreby nakladania s „nerecyklovateľným“ (správne nerecyklovaným) komunálnym odpadom v Nitrianskom, Trnavskom a Bratislavskom kraji (vychádza z  nadhodnoteného rastu ZKO v rozpore s trendom od r. 2015 a predikcie uvedenej sekciou OH MŽP SR). 
• Nie je pravda, že množstvo zmesového komunálneho odpadu neklesá – klesá od r. 2015 a prognóza uvádzaná sekciou obehového hospodárstva MŽP SR v predmetnom záverečnom stanovisku hovorí o jeho ďalšom poklese do roku 2035 na menej než 1 098 541 ton. To je takmer o 1/3 menšie množstvo zmesového TKO než s akým pracuje v argumentácii MŽP SR  (vychádzajúc zo starších dát nadhodnotených v rozpore s trendom, legislatívou a inými prognózami). 
• MŽP v tejto veci nekorektne argumentuje dátami vytrhnutými z kontextu v omnoho širšom území než je zvozové územie uvádzané samotným navrhovateľom, v zamýšľanom zvozovom území nebude dostatok vstupných odpadov pre navrhovanú spaľovňu TKO v Šali  
• MŽP SR uvádza zastaralé, dnes už neplatné údaje o kapacite zariadení energetického zhodnocovania v uvedených krajoch a SR ktoré budú o niekoľko rokov výrazne vyššie. 
• MŽP SR opakovane nesprávne používa pojmy „nerecyklovateľný“ odpad, pletie si ho s pojmom „nerecyklovaný“ a spája ich zo zastaralými už neplatnými dátami a nadhodnotenými prognózami (v rozpore s dlhodobým vývojom v SR a inými prognózami) čo vedie k zavádzajúcim skresleniam. 
• Skutočný podiel „nerecyklovateľného“ komunálneho odpadu je, ako ukazuje prax, nízky, v rozmedzí približne necelých alebo okolo 10 % a legislatívne opatrenia EÚ vedú k jeho ďalšiemu poklesu v nasledujúcich rokoch.   
• MŽP SR vôbec nezohľadnilo možnosti iných, environmentálne vhodnejších technológií nakladania s TKO a zmesovým komunálnym odpadom v navrhovanej zvozovej oblasti a nevysporiadalo sa s mojimi pripomienkami v tejto veci a nezistilo skutočný stav.  
• MŽP SR nezohľadnilo vplyv nových stratégií na vznik zmesového komunálneho odpadu v SR. 

Citované údaje IEP z roku 2020 majú nedostatok pre ktorý podľa všetkého nadhodnocujú zmysluplnosť kapacít energetického zhodnocovania – v rozpore s dlhodobým trendom mierneho znižovania množstva zmesového nerecyklovaného odpadu v SR počíta v publikácii IEP odrazu s jeho prudkým rastom až na cca 1 500 000 ton TKO ročne. Je to v rozpore s vyjadrením samotnej sekcie obehového hospodárstva MŽP SR v predmetnom záverečnom stanovisku že cit. „vznik zmesového odpadu má klesajúci charakter. V roku 2020 vzniklo 1 144 885,77 ton zmesového odpadu a podľa prognózy v r. 2035 klesne na 1 098 541 ton, pričom v tejto prognóze ešte nebol zohľadnený vplyv dodatočných opatrení ako zavedenie triedeného zberu kuchynského odpadu, textilu, zálohovanie nápojových obalov, preto sa predpokladá ešte menšie množstvo zmesového odpadu v roku 2035.“ A hlavne je to v rozpore s dlhodobým trendom vzniku zmesového komunálneho odpadu v SR, ktorého množstvo od roku 2015 každoročne klesá. Od roku 2015 do roku 2021 kleslo množstvo ZKO v SR až o 104 101 ton, na 1 089 587 ton (Štatistický úrad SR). IEP tu nadhodnotil množstvo zmesového komunálneho odpadu oproti prognóze uvedenej sekciou obehového hospodárstva MŽP SR až o približne 1/3, 500 000 ton zmesového TKO v SR (prognóza sekcie OH MŽP SR menej než 1 098 541 ton v r. 2035, podľa IEP, graf 32, cca 1 500 000 ton). A s takto nadhodnotenými množstvami zmesového komunálneho odpadu porovnal existujúce a vtedy navrhované kapacity spaľovní komunálnych odpadov. Ak odpočítame túto približne 1/3 zmesového komunálneho odpadu z prognózy IEP (s cieľom zreálniť prognózu a zladiť u s trendom v SR a prognózou sekcie OH MŽP SR) dostaneme sa na úroveň približne 260 000 ton zmesového odpadu. Existujúce (dáta z r. 2020) a vtedy navrhované kapacity by vysoko prekračovali potreby nakladania s nerecyklovaným komunálnym odpadom v daných 3 krajoch. 

  Pokles vzniku zmesového komunálneho odpadu v SR v rokoch 2015 – 2021 

                (Štatistický úrad SR 2023) 

Okrem toho boli v predmetnej publikácii IEP viaceré nepresnosti údaje a sú v nej dnes už neaktuálne dáta. Napríklad uvedenie kapacity dvoch spaľovní TKO v SR 254 000 ton TKO ročne, zdroje prevádzkovateľov ZEVO uvádzajú kapacitu 285 000 ton TKO/rok (web stránka ewia). Pri analýze kapacít energetického zhodnocovania v širšej oblasti neanalyzovali  možnosti iných, environmentálne vhodnejších technológií energetického zhodnocovania - anaeróbnu digesciu a ani environmentálne vhodnejšie nakladanie so ZKO, napríklad nové technológie dotrieďovania zmesového komunálneho odpadu (Eunomia 2021), pokročilé technológie úpravy ZKO napríklad MRBT (Favoino, 2020).  Dnes sú už viaceré plány a dáta iné. Bratislava podala na zisťovacie konanie posudzovania vplyvov návrh na rozšírenie kapacity svojej spaľovne TKO o tretí kotol s kapacitou takmer dvojnásobne väčšou (112 500 ton ročne) než s ktorou uvažovala publikácia IEP (65 400 t/r). Celková kapacita spaľovne TKO v Bratislave tak v priebehu niekoľkých rokov bude 247 500 ton TKO ročne (zatiaľ deklaruje OLO kotol 1 ako záložný a kapacitu zatiaľ uvádza na 180 000 t/r, to sa však bude môcť ľahko zmeniť). Ak by sme k tomu pripočítali kapacitu dvoch navrhovaných spaľovní uvedených v dokumente IEP 200 000 ton/rok TKO, spolu by to bola kapacita 447 500 ton TKO ročne, pričom produkcia zmesového TKO sa bude pravdepodobne pohybovať okolo 250 - 260 000 ton TKO ročne.  Taktiež, IEP v predmetnej publikácii nezohľadnil vplyv Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo z roku 2020 s cieľom znížiť množstvo nerecyklovaného komunálneho odpadu o 50 % do roku 2030. V prípade, že by uvedené tri kraje dosiahli zníženie nerecyklovaných odpadov na polovicu oproti stavu v roku 2020, množstvo zmesového nerecyklovaného TKO by bolo ešte výrazne menšie. 

Uvádzanie z kontextu vytrhnutých všeobecných údajov o produkcii a skládkovaní TKO o oblasti omnoho širšej než je zamýšľaná zvozová oblasť pre spaľovňu TKO v Šali (v celom Nitrianskom, Trnavskom a Bratislavskom kraji) je nerelevantné a zavádzajúce vo vzťahu k navrhovanej činnosti, nie je vysporiadaním sa s mojimi konkrétnymi pripomienkami a sú zavádzajúce vo vzťahu k navrhovanej činnosti, nevypovedajú nič o jej environmentálnej prijateľnosti. Naviac uvedené tvrdenia a niektoré dáta vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu veci a obsahujú chyby. Je zavádzajúce a nerelevantné argumentovať k navrhovanej činnosti so zvozovou oblasťou 35 – 50 km v okolí mesta Šaľa nakladaním s odpadmi za omnoho väčšie územie troch krajov, pretože pre zvozovú oblasť CCE Šaľa je zamýšľané výrazne menšie územie aj podľa navrhovateľa. Dáta o východiskovom stave a predpokladanom vývoji produkcie a nakladania s komunálnymi odpadmi je relevantné uvádzať len pre ten zvozový región, ktorý je predpokladaný pre navrhovanú činnosť, teda 35 – 50 km okolie mesta Šaľa, čo je výrazne menej ako Nitriansky kraj. A ako preukazujem na inom mieste, v zamýšľanej zvozovej oblasti Šale a okolia nebude dostatok vstupných odpadov podmienečne vhodných pre spaľovňu TKO s využitím energie. 

Taktiež, je zavádzajúce zo strany MŽP SR že v celom záverečnom stanovisku nekorektne prezentuje spaľovne TKO ako jedinú technológiu energetického zhodnocovania odpadov (ignorujúc environmetálne vhodnejšiu technológiu anaeróbnej digescie pre bioodpad), a jedinú technológiu pre nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom (pre dosiahnutie cieľa neskládkovať viac než 10 % TKO v r. 2035) aj keď technológií na riešenie problematiky zmesového komunálneho odpadu je viacero a väčšina je environmentálne vhodnejšia. Pre environmentálne vhodné nakladanie s komunálnym odpadom, zmesovým komunálnym odpadom a plnenie cieľov legislatívneho a strategického rámca SR a EÚ, vrátane PH SR 2021 – 2025, nie je potrebné, naopak je kontraproduktívne vybudovanie novej spaľovne komunálnych odpadov v zamýšľanom regióne Šale a okolia.  Dostupné sú environmentálne a klimaticky vhodnejšie a spravidla lacnejšie postupy a technológie pre TKO. Pre komunálny odpad je to okrem spomínaného opätovného používania, vyššej miery triedeného zberu a recyklácie, kompostovania a anaeróbnej digescie bioodpadov (ktorá je súčasne vhodnejším riešením energetického zhodnocovania pre bioodpady), pre zmesové komunálne odpady je to napríklad pokročilé zariadenia pre úpravu odpadov - mechanicko-biologická úprava MBÚ s vytriedením kovov a časti plastov, materiálové zhodnocovanie s biologickou úpravou MRBT (Favoino, 2020), a nová technológia dotrieďovania zmesového komunálneho odpadu pre zvýšenie miery recyklácie a zníženie emisií skleníkových plynov (Eunomia 2021). V procese posudzovania vplyvov navrhovanej spaľovne TKO v Šali sú tieto environmentálne vhodnejšie technológie a procesy ignorované, s mojimi pripomienkami v ktorých som žiadal ich zohľadnenie, sa MŽP SR nevysporiadalo ani v záverečnom stanovisku a naďalej zavádzajú prezentuje navrhovanú spaľovňu TKO v Šali ako jediné technologické riešenie pre zmesový komunálny odpad nad 10 % skládkovania po r. 2035, čo nie je pravda. 

MŽP SR si opakovane pletie pojmy „nerecyklovateľný“ a „nerecyklovaný“ čo je mätúce pre zmysluplnú argumentáciu. Čo je horšie, navrhovateľ používa pojem  „nerecyklovateľný“ odpad nekorektne pre svoje marketingové účely. Tieto pojmy majú odlišný význam a hovoria o veľmi odlišných množstvách odpadov. Ich správne používanie a objasnenie (osobitne otázky aký podiel komunálnych odpadov je skutočne nerecyklovateľný) pomôže rozlíšiť skutočné výzvy regiónu Šale a okolia v oblasti odpadového hospodárstva od marketingových tvrdení navrhovateľa. 

„Nerecyklovaný“ komunálny odpad je odpad, ktorý nebol resp. nie je v praxi recyklovaný podľa § 3 ods. 15 a ďalších ustanovení zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a Vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/1004 ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade. Aké je množstvo resp. podiel nerecyklovaného odpadu v SR? Miera recyklácie komunálneho odpadu bola v SR v roku 2021 podľa štatistík eurostatu 48,9 %, podiel nerecyklovaného komunálneho odpadu v SR by v prípade presnosti tohto čísla bol 51,1 % (podľa Śtatistického úradu SR bola miera recyklácie TKO 46 %, podiel nerecyklovaného odpadu by v prípade presnosti daného čísla bol 54 %). Keďže však dané čísla nie sú úplne presné, pretože v SR stále pretrváva nekorektné stotožňovanie miery vytriedenia s recykláciou a stále sa dôsledne neriadi Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2019/1004, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade, je potrebné pre priblíženie sa reálnej hodnote z uvedených čísiel odpočítať ešte min. 5%. V takom prípade by podiel nerecyklovaného komunálneho odpadu v SR za rok 2021 predstavoval 56,1 % TKO (vychádzajúc z dát eurostatu) resp. 59 % TKO (vychádzajúc z dát ŠÚ SR). 

Miera recyklácie bude aj vďaka zlepšovaniu legislatívneho rámca a investičným stimulom EÚ rásť.  V roku 2035 musí SR dosiahnuť cieľ recyklácie 65%, ostávalo by teda 35% nerecyklovaného komunálneho odpadu (presne 35%, pretože miera recyklácia sa už nebude môcť stotožňovať s mierou vytriedenia a bude musieť byť vypočítané podľa Vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2019/1004). To však nie je jediným cieľom legislatívneho a strategického rámca EÚ v oblasti recyklácie – ak splníme cieľ nového Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo a znížime množstvo zvyškového nerecyklovaného komunálneho odpadu o 50 % do roku 2030 (oproti stavu z roku 2020), znížime množstvo zvyškového nerecyklovaného komunálneho odpadu v SR z 1 144 886 ton (zdroj vyjadrenie sekcie Obehového hospodárstva MŽP SR v záverečnom stanovisku) na 572 443 ton. Aká bude musieť byť miera recyklácie je relatívne, pretože tento cieľ sa nemusí dosiahnuť len rozvojom recyklácie (to by bolo veľmi náročné ako ukazuje komentár Európskej environmentálnej agentúry EEA, 2022), ale aj predchádzania vzniku odpadov a opätovného používania. Miera recyklácie však bude musieť byť pre splnenie cieľa 

„Nerecyklovateľný“ môže byť komunálny odpad technicky, alebo ekonomicky. Technicky nerecyklovateľné zložky komunálneho odpadu sú také, ktoré pre svoje technické vlastnosti nemôžu byť recyklované v rámci súčasného stavu technológií. Ekonomicky nerecyklovateľné odpady sú zložky odpadov ktoré nedokážeme recyklovať hospodársky realizovateľným spôsobom. 

Aké je množstvo resp. podiel nerecyklovateľného odpadu v SR?

Prax z regiónov EÚ, ktoré sa zameriavajú na triedený zber a recykláciu TKO ukazuje, že už dnes je možné dosiahnuť mieru triedeného zberu pre recykláciu komunálnych odpadov vysoko nad 80% a stanoviť si cieľ vytriedenia odpadov pre recykláciu vysoko nad 90% (v približne 10 - 15 ročnom horizonte, podľa miestnych podmienok a aktuálneho stavu odpadového hospodárstva). Miera samotnej recyklácie komunálnych odpadov dosahuje už dnes v praxi v niektorých regiónoch EÚ vyše 80 % s cieľom dosiahnuť jej mieru nad 90 %. 

Napríklad región Treviso v Taliansku s 554 000 obyvateľmi a 50 samosprávami dosahoval ešte pred 20 rokmi mieru triedenia pre recykláciu len okolo 20% (drvivá väčšina samospráv v SR ju má dnes výrazne vyššiu), v roku 2019 tu už dosahovali mieru triedeného zberu komunálnych odpadov pre recykláciu 87 %, presne 86,9 % (ISPRA 2020) a v regióne sa vyprodukovalo v roku 2018 len 53 kg zvyškového nerecyklovaného odpadu na obyvateľa a rok (priemerná úroveň v EÚ bola v tom čase 285 kg zvyškového odpadu na obyvateľa a rok). (Simon 2018) Vzhľadom na vysokú kvalitu vytriedených odpadov už pri zdroji v tomto regióne možno počítať len s približne 5 % - 6 % odpadom z triedeného zberu ktorý nebude recyklovaný. Miera samotnej recyklácie komunálnych odpadov sa teda aktuálne môže pohybovať okolo 81 % - 82%. Región Treviso v Taliansku sa s týmito výsledkami neuspokojuje a stanovil si cieľ po roku 2022 dosiahnuť mieru triedeného zberu pre recykláciu 96,7 % svojho odpadu do roku 2022 a znížiť zvyškové množstvo TKO na 10 kg na obyvateľa a rok. (Simon 2018)  Ak dosiahne od roku 2022 región svoj cieľ triedeného zberu 96,7 %, jeho miera recyklácie sa môže pohybovať na úrovni približne 92 – 91 %. 

Tieto dáta vypovedajú, okrem iného, o aktuálnej technickej a ekonomickej miere recyklovateľnosti komunálnych odpadov v prostredí krajín EÚ. Naviac, toto nie je konečný nemenný stav  pre zvýšenie miery recyklovateľnosti (a opätovnej použiteľnosti) sa v EÚ, v posledných rokoch sa prijalo viacero právnych predpisov a strategických dokumentov v tomto smere a niektoré sa začínajú pripravovať pre aplikáciu v praxi (nar. ekomodulácia, cieľ európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve aby všetky plastové obaly v EÚ boli do r. 2030 opätovne použiteľnými alebo nákladovo efektívne recyklovateľnými, kapacity na recykláciu plastového odpadu sa do r. 2030 zvýšia štvornásobne) a pripravujú sa ďalšie zmeny legislatívy pre zvýšenie miery recyklovateľnosti aj miery recyklácie, 

Spolu s  analýzami zloženia TKO uvedené ukazujú, že podiel skutočne nerecyklovateľného podielu TKO je reálne veľmi nízky, približne okolo 10%, pravdepodobne ešte menej. K predmetnej téme uvádza Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025 výsledky analýz zloženia TKO v SR o. z. Priatelia Zeme – SPZ a Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. V zmesovom komunálnom odpade sú najviac zastúpenými zložkami komunálnych odpadov tie dobre recyklovateľné - biologicky rozložiteľné komunálne odpady (KBV 42,5 %, v IBV vyše 46 %), papier (10,5 % a 7,5 %), sklo (7,2 % a 5,4 %), odpad z potravín (6,64 % a 4,33 %), kovy (3,33 % a 2,66 %), stavebný odpad (3,16 a 3,52) a zložky TKO ktorých časť je dobre recyklovateľná – plasty (KBV 11,09 % a IBV – 10,89 %, cieľom EÚ je recyklovať viac ako polovicu plastového odpadu po r. 2030), textil (3,06 % a 4,36 %), viacvrstvové kombinované obaly (1,33 % a 1,43 %), nebezpečné odpady (0,88 % a 0,94 %) atď. V rámci systémov nakladania s komunálnymi odpadmi, ktoré v súčasnosti musia byť zavedené v obciach SR, by sa dalo podľa Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025 znížiť množstvo zmesových komunálnych odpadov o cca 80 %. Aplikáciou nového strategického a legislatívneho rámca EÚ sa tento podiel v najbližších rokoch ešte zvýši. Vysoké miery triedeného zberu a recyklácie komunálnych odpadov nájdeme aj v ďalších mestách a regiónoch EÚ a nie sú nedosiahnuteľné ani v SR. Vysoká miera triedeného zberu a recyklácie TKO závisí primárne od kvality a motivačnosti miestneho systému odpadového hospodárstva a dostupnosti jeho infraštruktúry, kvality informačných aktivít. Na Slovensku dosahovalo už pred 10 – 15 rokmi viacero miest a obcí mieru triedeného zberu pre recykláciu nad 70 – nad 75 %. 

Podiel recyklovateľnosti komunálnych odpadov je minimálne tak vysoký, aká je reálna dosahovaná miera ich recyklácie v praxi. Preto v prípade „nerecyklovateľných“ komunálnych odpadov hovoríme v súčasnosti o rozmedzí menej alebo okolo 10 % s trendom ďalšieho znižovania podielu nerecyklovateľných TKO. 

Aj podľa čoraz väčšieho počtu správ je väčšina odpadov, ktoré sa v súčasnosti spaľujú, ľahko recyklovateľná. V správe Department for Environment, Food and Rural Affairs (DEFRA) zo Spojeného kráľovstva z roku 2020 sa napríklad uvádza, že: "Z približne 13,1 milióna ton zvyškového odpadu z domácností v Anglicku v roku 2017 by sa približne 7 miliónov ton dalo kategorizovať ako ľahko recyklovateľný, 3,5 milióna ton ako potenciálne recyklovateľný, 1,6 milióna ton ako potenciálne nahraditeľný a len 1,0 milión ton ako ťažko recyklovateľný alebo ťažko nahraditeľný." (DEFRA 2020)

Tieto a ďalšie konkrétne dáta je potrebné mať na pamäti, keď sa chceme vysporiadať s nepravdivými marketingovými tvrdeniami navrhovateľa o tom, ako chce údajne spaľovať len inak nerecyklovateľné odpady. Nie je tomu tak. Ak by chcel navrhovateľ spaľovať s využitím energie skutočne len nerecyklovateľné odpady, z množstva komunálnych odpadov v ním zamýšľanej zvozovej oblasti 249 991 ton/rok (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021) by mu ostalo približne 25 000 ton (nerecyklovateľných) komunálnych odpadov, pravdepodobne ešte o niečo menej. V zvozovej oblasti dostupné nerecyklovateľné komunálne odpady tak tvoria približne ¼ kapacity navrhovanej spaľovne komunálnych odpadov. Všetky ostatné odpady, ktoré chce spaľovňa spaľovať, sú recyklovateľné a v rámci ročnú kapacitu navrhovanej spaľovne by plnili z ¾. O časť týchto recyklovateľných zložiek komunálnych odpadov by navrhovaná spaľovňa súťažila na trhu s recyklačnými zariadeniami, kompostárňami a pod. Ak by sme aj veľmi konzervatívne uvažovali max. miere nerecyklovateľných odpadov ktoré ukazujú vyššie uvedené dáta približne 15 %, jednalo by sa o približne 37 000 ton. A opakujem, legislatíva EÚ a následne SR reformuje túto problematiku smerom k výraznému poklesu podielu nerecyklovateľných výrobkov a obalov. Navrhovaná spaľovňa TKO v Šali by v prípade poctivého prístupu spaľovať skutočne nerecyklovateľný odpadov nemala naplnené kapacity až z ¾ resp. takmer 2/3. 

K vyjadreniu MŽP SR v siedmom odstavci: 

K naplneniu hlavného cieľa POH SR 2021 – 2025 odkloniť (najmä komunálne) odpady od ich skládkovania neprispeje navrhovaná spaľovňa TKO v Šali vôbec, pretože by bola spustená do prevádzky najskôr v roku 2027, teda minimálne dva roky po skončení platnosti POH SR 2021 – 2025. Ak aj odhliadnem od tohto nezmyslu z hľadiska času, ktorý MŽP SR opakovane v záverečnom stanovisku uvádza, a akceptujem, že argumentujeme o dlhodobej perspektíve cieľov strategického rámca SR v odpadovom hospodárstve, tak k je k tomu potrebné uviesť nasledovné. 

Hlavný cieľ v POH SR v období po roku 2025 môže byť formulovaný pomerne výrazne inak. V snahe  o ústretovosť budem predpokladať , že ciele budú formulované podobne. Potom uvádzam, že hlavný cieľ POH SR je potrebné realizovať environmentálne a klimaticky vhodným spôsobom, ktorý nebude súčasne poškodzovať iné ciele strategických dokumentov EÚ a SR. V prípade vybudovania a prevádzky navrhovanej spaľovne TKO v Šali by sa uvedený cieľ POH SR napĺňal najškodlivejším legálnym spôsobom nakladania hneď po skládkovaní a súčasne by navrhovaná spaľovňa TKO negatívne vplývala na iné ciele POH SR (zatiaľ uvedené pre obdobie r. 2021 – 2025), napríklad cieľa zvýšiť mieru triedeného zberu komunálneho odpadu (v aktuálnom období formulovaný cit. „do roku 2025 na 60 %“). Negatívne by navrhovaná činnosť spaľovne TKO v Šali vplývala na plnenie celoštátneho cieľa recyklovať najmenej 65 % TKO v roku 2035 a cieľa Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo znížiť množstvo zvyškového nerecyklovaného komunálneho odpadu o 50 % do roku 2030. Je tiež v rozpore s cieľom Programu predchádzania vzniku odpadu v SR (v aktuálnom období na roky 2021 – 2025 s cieľom „znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu do roku 2025 o 50% v porovnaní s rokom 2016“). Naplnenie tohto cieľa by znížilo o viac než polovicu množstvo dostupného zmesového komunálneho odpadu pre navrhovanú spaľovňu TKO V Šali ešte pred jej spusteným do prevádzky. Tak malé množstvo prijímaných odpadov by si nemohla navrhovaná spaľovňa TKO dovoliť ani z technických, ani ekonomických dôvodov a v prípade naplnenia uvedeného cieľa PPVO by zákonite minimálne zanedbávala aktivity vedúce k naplneniu tohto cieľa, alebo priamo pôsobila proti nim.

Ironicky vyznieva vyjadrenie MŽP SR, že je potrebné realizovať viacero opatrení v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, že nemôže ísť iba o jedno opatrenie, pretože je príčinná súvislosť medzi týmito opatreniami. Boli a sú to práve navrhovateľ a MŽP SR, ktorí nekorektne prezentujú navrhovanú spaľovňu TKO v Šali ako jediné riešenie pre nakladanie so zmesovým nerecyklovaným komunálnym odpadom (čo nie je pravda, ako uvádza vyššie) a ako v podstate jedinú technológiu energetického zhodnocovania pre ZKO v navrhovanej zvozovej oblasti, či dokonca v troch krajoch SR (čo tiež nie je pravda, viď Oznámenie Komisie „Úloha energetického zhodnocovania odpadov v obehovom hospodárstve“). A sú to navrhovateľ a MŽP SR ktorí celý proces posudzovania vplyvov vytrvalo ignorujú argumenty o negatívnej príčinnej súvislosti prevádzky veľkokapacitných spaľovní TKO, osobitne v oblastiach kde pre nich nie je dostatok vhodných odpadov, a recyklácie, prípravy na opätovné používanie a environmentálne šetrnejších techník nakladania so zmesovým komunálnym odpadom. Už v stanovisku k správe o hodnotení som žiadal dopracovať variantné posúdenie vplyvov o činnosť environmentálne šetrnejších postupov a technológií riešenia nakladania s TKO v záujmovom regióne, čo bolo zo strany MŽP SR ignorované. 

Čo sa týka návrhu „viacerých opatrení“ a environmentálne vhodných riešení výziev odpadového hospodárstva v dotknutej oblasti, boli to práve oponenti navrhovanej činnosti spaľovne TKO v Šali (obec Trnovec nad Váhom, mnohí miestni občania) a ja, kto sme vo svojich stanoviskách k správe o hodnotení žiadali zohľadniť a posúdiť environmentálne šetrné alternatívy, teda „viaceré opatrenia“ v zmysle zákonnej hierarchie odpadového hospodárstva. Popisovali sme environmentálne a klimaticky šetrnejšie postupy a technológie nakladania s komunálnymi (osobitne zmesovými) odpadmi ktoré by mali byť variantne posúdené voči navrhovanej spaľovni TKO. Odporúčali sme kombináciu z nižšie uvedených: 

1. Rozvoj predchádzania vzniku odpadov a prípravy na opätovné použitie (v omnoho väčšej miere než navrhuje spol. Ewia 0,003 %), 
2. Motivačnejší triedený zber pre recykláciu (využívajúc jeden z moderných spôsobov množstevného poplatku za odpad) a kvalitnými informačnými aktivity o spôsobe zberu s cieľom dosahovať postupne v horizonte r. 2035 vyššie miery triedenia pre recykláciu než bude legislatívne minimum EÚ, teda vyššej než triedenie pre mierne vyššiu mieru recyklácie 65 % v roku 2035). Osobitný dôraz je potrebné klásť  na triedenie a materiálové zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov environmentálne šetrnými postupmi (oproti spaľovni TKO) kompostovaním resp. zhodnocovaním anaeróbnou digesciou (ktorá environmentálne a klimaticky šetrnejšie energeticky zhodnocuje bioodpad než spaľovňa TKO). 
3. Pre riešenie zmesového nerecyklovaného komunálneho odpadu je k dispozícii viacero environmentálne šetrnejších technológií než jeho spaľovanie v spaľovni TKO. K nim patria: 

-   Nové technológie dotrieďovania zmesového komunálneho odpadu, významne zvyšujúce mieru recyklácie a znižujúce emisie skleníkových plynov (Eunomia 2021, Hogg 2022). Tie dosahujú pozoruhodné výsledky v praxi už po krátkej dobe fungovania. Napríklad spol. IVAR zo sídlom v meste Forus v Nórsku, ktorá spravuje nakladanie s odpadmi pre 10 municipalít s 325 000 obyvateľmi, zaviedla novú technológiu dotrieďovania zmiešaného odpadu v roku 2019. Za necelé dva roky od spustenia zariadenia na dotrieďovanie zmesového odpadu do prevádzky zvýšilo mieru zhodnocovania z 28 % na 82 % a dosiahlo mieru recyklácie 56,4 %, čím na regionálnej úrovni predčasne dosiahlo ciele EÚ v oblasti recyklácie na rok 2025 a znížila emisie CO2 o 33 000 metrických ton/rok. (Recycling magazine 2021) 

-   Pokročilá technológia úpravy odpadov zvyšujúca mieru recyklácie „Materiálové zhodnocovanie a biologická úprava“ (Materials Recovery, Biological Treatment MRBT). Technológia MRBT je proces predúpravy zmesového odpadu pred zneškodnením, s cieľom získať viac suchých materiálov na recykláciu a minimalizovať skleníkové plyny a ďalšie emisie produkované skládkovaním stabilizáciou organickej frakcie procesom podobným kompostovaniu. Podľa dostupnej odbornej literatúry predstavuje takéto riešenie klimaticky a environmentálne šetrnejšiu alternatívu, ktorá súčasne vytvára viac pracovných miest. (Favoino, 2020) 

-   Klimaticky vhodnejšie pre nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom (v rámci doplnenia vyššie uvedených postupov) sú aj pokročilé technológie mechanicko-biologickej úpravy s vytriedením kovov a časti plastov k recyklácii. Tie v štúdii spol. Eunomia vyšla zo všetkých technológií nakladania so zvyškovým nerecyklovaným TKO vyšli ako klimaticky najšetrnejšie (v roku 2006, teda v dobe ešte pred rozvinutím MRBT). (Eunomia 2006)

Vyššie uvedené technológie je vhodné rôzne kombinovať v závislosti od miestnych podmienok a výziev. 

K príčinným súvislostiam medzi predchádzaním vzniku odpadu, prípravou na opätovné použitie, a hlavne triedeným zberom, recykláciou odpadov, klimaticky šetrnými technológiami dotrieďovania a úpravy zmesového komunálneho odpadu a energetickým zhodnocovaním uvádzam nasledovné: 

MŽP SR sa v záverečnom stanovisku vôbec nevysporiadalo s konkrétnymi pripomienkami (ktoré som podložil dôkazmi z praxe, štúdiami) preukazujúcimi negatívny vplyv spaľovní komunálnych odpadov na zanedbávanie a potláčanie triedenia a recyklácie komunálnych odpadov (viď príloha 1), ktoré som uviedol v stanovisku k správe o hodnotení. 

Mestá a regióny, v ktorých sa nachádzajú veľkokapacitné spaľovne komunálnych odpadov spravidla vykazujú nižšiu mieru triedeného zberu a recyklácie, čo uvádza rad odborných prác (Levaggi 2020) a mnohé dáta z praxe v Európe aj na Slovensku (viď príloha 1). Spaľovne odpadov s využitím energie sú veľmi nákladným zariadeným pre nakladanie s komunálnymi odpadmi s dlhou životnosťou, spravidla sú v prevádzke dekády. Pre dosiahnutie návratnosti a primeraného ekonomického zisku potrebujú v niektorých prípadoch aj približne 30 rokov prevádzky a kontinuálny prísun veľkého množstva odpadov, nielen z dôvodov ekonomickej návratnosti, ale aj z technických dôvodov. To môže miestne samosprávy uzamknúť na dlhú dobu do ekonomicky a environmentálne nevýhodných podmienok (viď príloha 1). MŽP SR nemôže nekriticky a bez relevantných dôkazov preberať zavádzajúce marketingové frázy navrhovateľa o tom ako údajne bude výstavba veľkokapacitnej spaľovne TKO v Šali doplnením znižovania vzniku, triedenia a recyklácie odpadov. Prax na Slovensku a v krajinách EÚ spravidla ukazuje že toto tvrdenie nie je pravdivé a v praxi je spravidla realitou opak (príloha 1). 

Jedným z dôvodov je, že spaľovne TKO súťažia z veľkej časti o tie isté odpady ako recyklačné zariadenia, resp. kompostárne a iné environmentálne šetrnejšie spôsoby nakladania s odpadom. Skupiny profitujúce zo spaľovní odpadov v rámci marketingu tvrdia, že budú spaľovať len tie odpady ktoré sú „nerecyklovateľné“. Rozdiel medzi pojmami recyklovateľný a recyklovaný a negatívny vplyv ich manipulatívneho používania objasňujem na inom mieste tohto stanoviska. Ako načrtávam na inom mieste tohto stanoviska, analýzy zloženia TKO a prax najlepších regiónov v EÚ v triedení a recyklácii TKO ukazujú, že skutočne ťažko recyklovateľných resp. nerecyklovateľný je z TKO podiel v rozmedzí cca menej alebo okolo 10 %. Väčšina TKO približne okolo 90 % je podľa praxe (napr. región Treviso v Taliansku) a niektorých analýz recyklovateľná. 

Výpovedným príkladom príčinnej súvislosti na štátnej úrovni je Dánsko. V roku 2017 spaľovalo 53 % komunálnych odpadov s využitím energie (OECD 2019), miera recyklácie tu stagnuje už od roku 2007 okolo 45 %, Dánsko v roku 2020 nesplnilo ani minimálny cieľ recyklácie daný legislatívou EÚ 50 % (dosiahlo 45%) a v roku 2021 klesla vykazovaná miera recyklácie TKO na 34,3 %. S kapacitou spaľovní odpadov v Dánsku na úrovni približne 50 a viac % nemá veľmi kam miera recyklácie rásť, čo sa javí ako osobitný problém pre nasledujúce obdobie, keď cieľ recyklácie komunálnych odpadov pre rok 2025 je v EÚ 55 % a pre rok 2035 je 65 %. V roku 2021 vzniklo v Dánsku 4 601 000 ton komunálnych odpadov a z toho  spálených v spaľovniach (s využitím energie) bolo až 3 157 000 ton. (Eurostat: Municipal waste by wate management operations 2023) Dánsko má 23 spaľovní s kapacitou približne 3,8 milióna ton odpadu ročne. Vznik komunálnych odpadov tu od roku 2015 viac menej stagnuje okolo hodnoty 4  600 tsíc – 4 700 tisíc ton/rok a snahy o aspoň mierne zvyšovanie miery recyklácie odoberajú nadmerným kapacitám spaľovní TKO časť odpadu. Preto spaľovne komunálnych odpadov v Dánsku začali už pred rokmi dovážať odpady zo zahraničie. V roku 2018 doviezli zo zahraničia do spaľovní takmer 1 milión ton odpadov, najmä zo Spojeného kráľovstva a Nemecka. Reakciou Dánska je plán v nasledujúcom desaťročí znížiť kapacity spaľovania odpadov o 30 %, zaviesť recyklačný systém s 10 rôznymi prúdmi odpadu a znížiť množstvo odpadu, ktorý dováža. Viac v prílohe č. 1.  

Potreba kontinuálneho prísunu veľkého množstva odpadov podkopáva aktivity pre predchádzanie vzniku odpadu, intenzívny triedený zber a recykláciu. Ak sa spaľovni nedarí zabezpečiť konštantný prísun veľkého množstva odpadov pre dostatočné naplnenie kapacity, nezíska späť dostatok prostriedkov vynaložených na masívne investície do jej výstavby. To môžu spaľovne riešiť buď rastom cien pre obyvateľov zazmluvneného regiónu (to je však nepopulárne a spravidla sa takému kroku vyhýba), alebo sa snaží zvýšiť množstvo dodávaných odpadov zanedbávaním alebo potláčaním triedenia a recyklácie odpadov (príloha 1). Alebo sa pokúsi o zväčšením zvozového okruhu a v niektorých krajinách EÚ dochádza aj k dovozu odpadov do spaľovne zo zahraničia, napríkladv Dánsku, Španielsku (príloha 1).

Ciele odpadového a obehového hospodárstva musíme zosúladiť s kapacitami pre ich dosiahnutie.

Ako vysvetlil napr. Moore, nestačí si len vytýčiť politický cieľ, napríklad prejsť na obehové hospodárstvo, je nevyhnutné zosúladiť ho s  kapacitami na jeho dosiahnutie. (Moore 1995) Teda kapacitami ktoré umožnia danej oblasti, aby sa činnosti v nej stali (omnoho viac) obehovými. Okrem tzv. pozitívnych kapacít, ktorých rozvoj nám pomáha v prechode na obehové hospodárstvo sú tu tzv. negatívne kapacity, ktoré na dosiahnutie cieľa pôsobia negatívne resp. sú pre jeho dosiahnutie sú nefunkčné. Obehové hospodárstvo sa týka len prvých troch stupňov odpadovej hierarchie (predchádzanie vzniku odpadov, opätovné používanie, recyklácia), spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov s využitím energie a ich skládkovanie nie sú jej súčasťou. Naopak možno ich považovať za negatívnu kapacitu, keďže odpad, ktorý sa posiela na skládku alebo sa spaľuje, nepoužívame opakovane, nepredlžujeme jeho životnosť, ani ho nerecyklujeme. Pre produkciu nových materiálov a výrobkov tak musíme znovu lineárne ťažiť prírodné zdroje, priemyselne vyrábať a ak ich po spotrebe odošleme do spaľovní TKO, vyprodukujeme z nich ďalšie odpady v podobe škvary a toxického popolčeka. Ako ukázali viaceré analýzy, veľké kapacity spaľovania odpadov s regióne vplývajú negatívne na jeho ciele prechodu na obehové hospodárstvo. Naopak v oblastiach s obmedzenou kapacitou spaľovní a rámcom, ktorý ekonomicky zvýhodňuje opätovné použitie a recykláciu oproti spaľovaniu je prechod na obehové hospodárstvo realistickejší. (Van den Berghe 2020). Skutočnou výzvou obehového hospodárstva je zosúlaďovať kapacity (na základe čo najpresnejších dát, nie marketingových fráz navrhovateľov spaľovní odpadov) a rámec s cieľmi prechodu na obehové hospodárstvo a podpora potrebných zmien v systémoch výroby a spotreby. Zatiaľ sa pozornosť venuje rozvoju pozitívnych kapacít obehovej ekonomiky, napríklad pre opätovné používanie vo výrobných procesoch, ďalšou výzvou je znižovanie a nahrádzanie negatívnych kapacít obehového hospodárstva - skládok a spaľovní. (Van den Berghe 2020) 

Vyššie uvedené je potrebné vztiahnuť ku konkrétnym, aktuálnym dátam v zamýšľanej zvozovej oblasti pre navrhovanú spaľovňu TKO v Šali. Ako ukazujem na iných miestach, v navrhovanej oblasti (ak odstránime metodické chyby výpočtov zvozovej štúdie a budeme vychádzať z realistických prognóz vývoja zmesového komunálneho odpadu a trendov v SR, nie nadhodnotených dát s ktorými pracuje MŽP SR) nebude dostatok vstupných odpadov pre spaľovňu TKO v Šali čo bude zákonite viesť k zanedbávaniu resp. potláčaniu triedeného zberu pre recykláciu, prípadne ďalších hierarchicky vyššie postavených aktivít. Posudzovať vplyvy na životné prostredie nie je prijateľné na základe marketingových fráz navrhovateľa, alebo nadhodnotených prognóz s neaktuálnymi dátami, ale z presných a aktuálnych dát a podrobného poznania stavu a záväzkov legislatívneho a strategického rámca. Toto MŽP SR počas celého procesu posudzovania vplyvov CCE Šaľa.  

K vyjadreniu MŽP SR v treťom odstavci: 

Citujem vyjadrenie MŽP SR: „MŽP SR súhlasí, že je potrebné presadzovať dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva s dôrazom na predchádzanie vzniku odpadu, prípravu na opätovné použitie a recykláciu, avšak zároveň uvádza, že na základe údajov uvedených v POH SR Nitriansky kraj v roku 2018 vyprodukoval 506 kg komunálneho odpadu na občana. Spolu s Trnavským a Bratislavským krajom boli tieto tri regióny jediné, ktoré presahovali v produkcii komunálneho odpadu priemer členských štátov Európskej únie.“

MŽP SR uvádza o množstve a štatisticky evidovanom náraste vzniku TKO z kontextu vytrhnuté dáta a tvrdenia, na ktorých nekorektnosť som už upozorňoval vo svojich stanoviskách k tejto veci. MŽP SR sa s týmito mojimi pripomienkami nevysporiadalo a nekorektne opakuje selektívne vybrané dáta a tvrdenia bez ohľadu na kontext. Na Slovensku v  období rokov 2010– 2015 produkcia TKO viac menej stagnovala, rásť začala v roku 2016 a štatisticky výrazný rast sa zaznamenal v rokoch 2017 a hlavne 2018. Veľká časť tohoto štatisticky vykázaného rastu vzniku komunálnych odpadov bola spôsobená len zmenou výkazníctva niektorých druhov odpadov v posledných rokoch (2016 - 2018), nie reálnym rastom vzniku TKO. Zmena výkazníctva kovov spôsobila, že došlo k medziročnému nárastu až o 127 tisíc ton. (IEP MŽP SR) V POH SR 2021 – 2025 sa konštatuje že najväčším podielom sa na zvýšení vzniku komunálnych odpadov v SR v rokoch 2017 a 2018 podieľal kovy (s pozmeneným vykazovaním od r. 2016), a tie aj v posledných rokoch zohrávajú v štatistikách významnú úlohu. V POH SR 2021 – 2025 sa upozorňuje, že je dôležité korektné pochopenie štatistických dát o vývoji vzniku komunálnych odpadov, aj z hľadiska plánovania spracovateľských kapacít ZKO a objemného odpadu, čo pri neznalosti detailného zloženia, vývoja a vzniku komunálneho odpadu môže vyvolať mylný dojem zásadného nárastu ich produkcie (reálny nárast, očistený od zmien vykazovanie v štatistikách, bol nižší). Ďalej POH SR 2021 - 2025 uvádza, že za nárastom produkcie komunálneho odpadu sú kovy a nárast triedených zložiek vrátane BRKO. (POH SR 2021 – 2025) V dokumente „Čo s bratislavským odpadom“ IEP konštatuje, že vyššie množstvo vytriedených kovov v ostatných krajských mestách  oproti Bratislave môže byť spojené so zmenou v evidencii kovov od roku 2016, ako aj snaha o dosahovanie nižších zákonných poplatkov za skládkovanie komunálneho odpadu. (IEP 2020) 

Medzi hlavné faktory vplývajúce na produkciu resp. rast vzniku komunálnych odpadov patria hrubý domáci produkt, spotreba domácností, technologické zmeny, rast populácie, legislatívne opatrenia a ekonomické nástroje. Európska environmentálna agentúra (EEA) očakáva po roku 2020 relatívne oddelenie rastu produkcie komunálnych odpadov od HDP v EÚ. V štúdii pre Európsku komisiu (European Commission et al., 2022) sa v scenároch pre vznik komunálneho odpadu v krajinách EÚ predpokladá relatívna stabilizácia jeho množstva (vzniku) do roku 2030, pričom dolná hranica predpokladá dokonca mierny pokles vzniku TKO o 3,6 % a aj horná hranica počíta s nárastom len 3,7 % v porovnaní s rokom 2018. (EEA 2022) To je zásadný rozdiel oproti zastaralejším dátam (ktoré vychádzali z iných podmienok spred niekoľkých rokov kedy sa prognózoval vyšší rast HDP, schválených bolo menej zmien v rámci EÚ vo vec znižovania vzniku TKO a ZKO atď.) na ktoré sa odvoláva MŽP SR v záverečnom stanovisku, okrem sekcie obehového hospodárstva. 

Čo sa týka dát a prognóz v SR, v podkladovom dokumente Rady vlády SR pre Európsku zelenú dohodu pre tvorbu klimatického zákona sa uvádza, že pre rozvíjajúce sa krajiny (kam Slovensko do istej miery ešte patrí) s každým nárastom HDP o 1 %, narastie produkcia MSW o približne 0,69 %. Národná Banka Slovenska odhaduje rast HDP v rokoch 2021 – 2023 len na 0,5 až 1,9 % HDP. Prognóza ECFIN pre roky 2030 až 2050 odhaduje spomaľovanie medziročného rastu HDP z 1,65 % len na 0,95 %. Ekonomický boom 2015 – 2019 s rastom HDP +5 % sa na Slovensku v najbližšom období nepredpokladá. (Hrabčák 2022) Spolu s predpokladaným postupným relatívnym oddeľovaním sa rastu produkcie komunálnych odpadov od HDP, zmien ovplyvnených legislatívnymi opatreniami EÚ môžeme realisticky očakávať len malý rast TKO, alebo stabilizáciu jeho produkcii. Tieto dáta hovoria o predpoklade výrazne nižšieho rastu TKO než s ktorým počíta navrhovateľ (dokonca nižšieho než s ktorým som počítal ja v mojich pripomienkach ku správe o hodnotení) a následne o výrazne nižšom množstve komunálnych odpadov dostupných pre ním navrhovanú spaľovňu TKO v Šali. Tieto aktuálne, novšie a relevantnejšie informácie MŽP SR vôbec nezohľadňuje napriek tomu, že nimi disponuje. Dostupné ukazovatele a trend v legislatívnom rámci EÚ ukazujú, že vznik a množstvá TKO v SR budú nižšie než dáta ktoré uvádza navrhovateľ a MŽP SR v záverečnom stanovisku. 

K piatemu odstavcu MŽP SR: 

MŽP SR uvádza, že „prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje nájdenie správnej rovnováhy v prípade kapacít na energetické zhodnocovanie odpadu pri spracúvaní nerecyklovateľného odpadu, čo je dôležité na to, aby sa dalo vyhnúť ... vytvoreniu infraštruktúrnych prekážok, ktoré bránia dosiahnutiu vyššej miery recyklácie“. MŽP SR neuviedlo v tomto odstavci prebratom z Oznámenia Komisie „Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve“ ešte nasledujúcu, dosť dôležitú vetu cit. „predchádzajúce skúsenosti z niektorých členských štátov preukázali, že riziko uviaznutých aktív je reálne“. S týmto vyjadrením súhlasím (až na nekorektné používanie pojmov), nerozumiem však prečo sa tým MŽP SR neriadilo pri vypracovávaní záverečného stanoviska. Tento dokument je potrebné vztiahnuť ku konkrétnym informáciám o navrhovanej činnosti, aktuálnym informáciám o stave a vývoji odpadového hospodárstva v záujmovej oblasti, k cieľom a výzvam aktuálneho legislatívneho a strategického rámca atď. Až pri posudzovaní konkrétnych informácií vieme naplniť jeho odporúčania. 

Oznámenie Komisie upozorňuje, že energetické zhodnocovanie nie je len spaľovanie odpadov s využitím energie v spaľovniach, prípadne energetické zhodnocovanie v cementárňach, rozlišuje päť základných druhov energetického zhodnocovania. Spomedzi všetkých dáva v hierarchii najvyššie anaeróbnu digesciu (aplikovateľnú pre bioodpady) ktorej výsledkom je výroba bioplynu, digestátov a v predpisoch EÚ sa považuje za recykláciu. Osobitne uvádza jej klimatické benefity - presmerovaním jednej tony biologicky rozložiteľného odpadu zo skládky na anaeróbnu digesciu, ktorou sa vyprodukuje bioplyn a hnojivá, možno predísť až 2 tonám emisií CO2 ekv. 

Oznámenie Komisie uvádza pre „členské štáty s nízkou alebo neexistujúcou špecializovanou spaľovacou kapacitou a s vysokou mierou využívania skládok odpadu: Tieto členské štáty by sa mali prednostne zamerať na ďalší rozvoj systémov separovaného zberu a infraštruktúry recyklácie v súlade s právnymi predpismi EÚ. Postupné znižovanie miery uskladňovania odpadu na skládkach by malo ísť ruka v ruke s vytváraním väčšej kapacity na recykláciu. Z hľadiska klímy je mimoriadne naliehavé znížiť mieru skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu, aby sa dosiahlo zníženie emisií metánu. V tejto súvislosti by rozvoj kombinovaného energetického zhodnocovania a kapacity na recykláciu materiálov vo forme anaeróbnej digescie mohol predstavovať atraktívny spôsob nakladania s odpadom.“  Ďalej sa v oznámení uvádza: „Pri ... vyhodnocovaní potreby ďalšej kapacity na energetické zhodnocovanie odpadu pri spracúvaní zvyškového odpadu (napr. spaľovania) by členské štáty mali na vec hľadieť z dlhodobého hľadiska (moja poznámka: tento faktor v prístupe a posudzovaní zo strany MŽP SR chýba, vrátane záverečného stanoviska) a dôkladne posúdiť tieto faktory:

− vplyv existujúceho a navrhovaného povinného separovaného zberu a cieľov recyklácie na dostupnosť východiskových surovín potrebných na udržanie prevádzky nových spaľovní počas ich životnosti (20 až 30 rokov) (moja poznámka: toto vôbec nebolo v prípade posudzovania vplyvov CCE Šaľa zrealizované ani posúdené); 

− dostupnú kapacitu spoluspaľovania v spaľovacích zariadeniach a v peciach na výrobu cementu alebo vápna a v ďalších vhodných priemyselných procesoch“ (moja poznámka: zohľadnenie tohto faktora chýba v záverečnom stanovisku MŽP SR, ako aj v celom doterajšom postupe MŽP SR). 

Oznámenie tiež poukazuje na zlú prax ktoré vedie cezhraničnému dovozu odpadov do spaľovní a to vo veľkých množstvách: „v rokoch 2010 až 2014 sa kapacita spaľovania v krajinách EÚ-28 (plus Švajčiarsko a Nórsko) zvýšila o 6 % na 81 Mt a že toky odpadu na účely spaľovania komunálneho odpadu a paliva z odpadu medzi niektorými členskými štátmi boli v niektorých prípadoch aj naďalej vysoké“                       K negatívam nadmerných kapacít spaľovania odpadov s využitím energie tiež uvádza: „Krajiny, v ktorých sa množstvo vyprodukovaného zmesového komunálneho odpadu blíži k existujúcej spaľovacej kapacite, napríklad Švédsko v roku 2014, sa môžu spoliehať na dovoz odpadu, aby využili celý svoj spaľovací potenciál.  To by mohlo potenciálne ovplyvniť uplatňovanie zásad hierarchie odpadového hospodárstva.“   

Vyššie uvedené citácie Oznámenia Komisie i niektoré jej ďalšie časti hovoria skôr v neprospech navrhovanej spaľovne TKO v Šali. 

Na Slovensku máme už dnes dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov. 

Cementárne majú podľa svojich predstaviteľov v súčasnosti kapacitu 350 000 ton energetického zhodnotenia ročne, s potenciálom nárastu na 400 000 v budúcnosti (verejné vyjadrenia a tel. konzultácia s J. Čížom, Ecorec 2021). 

Dve spaľovne TKO s využitím energie v Bratislave (aktuálna kapacita 135 000 ton/rok) a Košiciach (aktuálna kapacita 150 000 ton/rok) predstavuje spolu súčasnú kapacitu 285 000 ton odpadov ročne.  Spolu je to 635 000 ton odpadov ročne (súčasný stav). 

To však nie je všetko. Bratislava podala na zisťovacie konanie posudzovania vplyvov návrh na rozšírenie kapacity svojej spaľovne TKO o tretí kotol s kapacitou takmer dvojnásobne väčšou (112 500 ton ročne) než s ktorou uvažovala publikácia IEP (65 400 t/r), s kladnou reakciou MŽP SR. Prípravy boli pribrzdené ekonomickými škrtmi pre samosprávy, pri ekonomických príležitostiach mesta Bratislava sa však nepredpokladá dlhodobé zabrzdenie investície. Celková kapacita spaľovne TKO v Bratislave tak v priebehu niekoľkých rokov bude 247 500 ton TKO ročne (zatiaľ deklaruje OLO kotol 1 ako záložný a kapacitu zatiaľ uvádza na 180 000 t/r, to sa však bude môcť ľahko zmeniť).  

Spoločnosť Kosit v Košiciach získala v decembri 2022 súhlasné záverečné stanovisko EIA k rozšíreniu kapacity spaľovne TKO o ďalších 100 000 ton TKO ročne, celková kapacita bude 250 000 ton/rok TKO. Kapacita dvoch jestvujúcich spaľovní TKO v SR tak v priebehu niekoľkých rokov bude 497 500 ton TKO ročne. K tomu máme jestvujúce kapacity cementární ktoré budú v najbližších rokoch zvýšené o 50 000 ton/rok na 400 000 ton odpadov ročne. 

Spoločnosť SPP spolu s ďalšími partneri naviac pripravuje 6 veľkých projektov pre využitie anaeróbnej digescie (v kombinácii aj s kompostárňami) na zhodnocovanie vytriedených biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov pre produkciu biometánu. Len prvé navrhované zariadenie v Nových Zámkoch má navrhnutú kapacitu 60 000 ton TKO ročne. 

V najbližších rokoch budú kapacity energetického zhodnocovania odpadov v SR takmer 900 000 ton odpadov ročne (presne 897 500 ton/rok) a k tomuto množstvu je ešte potrebné pripočítať kapacitu pripravovaných zariadení anaeróbnej digescie pre vytriedené BRKO. V súčasnosti nie je možné presne prognózovať, aké kapacity anaeróbnej digescie pribudnú v SR, ale je málo pravdepodobné, že by nevznikli žiadne (aj vzhľadom na potrebu zvyšovania využitia biometánu atď.). Ak by k tejto kapacite pribudla spaľovňa TKO v Šali s kapacitou 100 000 ton odpadov ročne, pravdepodobne by už mala SR rovnaké alebo väčšie kapacity energetického zhodnocovania než celú produkciu zmesového komunálneho odpadu (ZKO). Podľa prognózy uvedenej sekciou obehového hospodárstva MŽP SR bude v roku 2035 vznik zmesového TKO na úrovni menšej než 1 098 541 ton a v roku 2021 vzniklo po 7 ročnom poklese len 1 089 587 ton ZKO. Na skládky bude môcť po roku 2035 putovať 10 % TKO. Tu je potrebné pripomenúť si varovanie z Oznámenia Koisie „Úloha energetického zhodnocovania v obehovo hospodárstve“: „Krajiny, v ktorých sa množstvo vyprodukovaného zmesového komunálneho odpadu blíži k existujúcej spaľovacej kapacite, sa môžu spoliehať na dovoz odpadu, aby využili celý svoj spaľovací potenciál.  To by mohlo potenciálne ovplyvniť uplatňovanie zásad hierarchie odpadového hospodárstva.“ Blíženie sa hranici množstva zmesového komunálneho odpadu vytvára hrozbu dovozu odpadov zo zahraničia do spaľovní odpadov (okrem iných negatív by sme tak dovážali značné množstvo emisií CO2) a potláčanie recyklácie. 

K uvedeným citátom Oznámenia Komisie pripomínam, že ako z hľadiska „nerecyklovateľného“ odpadu, tak nerecyklovaného odpadu (v prípade dodržania recyklačných cieľov legislatívneho a strategického rámca EÚ a SR) by nemala navrhovaná spaľovňa TKO v Šali zo zamýšľanej zvozovej oblasti dostatok vstupných odpadov, čo by nutne viedlo k zanedbávaniu resp. aktivitám pre potláčanie triedeného zberu a recyklácie. 

V rámci tejto témy si dovolím stručne objasniť moje poznámky o nízkej miere energetickej účinnosti spaľovní odpadov: Nová štúdia "Debunking Efficient Recovery - The Performance of EU Incineration Facilities" (Hogg 2023) preukazuje veľmi nízku energetickú účinnosť spaľovní odpadov v krajinách EÚ. V najlepších prípadoch sa pohybuje okolo 20 %. To je v porovnaní s energetickou účinnosťou okolo 35 % pri výrobe elektriny z uhlia a 55 % pri paroplynových elektrárňach (CCGT) veľmi nízke. Štúdia dospela k záveru, že rozlišovanie medzi spaľovaním D10 (zneškodňovanie) a R1 (zhodnocovanie) nie je zmysluplné a odporúča, aby sa v nadchádzajúcej revízii smernice o odpadoch zrušil štatút energetického zhodnocovania R1 pre spaľovne odpadov. Prahová hodnota energetickej účinnosti stanovená v rámci R1 je príliš ľahko dosiahnuteľná. Účinok zmeny smernice EÚ 2015/1127 v podobe zavedenia klimatickej korekcie to ešte viac oslabil. Aj bez tejto zmeny by vysokú prahovú hodnotu pre novšie zariadenia mohli dosiahnuť spaľovne odpadov vyrábajúce elektrinu s hrubou energetickou účinnosťou len približne 23 %, čo zodpovedá čistej energetickej účinnosti cca 19 %. Faktory klimatickej korekcie umožňujú splniť kritérium R1 pri ešte nižšej účinnosti (približne 16,5 % čistej energetickej účinnosti). Faktor pre elektrickú energiu vo výpočte energetickej účinnosti R1 - 2,6 - bol v dokumente BREF odôvodnený odkazom na 38 % priemernú účinnosť premeny na elektrickú energiu.  Avšak účinnosť premeny sa v uplynulom období zvýšila, v roku 2018 Európska environmentálna agentúra uviedla, že v rokoch 2005 - 2016 sa účinnosť tepelných elektrární v EÚ zvýšila zo 47 % na takmer 50 %, pričom naopak účinnosť výroby elektriny z odpadu sa v najlepších prípadoch pohybuje v polovici 20%. Ako uvádzam vyššie, napr. paroplynové elektrárne majú energetickú účinnosť približne 55 %. (Hogg 2023) 

Vyjadrenie MŽP SR v šiestom odstavci je totožné s tým, ktoré uviedlo vo vyjadrení k mojim pripomienkam zhrnutým v bode 1, preto odkazujem na moju reakciu voči vyjadreniu MŽP SR k mojim pripomienkam zhrnutým v bode 1 v tejto veci.  

K vyjadreniu MŽP SR v deviatom odstavci cit. „Navrhovateľ deklaruje mieru recyklácie navrhovanej činnosti na 75 %.“

Výpočet ktorý uvádza autorka odborného posudku doc. Hroncová a ktorý prebralo MŽP SR je nekorektný a v rozpore so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1004 ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade. Už som ho uvádzal na pravú mieru v svojom podnete k odbornému posudku, MŽP SR sa s týmito  mojimi pripomienkami nevysporiadalo a nekriticky znovu prebralo toto absurdné tvrdenie.   

Je potrebné rozlišovať medzi tým ako naloží CCE Šaľa s odpadmi, ktoré budú dovezené zo zvozovej oblasti a s ktorými bude nakladať, a medzi tým, ako s odpadmi produkovaním predmetným nakladaním. Jednotlivé spôsoby nakladania majú svoju kategorizáciu stanovenú zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a nemožno ich svojvoľne interpretovať a zamieňať s nakladaním s odpadmi produkovanými spaľovňou TKO počas jej činnosti a pod. To, čo možno následne započítať do miery recyklácie presne stanovuje Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1004 ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade. Nezmyselné a dopletené šermovanie doc. Hroncovej s číslami nespĺňa ani korektnú prácu podľa zákona o odpadoch a ani podľa Vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/1004. 

Celkové množstvo odpadov privezených ročne do CCE Šaľa je navrhovateľom plánované na 130 000 t/r. Z tohto množstva plánuje spaľovať s využitím energie 100 000 t/r. (= 76,9 % z celkového množstva odpadov privezených do CCE Šaľa). Ďalších 30 000 ton poputuje do haly na dotrieďovanie odpadov (štatisticky = 23.1 %, avšak z dotrieďovania vypadávajú ťažko recyklovateľné zložky a celý objem nebude recyklovaný), a len 4 tony (= 0,003 %) poputujú do Re-use centrum. (Správa o hodnotení, Ekoconsult 2021) Čo sa týka odpadov z vlastnej činnosti - zámer materiálového využívania škvary, ako objasňujem na inom mieste, zahŕňa riziká z hľadiska toxických látok a mnoho nedostatkov v ich aktuálnom monitoringu a regulácii, preto s ňou nesúhlasím. Ak by aj bolo v rozpore so záujmami ochrany životného prostredia povolené a dajme tomu sa istými postupmi započítalo do recyklácie, a ak by sme započítali aj vytrieďovanie kovov a skla o škvary (niečo vyše 5%) aj tak by čísla o miere „recyklácie“ boli výrazne nižšie a tie uvádzané doc. Hroncovou by stále nesedeli. Autorka posudku sa vyjadruje nekorektne z hľadiska legislatívnej kategorizáciie nakladania s komunálnymi odpadmi a výpočtu miery recyklácie. Spaľovanie odpadov je energetickým zhodnocovaním, nie je recykláciou a ako také ho nemožno započítavať do miery recyklácie. § 3 ods. 15 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch definuje recykláciu nasledovne cit. „Recyklácia je každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely, ak § 42 ods. 12, § 52 ods. 18 a 19 a § 60 ods. 15 neustanovuje inak; recyklácia zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania.“ 

Uvádzam to z dôvodu, že autorka posudku nekorektne započítala energetické zhodnocovanie TKO v spaľovni do recyklácie. Citujem autorku „množstvo recyklovaných komunálnych odpadov bude 100 000 ton +...“ (to je však množstvo uvádzané navrhovateľom na energetické zhodnotenie, nie recykláciu, viď napríklad str. 27 Správy o hodnotení). Ďalej pokračuje cit. „... +  26 100“ ton odpadov „na výrobu predajných komodít“ (nie je zrejmé odkiaľ vzala autorka do vzorca túto hodnotu a ako k nej dospela); následne pokračuje s hodnotou „– 30 000“ ton (nie je zrejmé či myslí na škvaru, predošlé vyjadrenie autorky to indikuje, ak áno, tento údaj je chybný, pretože  nielen tá sa nezapočítava do miery recyklácie, nezapočítava sa do nej celé energetické zhodnocovanie v spaľovni v projektovanej kapacite 100 000 t/r) a „1500“ ton vytriedených kovov spaľovňou. Čísla v tejto rovnici nesedia s finálnym výpočtom o vetu nižšie kde už nekalkuje s celkovým množstvom odpadov vstupujúcim do centra 127 600 t/r, ale zo 130 000 t/r.  Nie je zrejmé či započítava odpady vstupujúce do centra na dotrieďovanie 2-krát – raz ako vstup 30 000 t/r na dotrieďovanie a raz ako výstup v podobe recyklátu, alebo z iného dôvodu. Dané čísla nesedia a tento výpočet je nekorektný. Autorka posudku nevypočítala korektne mieru recyklácie v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a nevypočítala ho v súlade s Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1004 ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade. Autorkou odborného posudku uvádzaný údaj o 75 % miere recyklácie CCE Šaľa je nezmyselný.  

K vyjadreniu MŽP SR v desiatom odstavci: 

Citujem vyjadrenie MŽP SR: „MŽP SR zároveň uvádza, že v rámci kapitoly VI.3 tohto záverečného stanoviska zapracovalo medzi opatrenia podmienku preukázateľnosti dodržiavaná hierarchia odpadového hospodárstva.“

Podmienka preukázania dodržiavania hierarchie je nevymáhateľná, nekontrolovateľná a v praxi nebude mať žiaden efekt. Aké by boli dôsledky, ako by sa porušovanie kontrolovalo, kto by  dával na základe čoho nápravné opatrenia? Kto ich bude na základe čoho a ako vymáhať? Dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva sa dosahuje úplne inak, napríklad aj vydaním nesúhlasného stanoviska k (pre danú oblasť) predimenzovanej spaľovni komunálnych odpadov, v tomto prípade v Šali. Mimochodom, ktorákoľvek kontrola spaľovne TKO v Košiciach alebo Bratislave preukáže, že sa spaľujú aj dobre recyklovateľné zložky odpadov. 

Stanovisko k vyjadreniu MŽP SR voči mojim pripomienkam 

zhrnutým v bodoch č. 13 a č. 14 

MŽP SR sa vo svojich vyjadreniach vôbec nevysporiadalo s mojimi pripomienkami v bodoch č. 13 a č. 14 a nezistilo skutočný stav v predmetnej veci. Napriek dôkazom o chybách zvozovej štúdie, vrátane rozporu s Vykonávacím rozhodnutím Európskej komisie, ktoré som predložil v stanovisku k správe o hodnotení a ktoré významne skresľujú dáta o dostupnosti odpadov vhodných pre navrhovanú spaľovňu TKO, bez akéhokoľvek dôkazu, že by moje argumenty neboli pravdivé, MŽP SR len nepravdivo a nepodložene prehlasuje, že cit. „podľa výsledkov vypracovanej zvozovej štúdie... bolo naplnenie kapacity navrhovanej činnosti preukázané na základe súčasnej produkcie komunálneho a priemyselného odpadu v záujmovej oblasti ako aj s výhľadom produkcie komunálneho odpadu do r. 2035, pri plnení nových cieľov recyklácie komunálneho odpadu stanovených na roky 2025, 2030 a 2035 s cieľovým ukazovateľom 65 % recyklácie komunálneho odpadu“.  To ale preukázateľne nie je pravda a MŽP SR som o to predložil dôkazy a argumenty už pri pripomienkovaní správy o hodnotení. Spomínaná zvozová štúdia navrhovateľa má štyri závažné chyby ktoré nekorektne nadhodnocujú množstvo odpadov dostupných pre navrhovanú spaľovňu TKO:

-  Mieru recyklácie odpadov stotožňuje s mierou ich vytriedenia a počítala ich v rozpore s „Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1004, ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade“;  (Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2019/1004). 

-  Počíta s nereálne vysokým 3 % tempom každoročného rastu TKO v záujmovej oblasti, ktoré je ešte vyšší než tempo rastu TKO s ktorým počítal Inštitút environmentálnej politiky MŽP SR (IEP) v prípade ekonomicky silnejšej Bratislavy (s výrazným prírastkom obyvateľstva), v rozpore s odbornou literatúrou ktorá poukazuje na relatívne oddeľovanie HDP od rastu produkcie TKO v krajinách EÚ  a v rozpore s praxou, keď dochádza k menšiemu rastu (v niektorých i k stagnácii) produkcie TKO v krajinách EÚ (podrobnejšie popisujem túto tému v  stanovisku k správe o hodnotení). Medzi hlavné faktory vplývajúce na produkciu resp. rast TKO patria hrubý domáci produkt, a spotreba domácností, technologické zmeny, rast populácie, legislatívne opatrenia a ekonomické nástroje. Európska environmentálna agentúra (EEA) očakáva po roku 2020 relatívne oddelenie rastu produkcie komunálnych odpadov od HDP v EÚ. V štúdii pre Európsku komisiu (European Commission et al., 2022) sa v scenároch pre vznik komunálneho odpadu v EÚ predpokladá relatívna stabilizácia jeho množstva do roku 2030, pričom dolná hranica predpokladá dokonca mierny pokles vzniku TKO o 3,6 % a aj horná hranica počíta s nárastom len 3,7 % v porovnaní s rokom 2018. (EEA 2022) 

Pozrime sa na predikcie na Slovensku. V podkladovom dokumente Rady vlády SR pre Európsku zelenú dohodu pre tvorbu klimatického zákona sa uvádza, že pre rozvíjajúce sa krajiny (kam Slovensko do istej miery ešte patrí) s každým nárastom HDP o 1 %, narastie produkcia MSW o približne 0,69 %. Národná Banka Slovenska odhaduje rast HDP v rokoch 2021 – 2023 na 0,5 až 1,9 % HDP. Prognóza ECFIN pre roky 2030 až 2050 odhaduje spomaľovanie medziročného rastu HDP z 1,65 % len na 0,95 %. Ekonomický boom 2015 – 2019 s rastom HDP +5 % sa na Slovensku v najbližšom období nepredpokladá. (Hrabčák 2022) 

Spolu s predpokladaným postupným relatívnym oddeľovaním sa rastu produkcie komunálnych odpadov od HDP, zmien ovplyvnených legislatívnymi opatreniami EÚ môžeme očakávať miernejší rast TKO. Ak predpokladáme pre obdobie rokov 2030 - 2050 spomaľovanie medziročného rastu HDP z 1,65 % na 0,95 %,  kalkulujeme 0,69% podielom rastu TKO, zohľadníme aj celoeurópsky trend a vztiahneme dané údaje na socioekonomické podmienky záujmového územia, je pravdepodobné že rast TKO bude výrazne nižší než 3 % ročne. 

-  Nezohľadnila cieľ nového Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo (2020) znížiť množstvo zvyškového nerecyklovaného komunálneho odpadu o 50 % do roku 2030. Plnenie celoeurópskeho cieľa znižovania nerecyklovaného odpadu sa musí realizovať predovšetkým na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Podľa vyjadrenia sekcie Obehového hospodárstva MŽP SR vzniklo za rok 2020 v SR 1 144 886 ton zmesového odpadu. Slovensko potrebuje prevziať svoj diel zodpovednosti za splnenie tohto cieľa cirkulárnej ekonomiky, čo znamená, že musí znížiť množstvo zvyškového nerecyklovaného komunálneho odpadu do roku 2030 o 572 443 ton, na 572 443 ton. 

V zamýšľanej zvozovej oblasti v roku 2018 vzniklo 113 129 ton TKO. Znižovanie množstv areziduálneho nerecyklovaného odpadu sa odvíja od roku 2020, za 2 roky pravdepodobne mierne narástlo, predpokladajme na 118 000 ton : 2 = množstvo zvyškového nerecyklovaného komunálneho odpadu sa potrebuje znížiť do roku 2030 o 59 000 tom TKO a na 59 000 ton TKO. Občas sa v diskusiách chybne hovorí o recyklačných cieľoch len vo vzťahu k rámcovej smernici o odpadoch alebo obalovej legislatíve, v úvahu je však potrebné vziať aj tento cieľ Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo. 

-  Počíta s dlhodobým zabezpečením odpadov pre svoje ZEVO z príliš veľkej zvozovej vzdialenosti 35 až 50 km bez toho, aby sa vysporiadala s otázkou, ako sa zabezpečí, aby veľký počet tak vzdialených samospráv dodával desiatky rokov svoje komunálne odpady práve do tejto spaľovne a nie iného zariadenia na nakladanie s danými prúdmi odpadov. Spaľovňa TKO nie je jedinou, ani environmentálne najšetrnejšou a spravidla ani najlacnejšou alternatívou nakladania s relevantnými prúdmi TKO. 

V rámci opravy uvedených nedostatkov vo výpočtoch predmetnej zvozovej štúdie som prepočítal štyri varianty dostupnosti komunálnych a priemyselných odpadov v závislosti na počte opravených metodických chýb. Z prepočtov v rámci opravy chýb zvozovej štúdie vyplýva, že navrhovaná spaľovňa by nemala dostatok odpadov vo výhľadovom roku 2035 v žiadnom z variantov. V prípade variantu počítajúci iba s TKO zo Šale a priemyselným odpadom z celej záujmovej oblasti by bola spaľovňa odpadov z vyše 2/3 nevyužitá. Realisticky bude zvozová oblasť väčšia, hlavne prvé roky. V ďalších variantoch som preto počítal s celou zvozovou oblasťou, ktorú si predstavuje navrhovateľ a opravil som len metodiku výpočtu recyklácie v súlade s dokumentom EÚ, zreálnil mieru rastu TKO a v jednom prípade som doplnil vplyv cieľov Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo. Realistickejšie a metodicky aspoň čiastočne opravené varianty ukazujú, že navrhovaná spaľovňa komunálnych odpadov by bola naplnená v rozmedzí 50 % – 70 % (mnou počítaný variant 4, veľké rozmedzie je dané neistotou v potenciálnom vplyve Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo v záujmovom regióne na dostupnosť priemyselných odpadov), do približne 85 % (mnou počítaný variant 2). Predpokladať vznik komunálneho odpadu vopred závisí od viacerých premenných, ktoré sa môžu a budú v čase mierne meniť, avšak pri každom realistickom variante, ktorý zohľadňuje vyššie uvedené faktory, nevychádza dostatok vstupných odpadov vhodných pre spaľovňu. 

Dovoľujem si zdôrazniť, že nedostatok vstupných odpadov pre navrhovanú spaľovňu komunálnych (a v malej miere priemyselných) odpadov nepredkladám ako argument hodnotiaci ekonomické potreby ako nekorektne načrtlo MŽP SR na dvoch miestach záverečného stanoviska. Nedostatok vstupných odpadov pre navrhovanú spaľovňu TKO (ktorá potrebuje, aj z technických dôvodov, konštantný prísun veľkého množstva odpadov) v zamýšľanej zvozovej oblasti znamená (spolu zo skutočnosťou, že výrazná väčšina, min. 85 %, komunálneho odpadu je recyklovateľná, už dnes dosahujú v praxi túto mieru viaceré regióny EÚ), že tá bude v snahe získať chýbajúce množstvá odpadov nevyhnutne pôsobiť proti hierarchii odpadového hospodárstva vyžadovanej §6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, bude mať vplyv na zanedbávanie resp. potláčanie triedeného zberu odpadov pre recykláciu (tak ako to ukazuje mnoho príkladov z praxe v regiónoch EÚ a na Slovensku, viď príloha 1) a bude vo veľkej miere dochádzať k spaľovaniu recyklovateľných zložiek komunálneho odpadu. Na základe dlhodobej praxe spaľovní TKO v dvoch najväčších mestách na Slovensku, v ktorých sú výsledkom podpriemerné miery triedeného zberu pre recykláciu (podobne ako v mnohých regiónoch EÚ), možno očakávať v okrese Šaľa a ďalších dotknutých oblastiach v podstate s istotou, že predmetný región bude dosahovať podpriemernú úroveň triedeného zberu pre recykláciu a bude mať nepriaznivý vplyv na plnenie legislatívnych cieľov EÚ pre recykláciu komunálneho odpadu.    

Nie je zrejmé prečo MŽP SR uvádza v druhej časti vyjadrenia všeobecné údaje o produkcii a skládkovaní TKO v celom Nitrianskom kraji, dokonca spomína Trnavský a Bratislavský kraj a čo to má spoločné s navrhovanou činnosťou. Uvedené, z kontextu vytrhnuté údaje o oblasti omnoho širšej než je zamýšľaná zvozová oblasť pre spaľovňu TKO v Šali nie sú vysporiadaním sa s mojimi konkrétnymi pripomienkami a nevypovedajú nič o environmentálnej prijateľnosti navrhovanej činnosti. 

Jednak pre environmentálne vhodné nakladanie s uvedenými množstvami odpadov vôbec nie je potrebné, je naopak kontraproduktívne vybudovanie a prevádzkovanie veľkokapacitnej spaľovne TKO. Dostupné sú viaceré environmentálne šetrnejšie a spravidla lacnejšie postupy a technológie, okrem často spomínaného opätovného používania, vyššej miery recyklácie, kompostovania a anaeróbnej digescie bioodpadov aj pokročilé zariadenia pre úpravu odpadov - mechanicko-biologická úprava MBÚ s vytriedením kovov a plastov, alebo v optimálnom prípade nová technológia materiálové zhodnocovanie s biologickou úpravou MRBT (Favoino, 2020), a nové koncepty dotrieďovania zmesového komunálneho odpadu (Eunomia 2021) 

Taktiež nemá žiaden zmysel argumentovať k navrhovanej činnosti so zvozovou oblasťou 35 – 50 km v okolí mesta Šaľa nakladaním s odpadmi za omnoho väčšie územie - celý Nitriansky kraj (prípadne spomínať ďalšie kraje), pretože ide o výrazne menšie zvozové územie aj podľa navrhovateľa a nik nepočíta so zvážením nerecyklovaných komunálnych odpadov z celého NSK. Dáta o východiskovom stave nakladania s komunálnymi (a v malej miere priemyselnými) odpadmi je relevantné uvádzať len pre ten zvozový región ktorý je predpokladaný pre navrhovanú činnosť. A ako preukazujem na inom mieste, v zamýšľanej zvozovej oblasti nebude dostatok vstupných odpadov podmienečne vhodných pre spaľovňu TKO s využitím energie. 

Ak už MŽP SR uvádza dáta za širšiu oblasť (vyše 1/3 Slovenska), nemožno ich vytrhávať z kontextu. Pozrime sa aj na ostatné ukazovatele nakladania s odpadmi. Od roku 2015 narástla miera recyklácie na Slovensku z 14,9 % na 48,9 % v roku 2021. Iste, časť tohto nárastu je daná zmenou vykazovania, ale nemalá časť je daná skutočným nárastom triedenia a recyklácie TKO, len za posledné 3 roky (2018 – 2021) narástla miera recyklácie v SR o 12,6 %. K tomu sa od polovice roku 2021 pridala povinnosť pre obce zabezpečiť pre občanov triedený zber kuchynského bioodpadu. Hmotnostné množstvo skládkovaného komunálneho odpadu je stabilizované a podiel skládkovania sa v SR v posledných rokoch dokonca výrazne znižuje. V roku 2021 skládkovanie komunálneho odpadu kleslo už na 41 % odpadu (prvýkrát sa v SR viac vytriedilo a recyklovalo ako skládkovalo) - bez výstavby nových spaľovní odpadov, hlavne vďaka zameraniu sa na rozvoj triedenia a recyklácie. Nitriansky kraj mal jednu z najvyšších mier vytriedenia komunálnych odpadov pre recykláciu v SR, vyššiu než kraje zo spaľovňami komunálnych odpadov ktoré ju mali, naopak, najnižšie. 

Ako uvádza sekcia obehového hospodárstva MŽP SR v predmetnom záverečnom stanovisku, vznik zmesového odpadu má klesajúci charakter. V roku 2020 vzniklo 1 144 885,77 ton zmesového odpadu, podľa prognózy v r. 2035 vznikne 1 098 541 ton, pričom v tejto prognóze ešte nebol zohľadnený vplyv dodatočných opatrení ako napr. zavedenie triedeného zberu kuchynského odpadu, textilu, zálohovanie nápojových obalov, preto sa predpokladá ešte menšie množstvo zmesového odpadu v roku 2035. 

Stanovisko k vyjadreniu MŽP SR voči mojim pripomienkam 

zhrnutým v bodoch č. 15 a č. 16 

MŽP SR vo svojom vyjadrení ignorovalo všetky pripomienky a argumenty (načrtnuté v bodoch č. 15 a č. 16) ktoré som predložil k správe o hodnotení a v podnetoch k odbornému posudku v tejto veci, vôbec sa s nimi nevysporiadalo a nezistilo skutočný stav v predmetnej veci.

Nenahradené emisie

Už v stanovisku k správe o hodnotení a následne aj v podnetoch k odbornému posudku som upozornil na nekorektné teoretické prepočty a tvrdenia uvedené v uhlíkovej bilancii, ktoré sa týkajú údajného nahrádzania fosílnych palív navrhovanou spaľovňou TKO v Šali. Vychádzajú zo zastaralých, dnes už neaktuálnych predpokladov. Predmetnú uhlíkovú bilanciu CCE Šaľa vypracovali autori na základe bilancie pre spaľovňu komunálnych odpadov Paris – Ivry vo Francúzsku pre proces posudzovania v r. 2009 – 2016. Pripomínam odporučenie Oznámenia Komisie: Pri ... vyhodnocovaní potreby ďalšej kapacity na energetické zhodnocovanie odpadu pri spracúvaní zvyškového odpadu by členské štáty mali na vec hľadieť z dlhodobého hľadiska“ a pri odporúčaní posudzovania vplyvov cieľov a iných kapacít odporúča 20 – 30 ročný časový horizont. Uhlíková bilancia navrhovateľa robí opak – vychádza zo zastaralých predpokladov spred 7 – 14 rokov a ignoruje rýchly dekarbonizačný vývoj. Energetický mix v SR nebude počas životnosti spaľovne TKO v Šali tvorený primárne fosílnymi zdrojmi ako nepravdivo predpokladá uhlíková  bilancia. 

Emisie v energetike 

Elektroenergetika je, resp. bude od budúceho roka, na Slovensku takmer dekarbonizovaná, aj vďaka spúšťaniu 3. bloku JE Mochovce a uzatvorenia uhoľnej elektrárne Nováky na konci tohto roku. Naviac budú pokračovať ďalšie projekty modernizácie elektroenergetiky s nahrádzaním nízkoemisných zdrojov za bezemisné, nové technológie stále lacnejších OZE (profesné združenia aktuálne navrhujú 31% cieľ nárastu OZE do roku 2030) a pod. Tepelná energetika bude po roku 2030 tiež, aj vďaka prostriedkov EÚ, z väčšiny dekarbonizovaná. Aj sektor zásobovania teplom prechádza výraznou dekarbonizáciou do roku 2030 pričom EÚ na ňu bude poskytovať značné prostriedky so zameraním na obnoviteľné zdroje energie (na rozdiel od spaľovní TKO ktoré nebude finančne podporovať). Po roku 2030  bude v SR z väčšiny dekarbonizované aj zásobovanie teplom. 

Spaľovne odpadov v EÚ majú už dnes viac než  dvojnásobne väčšiu uhlíkovú intenzitu než priemer energetického mixu v EÚ a tento rozdiel sa bude pokračujúcou dekarbonizáciou ďalej zväčšovať. Európska environmentálna agentúra odhaduje, že priemerná uhlíková intenzita (CO2e/kWh) európskych energetických zdrojov – menovite fosílnych palív, jadra a obnoviteľných zdrojov – je 249 g CO2e/kWh (EEA), štandardná elektráreň s plynovou turbínou s kombinovaným cyklom produkuje elektrinu s uhlíkovou intenzitou okolo 340 g CO2e/kWh (DBEIS, 2021), solárna, veterná či geotermálna energia majú ešte nižšiu uhlíkovú intenzitu; uhlíková intenzita spaľovní odpadov v EÚ dosahuje až 550 g CO2e/kWh i viac – viac než dvojnásobok priemeru siete EÚ. Navrhovaná spaľovňa komunálnych odpadov v Šali by, osobitne po rokoch 2030 a 2035, emisie skleníkových plynov nenahrádzala, ale naopak zvyšovala (na jednotku energie) oproti energetickému mixu.  

Emisie v odpadovom hospodárstve 

Tvrdenia o znižovaní emisií skleníkových plynov oproti skládkovaniu uvedené MZP SR v záverečnom stanovisku sú zavádzajúce vzhľadom na 

• povinnosť úpravy odpadov pred skládkovaním od budúceho roka, 
• nové povinnosti triedeného zberu bioodpadov a podporu kompostovania bioodpadov v EÚ, ktoré odkláňajú a budú odkláňať stále väčšie množstvá biododpadov zo skládok, 
• povinné znižovanie množstva komunálnych odpadov ukladaných na skládky atď. 
• a naopak trend ďalšieho rastu plastového odpadu v EÚ (predpoklad zdvojnásobenia výroby plastov v najbližších 20 r. European Commission, 2018).   

budú spaľovne komunálnych odpadov predstavovať stále horšiu alternatívu k skládkam aj z klimatického hľadiska. Uhlíková bilancia navrhovateľa a ICE v r. 2019 porovnávajú zo spaľovňami TKO staré druhy skládok z veľkým podielom zložky bioodpadov, neupraveným odpadom atď. Skládky však v najbližších rokoch začnú prechádzať zmenami  zásadne znižujúcimi emisie skleníkových plynov. Preto je korektné porovnávať spaľovňu TKO prevádzkovanú od roku 2027 ďalších 30 a viac rokov zo skládkami s parametrami ktoré budú platiť v daných rokoch (viď vyššie). V takom prípade bude porovnávanie vychádzať úplne inak a neraz v neprospech spaľovní odpadov. 

Spoločnosť Eunomia vypracovala štúdiu (pre UK) v ktorej konštatuje, že ak dôjde k očakávaným zmenám v zložení zmesového odpadu a v energetike, spaľovanie odpadov (bez predúpravy) bude v roku 2035 uhlíkovo náročnejšie ako skládkovanie (bez predúpravy a biostabilizácie). Okrajové zlepšenia účinnosti výroby energie v spaľovni budú mať stále menší prínos, pretože energetické systémy sa výrazne a  rýchle dekarbonizujú a tento trend bude pokračovať aj po roku 2035. Preto sa očakáva, že relatívna výkonnosť spaľovania v porovnaní so skládkovaním bude po roku 2035 naďalej klesať. Spaľovanie odpadu nemožno považovať za zelený, resp. nízkouhlíkový zdroj elektrickej energie, emisie na kWh vyrobenej energie sú vyššie ako napríklad pri paroplynovej elektrárni (CCGT), a  výrazne vyššie ako pri obnoviteľných zdrojoch. Deficit uhlíkovej náročnosti v spaľovniach zmesového odpadu sa bude zvyšovať s postupujúcou dekarbonizáciou energetického sektora. Používanie spaľovania odpadu je preto nezlučiteľné s dosahovaním miestnych cieľov v oblasti klimatickej neutrality, pokiaľ ide o emisie z výroby energie, pokiaľ nie je spojené so zachytávaním a ukladaním uhlíka. Táto technológia však zatiaľ nie je komerčne životaschopná, jej použitie značne zvýši náklady na spracovanie odpadu a je spojená s  rizikami. Výroba elektriny zo spaľovania odpadu s využitím energie produkuje oveľa viac emisií uhlíka na kilowatthodinu (504 gCO2e/kWh) ako emisie z národnej siete (270 gCO2e/kWh). Predpokladá sa, že emisie CO2 v rámci národnej elektrickej siete do roku 2035 klesnú na 66 gCO2e/kWh, zatiaľ čo emisie produkované spaľovaním odpadu sa zvýšia na hodnotu 527 gCO2e/kWh. (Eunomia, 2020) 

Ďalšou relevantnou prácou je analýza organizácie UKWIN zo Spojeného kráľovstva, ktorá identifikovala, že spaľovne odpadu s využitím energie často produkujú výrazne väčšie emisie skleníkových plynov a menej elektriny oproti tvrdeniam navrhovateľov v procese plánovania, posudzovania vplyvov a ich povoľovania. To vedie k ich vyššej uhlíkovej intenzite. Analýza zistila, že v prípade skúmaných spaľovní odpadov v priemere:

- Podiel fosílneho CO2 bol o 13 % vyšší než sa uvádzalo v štádiu plánovania, alebo povoľovania. 

- Intenzita fosílneho uhlíka elektriny dodanej do siete bola približne o 49 % vyššia, ako predpokladal žiadateľ v štádiu plánovania, alebo povoľovania. 

- Hlásené emisie fosílneho CO2 na tonu spáleného odpadu boli približne o 20 % vyššie, ako sa uvádzalo v štádiu plánovania, alebo povoľovania. (UKWIN, 2021)  

Aj v odpadovom hospodárstve máme viaceré klimaticky šetrnejšie alternatívy k spaľovniam odpadov pre zmesový nerecyklovaný TKO. Štúdia spol. Eunomia analyzovala emisie CO2 zo  spaľovní TKO a iných technológií nakladania so zmesovým komunálnym odpadom a porovnala ich s fosílnymi zdrojmi energie. Spaľovne komunálneho odpadu s kombinovanou výrobou tepla a elektriny vykazovali emisie CO2 fosílneho pôvodu porovnateľné s emisiami elektrárne na zemný plyn. Štúdia predpokladala, že v nasledujúcich desiatkach rokov emisie CO2 fosílneho pôvodu zo spaľovní odpadov ešte v istej miere narastú,  pretože sa bude ďalej zvyšovať relatívny podiel plastov v komunálnom odpade. (Eunomia, 2006) Predmetný predpoklad sa ukázal ako korektný. Čo sa týka zmesového komunálneho odpadu, spoločnosť Eunomia podrobne analyzovala  dopady rôznych technológií nakladania s ním na klímu. Výsledky od najhoršej po najlepšiu z hľadiska emisií CO2ekv.: 

• Skládka s nízkou mierou zachytenia metánu (25-50%). 
• Aeróbna mechanicko-biologická úprava s fluidným spaľovaním  horľavých frakcií (CO2). 
• Skládka s mierou zachytenia metánu 75%. 
• Spaľovňa komunálnych odpadov produkujúca len elektrickú energiu, s vytriedením kovov k recyklácii. 
• Aeróbna mechanicko-biologická úprava s vytriedením kovov a uložením stabilizovaných odpadov na skládku. 
• Anaeróbna mechanicko-biologická úprava s vytriedením kovov a uložením stabilizovaných kovov na skládku. 
• Spaľovňa TKO produkujúca tepelnú energiu, s vytriedením kovov. 
• Aeróbna mechanicko-biologická úprava s vytriedením kovov a energetickým zhodnotením výhrevných odpadov v cementárni (avšak len v prípade, ak takto vyrobené palivo reálne nahradí fosílne palivo). 
• Anaeróbna mechanicko-biologická úprava s vytriedením kovov a plastov k recyklácii a skládkovaním stabilizovaných odpadov. 

V tejto analýze ešte nebola zahrnutá technológia úpravy odpadov MRBT (Materials Recovery, Biological Treatment MRBT), ktorá má ešte menší vplyv ako štandardná MBÚ. Závery štúdie spoločnosti Eunomia z roku 2006 sú platné, ako ukazujú nové dáta a prognózy tejto štúdie o budúcom vývoji v ďalších rokoch sa potvrdili.

Preukázateľne výrazne menej emisií skleníkových plynov z odpadového hospodárstva dotknutého regiónu by produkovala alternatíva k navrhovanej spaľovni odpadov v Šali v podobe aktivít predchádzania vzniku odpadov, rozsiahlejšej prípravy na opätovné použitie, rozvoj vyššej miery triedeného zberu pre recykláciu, kompostovania vytriedených bioodpadov resp. ich anaeróbna digescia, aplikácia novej technológie dotrieďovania zmesového komunálneho odpadu (pre zvýšenie miery recyklácie a zníženie emisií skleníkových plynov) a úprava zmesového nerecyklovaného odpadu technológiou „Materiálové zhodnocovanie a biologická úprava“ (MRBT). 

Emisie CO2 zo spaľovne tuhých komunálnych odpadov závisia od skladby spaľovaných odpadov, primárne od podielu uhlíka. Referenčný dokument o najlepších dostupných technológiách spaľovania odpadov (JRC: Best Available Techniques Reference Document for Waste Incineration, 2019) uvádza, že na každú tonu spáleného komunálneho odpadu vznikne približne 0,7 až 1,7 tony CO2. Tuhý komunálny odpad je heterogénnou zmesou biomasy a materiálov fosílneho pôvodu (napr. plasty, časť textilu a ďalšie), pričom podiel fosílneho pôvodu predstavuje vo všeobecnosti 33% - 50%.  IPCC v dokumente „Good Practice Guidance and Uncertainty Management in National Greenhouse Gas Inventories“, kapitole „Emissions from waste incineration“ uvádza, že spálenie 1 tony komunálneho odpadu v spaľovni komunálnych odpadov vyprodukuje emisie CO2 v rozsahu 0,7 – 1,2 ton CO2, percentuálny podiel fosílneho CO2 uvádza rovnaký 33% - 50%. Vzhľadom na uvedené ďalej upresňuje v následných výpočtoch klimaticky relevantný, fosílny podiel CO2 súvisiaci s klímou vypočítaný ako priemernú hodnotu 0,415 ton CO2 na tonu odpadu. 

• Iné pochybenia vo veci 

V bode IX. namietaného rozhodnutia sa nachádza informácia o dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. s) zákona o EIA, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia alebo má záujem na takom konaní.  V procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti bola identifikovaná verejnosť označená v zozname, v ktorom sa okrem iných uvádzam aj ja. 

V bode X. rozhodnutia – Poučenie o odvolaní, sa uvádza, že verejnosť má podľa § 24 ods. 4 zákona právo podať rozklad proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom konania o vydaní záverečného stanoviska. Rozklad možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia, pričom „v prípade verejnosti podľa § 24 ods. 4 zákona sa za deň doručenia záverečného stanoviska považuje pätnásty deň zverejnenia záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 7 zákona o posudzovaní vplyvov“. 

V tomto bode je poučenie zmätočné. 

Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA sa za deň doručenia rozhodnutia považuje pätnásty deň zverejnenia záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. 

Podľa § 37 ods. 6 zákona o EIA „príslušný orgán doručí záverečné stanovisko do 30 dní od jeho vydania navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci a zverejní ho bezodkladne na webovom sídle ministerstva a na úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii“. 

Znamená to, že zákon odkazuje na zverejnenie záverečného stanoviska na webovom sídle ministerstva životného prostredia. 

Na webovom sídle MŽP SR informácia o záverečnom stanovisku k posudzovanej činnosti nie je dostupná: 

https://www.minzp.sk/uradna-tabula/ 

https://www.minzp.sk/uradna-tabula/?page=2 

Dohľadať ju možno len cez vyhľadávacie okno zadaním označenia tejto posudzovanej činnosti: 

https://www.minzp.sk/uradna-tabula/eia/2421-2023-zaverecne-stanovisko-centrum-cirkularnej-ekonomiky-cce-sala.html 

Až z týchto informácií vyplýva, že záverečné stanovisko bolo na webovom sídle MŽP SR zverejnené dňa 16.01.2023. 

Takéto zverejnenie však rozhodne nezodpovedá požiadavke zákona o EIA, keďže z nepochopiteľných dôvodov informácia o záverečnom stanovisku nie je zobrazená v chronologickom slede informácií uvedených na úradnej tabuli MŽP SR. 

Navyše, príslušný orgán v poučení odkazuje na zverejnenie podľa § 37 ods. 7 zákona o EIA, t.j. zverejnenie dotknutou obcou, ktorá ho má zverejniť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce. Obec – mesto Šaľa zverejnila záverečné stanovisko na svojom webovom sídle dňa 30.01.2023. Takéto poučenie je zmätočné a nie je jasné, kedy a ako sa má počítať lehota na podanie odvolania. 

• Záver

Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasím so súhlasným stanoviskom MŽP SR a realizáciou navrhovanej činnosti a žiadam, aby minister životného prostredia vyhovel môjmu rozkladu, zmenil výrokovú časť záverečného stanoviska na „nesúhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti“, alebo záverečné stanovisko zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Ing. Ladislav Hegyi 

Príloha č. 1 

Príklady potláčania triedeného zberu a recyklácie zariadeniami na spaľovanie odpadov s využitím energie v Európe

Samosprávy miest sú uviaznuté v dlhodobých zmluvách, pretože obnovenie počiatočných investícií do výstavby spaľovní môže trvať desaťročia. 

Španielsko: Palma de Mallorca odrádzala od recyklácie a dováža odpad, aby amortizovala náklady na svoju novú spaľovňu. V roku 2011 podpísala miestna vláda Palma de Mallorca 30-ročnú zmluvu na rozšírenie spaľovne Son Reus. Po rozšírení je kapacita spaľovne asi o 200 000 ton vyššia ako množstvo odpadu vyprodukovaného na ostrove. Ak spaľovňa odpadov nebude prevádzkovaná s dostatočne naplnenou kapacitou, nezíska späť masívne investície do jej výstavby. Zástupcovia spaľovne preto vyzvali vládu, aby zvýšila poplatky za odpad. Aby sa tomu zabránilo, vláda sa rozhodla dovážať odpad na spálenie. Ďalej odmietla podporu pre recykláciu, pretože musí dodať spaľovni čo najviac odpadu, aby sa nezvýšili poplatky za odpad. Ak sa obec na Malorke rozhodla znížiť alebo recyklovať odpad, musela zaplatiť za odpad, ktorý spaľovňa nedostala. (Eza 2012, Simon 2012) 

Spojené kráľovstvo: V roku 1998 podpísala miestna verejná správa grófstva Kent 25-ročnú zmluvu so spoločnosťou prevádzkujúcou spaľovňu odpadu Kent Enviropower. Odhaduje sa, že okres stratil 1,6 milióna dolárov ročne spaľovaním materiálov, ktoré by sa inak mohli recyklovať, kvôli ročnej kvóte na množstvo odpadov požadovanej spaľovňou. Zástupca miestnej verejnej správy K. Ferrin sa vyjadril, že napriek nevýhodám ktoré sa objavili sa zaviazali zmluvou, z ktorej sa nemôžu dostať. (UKWIN 2008) 

Škótsko: S cieľom dodávať palivo do spaľovne, miestna verejná správa oblaati Dumfries a Galloway informovala obyvateľom, aby sa viac nezaoberali separovaním odpadu. Miestna verejná správa sa rozhodla zastaviť svoj program triedeného zberu pre recykláciu, aby sa všetok odpad z regiónu mohol dostať do zariadenia na mechanicko biologickú úpravu, ktoré produkuje palivo pochádzajúce z odpadu, ktoré sa má spaľovať. Palivo získané z odpadu sa prepravovalo do Walesu do cementární, kým sa neďaleko závodu nepostavila spaľovňa. Miestna verejná správa následne rozhodla odvážať všetok svoj odpad do tohto zariadenia, prestala podporovať recykláciu a zaslala obyvateľom informáciu, že separovaný zber papiera pre recykláciu sa zastaví. (Robertson 2013) 

Spaľovne odpadov súťažia z veľkej časti o rovnaké recyklovateľné materiály ako recyklačné podniky. 

Nemecko:  V roku 2007 Dr. Helge Wendenburg, nemecký generálny riaditeľ Ministerstva životného prostredia uviedol, že je potrebné zabezpečiť, aby sa nestrácala energia z recyklácie papiera pre snahu spaľovní získavať dostatok odpadov“.  

Spojené kráľovstvo: V septembri 2012 vyzvala Konfederácia papierenského priemyslu v Spojenom kráľovstve vládu k postupnému ukončeniu dotácií pre spaľovne, pretože konkurujú recyklácii rovnakých materiálov: Dotácie na produkovanie energiu z odpadu by sa mali zrušiť, pretože ohrozujú dodávky surovín papierenského priemyslu - recyklované vlákna. (Confederation of Paper Industries UK 2012, Letsrecycle.com 2007) 

Spaľovne odpadu ohrozujú živobytie recyklátorov.

Holandsko: Holandský recyklačný priemysel hlási hrozbu pre pracovné miesta zo strany spaľovne. V roku 2009 zaslalo niekoľko recyklačných spoločností v Holandsku otvorený list ministrom hospodárstva a bývania, územného plánovania a životného prostredia, ktorí boli znepokojení konkurenciou, ktorú predstavuje priemysel spaľovní. Spoločnosti sa sťažovali, že nadmerná kapacita spaľovní odpadu v krajine viedla k zníženiu účtovaných poplatkov, a preto sa samosprávy rozhodli namiesto recyklácie spaľovať. Spoločnosti vyzvali vládu na ochranu recyklačného priemyslu a jeho 80 000 zamestnancov, aby splnili holandskú environmentálnu víziu podpory recyklácie spaľovaním. (Recycling Netwerk 2009)  

Štúdia z roku 2009 uviedla, že Európa každoročne vyhadzuje zdroje v hodnote vyše 6 miliárd dolárov spaľovaním a skládkovaním odpadových materiálov, ktoré je možné recyklovať. (FoE Europe 2009) 

              Regióny a mestá v Európe a v SR, ktoré majú vysokú mieru spaľovania odpadu, spravidla triedia a recyklujú menej

Príklady zo Slovenska

Vyššie uvedenú tabuľku som uviedol už v mojich pripomienkach k správe o hodnotení. V diskusiách k predmetnej téme zaznela aj otázka o vývoji v ďalších rokoch, preto prikladám novú tabuľku s  údajmi o miere triedeného zberu pre recykláciu za rok 2021. Dáta s rovnakým výsledkom (nižšia miera triedeného zberu pre recykláciu v mestách zo spaľovňou TKO v Bratislave a Košiciach oproti priemeru SR a výrazne nižšia oproti mestám, ktoré sa zamerali na zlepšenia separovaného zberu) získame aj z ostatných rokov. Tak je tomu od začiatkov výraznejšieho rozvoja triedeného zberu v nadväznosti na vplyv legislatívy EÚ už od predvstupových rokovaní, teda približne 20 rokov. Viem zdokumentovať prípady rušenia resp. obmedzovania triedeného zberu papiera zo strany vtedajšieho prevádzkovateľa spaľovne TKO a jeho dlhodobú neochotu riešiť jeho bežné problémy ktoré v iných mestách vyriešili za niekoľko mesiacov. 

Tabuľky poukazujú na mieru triedeného zberu pre recykláciu v oboch mestách so spaľovňou komunálnych odpadov v SR ktorá je značne pod priemerom Slovenska a je výrazne nižšia oproti mestám, ktoré sa zamerali na rozvoj triedeného zberu pre recykláciu. Neexistencia spaľovne komunálnych odpadov sama o sebe nezaručuje vysokú mieru triedeného zberu, alternatívou s ktorou v tabuľke porovnávame dve mestá so spaľovňami TKO v SR sú tie, ktoré sa výraznejšie zamerali na triedený zber pre recykláciu. 

(internetové stránky uvedených miest a obcí podľa § 4 odsek 6 zákona 329/2018, Eurostat, Štatistický úrad SR) 

Príklady z Európy

Dánsko 

Údaje o nakladaní s odpadmi z domácností aj z Dánska ukazujú, že regióny s vyššou mierou spaľovania odpadov majú nižšiu mieru recyklácie a naopak regióny z ktorých putuje menej odpadov na spaľovanie vykazujú vyššiu mieru recyklácie. (Waste Centre Denmark, 2005) Napríklad miera recyklácie v Dánsku buď stagnovala alebo rástla len pomaly a dosahuje s ťažkosťami približne priemernú úroveň EÚ (Eurostat 2021) a výrazne zaostáva za najlepšími krajinami a regiónmi EÚ, ako je napríklad Flámsko v Belgicku, ktorého takmer ¾ odpadu z domácností sú predmetom opätovného používania, recyklácie alebo kompostovania a úspešne sa mu podarilo aj stabilizovať tvorbu odpadu. 

         Miera recyklácie regiónov v Dánsku v rokoch 2012 – 2016  

(OECD 2019) V Dánsku sa skládkuje v posledných rokoch len 1 - necelé 2% komunálnych odpadov, ostávajúci podiel v tabuľke v zásade patrí materiálovému zhodnocovaniu. 

            Podiel nakladania s odpadom z domácností Dánska v roku 2005 

V roku 2005 bolo odpadové hospodárstvo trochu viac diverzifikované medzi viaceré spôsoby nakladania a môžeme teda vplyv spaľovania posudzovať aj v tejto mierne odlišnej situácii. Aj tieto dáta potvrdzujú, že regióny s väčšou mierou spaľovania dosahovali nižšiu mieru recyklácie. (Waste Centre Denmark, 2005) 

Ako Dánsko smeruje k väčšej miere recyklácie a menšej miere spaľovania, zápasí s problémom nadmerných kapacít pre spaľovanie odpadov s využitím energie. To predstavuje problém, pretože náklady na spaľovanie sa výrazne zvyšujú, ak sa spaľuje menej odpadu než bolo projektované pre dané zariadenie na spaľovanie odpadov s využitím energie. Dánsko to zatiaľ čiastočne rieši aj dovozom veľkého množstva odpadov, najmä vo forme paliva pochádzajúce z odpadu (RDF) do spaľovní s využitím energie, aby ich mohol prevádzkovať efektívne. Dovoz týchto odpadov na spaľovanie sa zvýšil z 267 000 ton v roku 2014 na 351 000 ton v roku 2016, keď predstavoval až 10% spaľovaného odpadu. A keďže krajiny z ktorých Dánsko dováža si riešia svoje vlastné kapacity, hrozí, že niektoré spaľovne môžu byť donútené skončiť pred koncom svojej očakávanej životnosti. Spaľovne odpadu boli financované väčšinou z verejných zdrojov vo forme pôžičiek a záruk na úrovni samospráv. (OECD 2019) 

Spojené kráľovstvo 

Prvých deväť distriktov v spaľovaní odpadov je priemerných v recyklácii, ukázali dáta v roku 2011. Údaje britského ministerstva životného prostredia, výživy a vidieckych záležitostí (DEFRA) ukazujú, že žiaden z deviatich okresov, ktoré spaľovali najviac, sa nenachádzalo v top 100 recyklačných distriktoch. (Defra 2011) 

(Defra 2011) 

Príloha č. 2

Príklady negatívneho vplyvu spaľovní odpadov na klímu 

a opatrení voči nim 

Dánsko 

1. a) Podcenenie emisií skleníkových plynov zo spaľovania odpadov sa môže krajine vypomstiť, ako ukazuje prípad z Dánska. Technická univerzita Dánska (DTU) v roku 2011 vo svojej štúdii zistila, že v Dánsku uvoľňuje spaľovanie odpadov dvojnásobné množstvo CO2 oproti dovtedajším odhadom (a pravdepodobne tak činili už mnoho rokov dozadu), hlavne zo spaľovania plastového odpadu z domácností. Zdokumentovala, že v komunálnom odpade spaľovanom dánskymi samosprávami je dvojnásobne viac plastov ako sa predtým predpokladalo. To súviselo s problémami Dánska vo veci prekračovania cieľov znižovania emisií CO2 podľa Kjótskeho protokolu (Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy). (The Copenhagen Post 2011) 

1. b) Dánsky minister pre klímu Dan Jørgensen minulý rok upozornil, že ak má Dánsko dosiahnuť klimatickú neutralitu a environmentálnu transformáciu, bude musieť zvýšiť recykláciu a znížiť množstvo spaľovaného odpadu. Verejná správa v súčasnosti diskutuje, ako môže krajina znížiť počet spaľovní odpadov a obmedziť dovoz cudzieho odpadu. (EUWID 2020) 

Vláda stanovila sektoru odpadov termín na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2030. Predpokladá sa, že bez úsilia o zníženie emisií dánske zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov vyprodukujú približne 1,5 milióna ton CO2 ekv. v roku 2030, alebo takmer 4 % z ich celkového množstva v krajine. Za veľkým množstvom produkovaného CO2 spaľovňami odpadov, zariadeniami na energetické zhodnocovanie je do značnej miery plastový odpad a dánska vláda preto chce, aby sa vylúčilo 80 % plastov z prúdu reziduálneho odpadu a odkloniť tento druh odpadu zo zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov. Podľa súčasných odhadov je množstvo plastového odpadu spáleného v Dánsku 370 000 ton ročne. Dánsko dnes dováža odpad – palivo vyrobené z odpadu (RDF) zvyčajne s vyšším obsahom plastov (zdroja fosílneho uhlíka) ako domáce odpady, aby sa naplnili nadmerné kapacity v spaľovniach, čo tiež následne zvyšuje emisie skleníkových plynov. To všetko nezodpovedá dánskym klimatickým cieľom. Reakciou Dánska je plán v nasledujúcom desaťročí znížiť kapacity spaľovania odpadov o 30 %, zaviesť recyklačný systém s 10 rôznymi prúdmi odpadu a znížiť množstvo odpadu, ktorý dováža. (EUWID 2020, Schaart 2020) 

Holandsko 

V snahe obmedziť dovoz paliva z odpadov (RDF) pre energetické zhodnocovanie. 1. januára nadobudol účinnosť holandský zákon, ktorým sa na dovoz rozšírila súčasná „daň zo spaľovania odpadu“ vo výške približne 32 EUR za tonu. (EUWID 2020) 

Švédsko 

Švédsko zaviedlo v apríli tohto roku spotrebnú daň v súčasnosti necelých 7 EUR za tonu. (EUWID 2020) 

Príloha č. 3

Bilancia dioxínov zo spaľovní komunálnych odpadov v svetle údajov z publikácie „Biela kniha energetického zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike“

Autor: RNDr. Jindřich Petrlík, odborný konzultant medzinárodnej siete International Pollution Elimination Network (IPEN) pre problematiku dioxínov a odpadov, Praha, Česká republika  

1. Úvod 

Byl jsem požádán o posouzení kapitoly věnované emisím polychlorovaných dibenzo-p-dioxinů (PCDD) a dibenzofuranů (PCDF), dále zkráceně „dioxinů“ ze zařízení ZEVO, tedy spaloven odpadů s využitím energie v Bielej knihe energetickeho zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike (Stoiber et al. 2020). Dále v textu budu používat převážně termín „spalovny odpadů“, protože lépe vystihuje podstatu procesu v těchto zařízeních.

Pasáž věnovaná v Bielej knihe (Stoiber et al. 2020) problematice emisí dioxinů hodnotí příspěvek spalování odpadů v tzv. ZEVO velmi neobjektivně. Dělají to ostatně všechny odborné studie zpracované konzultanty pracujícími pro investory spaloven odpadů a s podobným přístupem se lze setkat například i dokumentaci EIA na ZEVO Mělník v České republice (Tomášek 2017). 

Propagátoři spalování odpadů většinou vyzdvihují nízké emise dioxinů ze spaloven do ovzduší, srovnávají je s dalšími zdroji v různých bilancích a většinou i datech postrádajících citace původního zdroje. Současně často argumentují tím, že buď domácí topeniště anebo jiné zdroje vypustí do ovzduší více dioxinů než spalovny odpadů, neboli ZEVO, jak jsou nazývány v moderní terminologii.

Nicméně dioxiny patří k perzistentním organickým látkám (POPs), které do životního prostředí nevstupují jen přenosem ovzduším, ale také vodou anebo v odpadech, a proto je třeba jejich emise a přenosy hodnotit komplexně ve všech složkách. Na to klade důraz i Stockholmská úmluva, která obsahuje i článek 6 věnující se problematice obsahu POPs v odpadech (Stockholm Convention 2010). 

2. Bilance dioxinů ze spaloven odpadů 

Bilanci ze spaloven odpadů nabízí v Bielej knihe obr. 50 v Bielej knihe. V dalším textu se proto pokusím diagram z obrázku 50 a data v něm analyzovat. Obrázek konstatuje, že celkový obsah dioxinů v odpadech na vstupu do spalovny odpadů činil 12 g TEQ/rok. Na výstupech pak 0,2 g TEQ/rok v popelovinách, v dalších zbytcích (residuích) po spalování odpadů pak 0,8 g TEQ/rok a 0,01 g TEQ/rok v odpadních vodách. Do ovzduší spalovna (ZEVO) podle tohoto diagramu vypustí 0,1 g TEQ dioxinů ročně.  Pokud to sečteme, vychází autorům Bielej knihy (Stoiber et al. 2020) a původnímu autorovi diagramu (Neubacher 2014), že spalovna komunálních odpadů postavená po roce 1996 spálila ročně odpad s obsahem 12 g TEQ dioxinů a v různých formách jich vypustila anebo předala jen 1,11 g TEQ. Podívejme se na tuto bilanci podrobněji v dalších částech tohoto posudku.

Ještě než se do toho pustíme, považuji za důležité zdůraznit, že uvedený diagram, jak v Bilej knihe, tak u původního autora zcela postrádá základní informace. Není jasné, pro jak velkou spalovnu byla tato bilance tvořena. Rovněž se můžeme jen dohadovat, k jakému roku se uvedená data vztahují, ale budeme vycházet z datace projektu v prezentaci z roku 2014, tedy, že se jedná o konec devadesátých let minulého století. A v neposlední řadě nejsou uvedeny žádné informace o původních zdrojích informací, na nichž se výpočet zakládá. Je tedy opravdu těžké ověřit, jak věrohodný samotný výpočet je!

Přestože není zařízení, pro které byla bilance tvořena, uvedeno v žádné z veřejně dostupných verzí diagramu, budu vycházet z předpokladu, že se pravděpodobně jedná o totéž zařízení, pro něž autor uvádí další příklady ve své prezentaci z roku 2014 (Neubacher 2014), tedy o spalovnu odpadů Lenzing. Ta má podle informací dostupných na internetu roční kapacitu 300 tisíc tun odpadů (Rabl 2018), ale je možné, že na konci devadesátých let byla postavena i s menší kapacitou. Nicméně pro další úvahy budu vycházet z informace o 300 tisících tunách za rok, byť pak propočty vyjdou pro spalovnu „příznivěji“.  

Dioxiny v odpadech vstupujících do spaloven komunálních odpadů 

Pokud by výpočet byl pro zařízení v Lenzingu a kapacitu 300 tisíc tun spálených odpadů ročně, pak by se počítalo na vstupu s průměrnou koncentrací dioxinů ve spalovaných odpadech na úrovni 40 pg TEQ/g. To je pro představu koncentrace dioxinů v půdách velice průmyslově zatížených až kontaminovaných lokalit. Lze se s ní setkat například v sousedství metalurgických provozů. Pokud uvážíme, že se jedná o odpady, které pocházejí převážně z domácností, jde o poměrně vysokou koncentraci dioxinů. Z domácností pocházejí například organické odpady (hlavně zbytky jídla), obaly (plasty, papíry), doslouživší předměty z domácností apod. Jídlo by například nemělo obsahovat koncentrace vyšší jak cca 1 pg TEQ/g. Papír a obaly rovněž většinou neobsahují vysoké koncentrace dioxinů. V odpadech se mohou vyskytnout starší předměty ošetřené například pentachlorfenolem, který jako příměs obsahoval dioxiny, ale nepůjde o tak vysoká množství, aby to zvýšilo průměrnou koncentraci takto vysoko.

V Bielej knihe předkládanou koncentraci dioxinů v komunálním odpadu vstupujícím do spaloven lze komentovat podobně jako hodnotu 50 pg TEQ/g, která se používá v dokumentacích EIA v České republice. Tu jsme v případě EIA na spalovnu v Mělníce komentovali následovně: „V dokumentaci jsou uváděna velice zastaralá data například o chemickém složení komunálních odpadů, přestože autor cituje obecně uznávaný zdroj, tedy BREF dokument pro spalování odpadů z roku 2005 (Evropská komise 2005). Pokud se ovšem podíváme na původní zdroj informací obsažených v deset let starém BREFu, zjistíme, že pravděpodobně vychází ze skladby odpadů v Německu v 80. letech minulého století (Wilken et al. 1992), tedy v době, kdy i v této zemi stále ještě velkou část odpadů tvořil i například popel ze spalování uhlí v domácnostech a na hladině dioxinů ve výrobcích denní potřeby se podepisovaly zastaralé technologie. Kromě toho se v době měření dioxinů tehdy používaly zcela odlišné ekvivalenty toxicity (TEQ) pro jednotlivé kongenery PCDD/F než je tomu dnes. Novější studie zkoumající dioxiny v komunálním odpadu byly provedeny například v roce 2000 ve Španělsku (Abad et al. 2000) anebo v roce 2012 v Číně (Zhang et al. 2012) a došly k mnohem nižším hodnotám dioxinů v komunálních odpadech či alternativních palivech vyrobených z odpadů.“

Pokud se podíváme do jiných zdrojů odborné literatury, kde se pracuje s průměrnou koncentrací dioxinů v komunálním odpadu putujícím do spaloven, setkáme se s velkým rozpětím, ale především také s velkou nejistotou, protože málokdo byl schopen provést reprezentativní měření široké škály odpadů, ale několik odborných prací se o to pokusilo.

Studie zaměřená na hodnocení POPs v odpadech z roku 2005 sice stanovila podobnou průměrnou hodnotu pro komunální odpad na úrovni 37 pg TEQ/g (BiPRO 2005), ale současně upozornila na to, že jde o průměr založený na měřeních od roku 1980 (LFU 2003), tedy i na základě obsahu dioxinů v odpadech z doby, kdy v podstatě neexistovala žádná opatření ke snižování dioxinů v různých procesech, včetně výroby papíru, textilu apod. Autoři rovněž konstatovali, že novější studie většinou stanovují hodnotu dioxinů v komunálních odpadech na nižší úrovni, většinou do 10 pg TEQ/g (Abad et al. 2002, BiPRO 2005) . Ve studii z Číny z roku 2012 to bylo 15 pg TEQ/g (Zhang et al. 2012).

Mezinárodní expertní skupina ustavená Stockholmskou úmluvou pro vytvoření globálně použitelného nástroje k výpočtu emisí a přenosů dioxinů ve finálním produktu nazývaném zjednodušeně jako „Dioxin Toolkit“ vyhodnotila na základě různých dostupných studií i obsah dioxinů v odpadech ukládaných na skládky komunálních odpadů, tedy ve směsném komunálním odpadu. Dioxin Toolkit počítá s koncentrací 5 pg TEQ/g v domácím odpadu (UNEP, Stockholm Convention 2013).

Shrneme-li to tedy, měla by se koncentrace dioxinů v komunálních odpadech v současnosti buď řádně změřit, anebo převzít údaje z novější literatury, tedy na úrovni spíše 5 pg TEQ/g, maximálně však 10 pg TEQ/g. Pro spalovnu v Lenzingu by pak bilance vypadala tak, že do ní vstupuje 1,5 až 3 g TEQ dioxinů / rok, tedy 4x až 8x méně, než figuruje v diagramu Bielej knihy.  

Dioxiny v emisích do ovzduší ze spaloven komunálních odpadů 

Pro emise ze spalovny udává rakouská bilance méně než 0,1 g TEQ dioxinů za rok. Tento odhad může celkem odpovídat realitě, obzvláště, podíváme-li se na množství dioxinů vypuštěné podle odhadů ročně z pražské spalovny komunálních odpadů, které se pohybovaly v letech 2014 – 2018 mezi 0,017 až 0,084 g TEQ za rok (ATEM 2019). Ta má kapacitu 310 tisíc tun spálených odpadů za rok.  Problém je však s tím, že se tyto odhady opírají o nárazová měření, a to i u spaloven provozovaných v Rakousku (BMLFUW 2017).

Jak ukazuje více studií, ideální stav, kdy jsou většinou ve spalovnách dvakrát ročně měřeny emise dioxinů, zdaleka neodpovídá skutečnému stavu. Daleko vyšší emise byly zaznamenány v době najíždění procesu anebo vyhasínání před odstávkou (Gass et al. 2002, Arkenbout et al. 2018, Kriekouki et al. 2018). Během těchto stavů může dojít k emisím odpovídajícím půlročnímu provozu za standardních podmínek (Gass et al. 2002, Kriekouki et al. 2018). Pokud vezmeme v potaz toto podhodnocení, pak by spalovna velikosti té v Lenzingu mohla vypustit do ovzduší za rok až 0,16 g TEQ dioxinů. 

Dioxiny v popelu, popílku a dalších tuhých zbytcích ze spalování odpadů

V tuhých zbytcích po spalování odpadů, tedy v popelu, popílku, kotelním prachu, případně sorbentu z čištění spalin počítá bilance pro rakouskou spalovnu se zhruba 1 g TEQ dioxinů ročně. Tato hodnota se jeví jako značně podhodnocená. 

Spalovna o roční kapacitě 300 tisíc tun zanechá mezi 75 až 100 tisíci tunami popele, strusky, popílku a dalších zbytků ze spalování odpadů. Z nich zhruba desetinu, tedy 7,5 až 10 tisíc tun tvoří popílky. Koncentrace dioxinů v popílcích z moderních spaloven odpadů se pohybuje mezi 100 až 25000 pg TEQ/g (Kim et al. 2005, Chen et al. 2008, Pekárek, Šyc 2008, Dias-Ferreira et al. 2016, Mach 2017). V popílcích ze spaloven v Brně a Praze-Malešicích byly v letech 2014 - 2015 naměřeny hodnoty mezi 300 až 2200 pg TEQ/g (Mach 2017). Počítejme tedy cca 1000 pg TEQ/g jako průměr. Pak by celkové množství dioxinů v popílcích ze spalovny o kapacitě 300 tisíc tun odpadů za rok mohlo dosáhnout cca 7,5 až 10 g TEQ. Při nejnižší koncentraci 300 pg TEQ/g by to bylo 2,25 až 3 g TEQ, tedy hodnotu daleko převyšující ty uvedené v diagramu pro rakouskou spalovnu.

V popelu a strusce zůstává podle bilance ze Španělska mezi 10 až 30% z celkové bilance dioxinů. V popílcích anebo zbytcích z čištění spalin pak mezi 70 až 90% (Abad et al. 2002). U spalovny v Číně byl poměr podobný, v popelu a strusce se nakumulovalo přes 14% dioxinů z celkových výstupů ze spalovny, zatímco v popílcích to bylo více jak 84% a na emise do ovzduší zbylo více jak jedno procento celkového množství dioxinů odcházejících z procesu spalování odpadů, a to při celkovém množství 7,62 g TEQ/rok (Zhang et al. 2012). Ale popílky mohou v celkové bilanci dioxinů dosáhnout až hranice blízko stoprocentního podílu (Kim et al. 2005).

Pro vyšší koncentrace dioxinů v odpadech předaných ze spaloven komunálních odpadů hovoří i data ohlašovaná spalovnami v České republice do Integrovaného registru znečišťování (IRZ). Spalovna v Praze – Malešicích ročně ohlašuje mezi 4 až téměř 27 g TEQ dioxinů předaných v odpadech, jak dokumentuje tabulka 1 převzatá částečně ze studie zaměřené na ohlašování POPs do systémů PRTR (Petrlik et al. 2018). 

Tabulka 1: Sohrnná data o přenosech dioxinů v odpadech, jak je ohlásily české spalovny komunálních odpadů do IRZ za roky 2012 až 2017. Údaje jsou v g TEQ/rok. Zdroj: (MŽP 2018, Petrlik et al. 2018).

Souhrnná bilance dioxinů ze spaloven komunálních odpadů

Pokud to shrneme, do moderní spalovny komunálních odpadů o kapacitě cca 300 tisíc tun spálených odpadů za rok vstupují zhruba 1,5 a 3 g TEQ dioxinů v odpadech. Z ní pak zhruba 0,16 g TEQ vychází v emisích do ovzduší a mezi 4 až 27 g TEQ v popílcích, popelu, strusce, kotelním prachu a dalších zbytcích po spalování odpadů. 

Již zmíněný Dioxin Toolkit pro ty nejmodernější spalovny odpadů počítá s průměrnými emisemi a přenosy dioxinů 0,5 ug TEQ/tunu spáleného odpadu v emisích do ovzduší. V popílcích to je pak 15 ug TEQ/tunu a v popelu a strusce 1,5 ug/tunu odpadu. Tato bilance by pro spalovnu o kapacitě 300 tisíc tun odpadů/rok vyšla na 0,15 g TEQ dioxinů do ovzduší, 4,5 g TEQ v popílcích a 0,45 g TEQ v popelu a strusce. Celkem tedy 5,1 g TEQ dioxinů ve výstupech ze spalovny. Pokud to porovnáme se vstupem 1,5 až 3 g TEQ dioxinů v pálených odpadech (viz kapitolu 2.1), pak rozhodně diagram celkové bilance vypadá jinak a spalovna komunálních odpadů vychází jako zařízení, které dioxiny ve větším množství produkuje, než rozkládá, a to v řádu až více jak 100%. Ostatně na tom se shodli i zástupci vlád z celého světa, když zařadili spalovny odpadů do Přílohy C Stockholmské úmluvy, na seznam provozů s poměrně vysokým potenciálem tvořit a vypouštět dioxiny a další POPs vznikající jako nezamýšlené vedlejší produkty (Stockholm Convention 2010). A potvrzují to i další studie.

Studie provedená na spalovně komunálních odpadů v Číně dospěla k závěru, že z ní vychází o 2,25 g TEQ dioxinů za rok více, než se do ní dostane na vstupu se spalovanými odpady (Zhang et al. 2012). 

V roce 2005 si Evropská komise nechala zpracovat bilanci POPs v odpadech. Tato bilance má řadu nedostatků a, jak už bylo dokumentováno výše, počítá na vstupech do spaloven s poměrně vysokou koncentrací dioxinů v komunálním odpadu (37 pg TEQ/g). Nicméně i přesto došla k závěru, že do spaloven komunálních odpadů v Evropské unii méně dioxinů vstupuje, celkem 1641 g TEQ za rok, než z nich vychází, 1999 g TEQ za rok (BiPRO 2005). Podle této studie tedy spalovny komunálních odpadů také vycházejí jako „stroje“ na tvorbu dioxinů. 

Další poznámky k textu o dioxinech v Bielej knihe 

V textu o dioxinech opakuje Biela kniha oblíbené tvrzení, že jeden ohňostroj vyprodukuje více dioxinů než spalovny odpadů, konkrétně: „V súčasnosti to može byť napriklad zabavna pyrotechnika, pri oslavach milenia v Londyne bolo odpálených 35 ton pyrotechniky, toto množstvo počas 15 minut ohňostroja vyprodukovalo viac dioxínov ako 100 rokov prevádzky londynskej spaľovne (South east London CHP)“ (Stoiber et al. 2020). Jde o opakované, ale mylné tvrzení, které vycházelo z článku publikovaného v roce 1999 (Lee, Green et al. 1999), jenž došel k závěru, že mileniální ohňostroj a ohně vyprodukovaly 30 g dioxinů. Na táborové ohně se časem zapomnělo, byť ty byly podstatnějším zdrojem dioxinů než ohňostroj, ale i emise dioxinů z ohňů se postupem času ukázaly jako nadhodnocené a UK National Atmospheric Emissions Inventory odhadla emise ze všech takových ohňů v roce 2003 na 6,79 g TEQ. Anglický odborník na POPs, který se tímto případem podrobně zabýval, například spočítal, že spalovny vyprodukují za rok čtyřicetinásobně více dioxinů než táborové ohně. Je ovšem nutné započítat i dioxiny v popelovinách (Watson 2009).   

Jako doklad toho, že spalovny produkují malé množství dioxinů, zařadili autoři Bielej knihy také několik grafů srovnávajících je mimo jiné s domácími topeništi. Bez udání zdroje informací je tento graf opět velice těžké posuzovat a nemá vyšší hodnotu, než jako ilustrační obrázek. Podobná praxe v České republice v minulých letech vedla k vysokému nadhodnocení celkových emisí dioxinů. Tomuto problému proto Arnika věnovala text zveřejněný v roce 2011 (Petrlík 2011), který vycházel z nových studií zaměřených na zpřesnění emisních faktorů pro dioxiny z lokálních topenišť. Problematice emisí dioxinů z domácích topenišť se věnovala podrobněji studie Alana Watsona (Watson 2012).

Zdroje 

Abad, E., M. Adrados, J. Caixach, B. Fabrellas and J. Rivera (2000). "Dioxin mass balance in a municipal waste incinerator." Chemosphere 40(9-11): 1143-1147.

Abad, E., M. Adrados, J. Caixach and J. Rivera (2002). "Dioxin abatement strategies and mass balance at a municipal waste management plant." Environ Sci Technol 36(1): 92-99.

Akimoto, Y., S. Nito and Y. Inouye (1997). "Aromatic carboxylic acids generated from MSW incinerator fly ash." Chemosphere 34(2): 251-261.

Arkenbout, A. and K. H. Esbensen (2017). Application of the Theory of Sampling (TOS) on Unintentional produced POPs. (available at http://www.dioxin2017.org/uploadfiles/2017/9844.pdf). Dioxin 2017. Vancouver, Canada.

Arkenbout, A., K. Olie and K. Esbensen (2018). "Emission regimes of POPs of a Dutch incinerator: regulated, measured and hidden issues." Organohalogen Compounds 80: 413-416.

ATEM (2019). Sjednocení technické a roční kapacity ZEVO Malešice - Rozptylová studie: 42.

Behnisch, P. A., K. Hosoe and S.-i. Sakai (2003). "Brominated dioxin-like compounds: in vitro assessment in comparison to classical dioxin-like compounds and other polyaromatic compounds." Environment International 29(6): 861-877.

Bencko, V. and F. Y. L. Foong (2013). The History, Toxicity and Adverse Human Health and Environmental Effects Related to the Use of Agent Orange, Dordrecht, Springer Netherlands.

BiPRO (2005). Study to facilitate the implementation of certain waste related provisions of the Regulation on Persistent Organic Pollutants (POPs). Brussels, European Commission. https://ec.europa.eu/environment/pdf/waste/studies/pops_waste_full_report.pdf 

Birnbaum, L., D. Staskal and J. Diliberto (2003). "Health effects of polybrominated dibenzo-p-dioxins (PBDDs) and dibenzofurans (PBDFs)." Environ Int 29(6): 855-860. 

Buley, J.: Denmark’s carbon bomb, 8. apríl 2011, http://cphpost.dk/news/tech/denmarks-carbon-bomb.html, prevzaté https://www.wind-watch.org/news/2011/04/08/denmarks-carbon-bomb/.  

BMLFUW (2017). Bericht des BMLFUW über Verbrennungs- und Mitverbrennungs-Anlagen Gem. § 18 AVV Berichtsjahr 2015.

Buser, H. (1986). "Polybrominated dibenzofurans and dibenzo-p-dioxins: thermal reaction products of polybrominated diphenyl ether flame retardants." Environ Sci Technol 20(4): 404-408.

Campo, L., P. Bechtold, L. Borsari and S. Fustinoni (2019). "A systematic review on biomonitoring of individuals living near or working at solid waste incinerator plants." Critical Reviews in Toxicology 49: 1-41.

Conesa, J. A., N. Ortuño, E. Abad and J. Rivera-Austrui (2016). "Emissions of PCDD/Fs, PBDD/Fs, dioxin like-PCBs and PAHs from a cement plant using a long-term monitoring system." Science of The Total Environment 571: 435-443. 

Confederation of Paper Industries: "UK Paper Industry Calls for U-turns in Manufacturing Policy", 20. september 2012. https://www.politicshome.com/members/article/conference-2012-uk-paper-industry-calls-for-uturns-in-manufacturing-policy. "Germany to Push Recycling Ahead of thirsty EfW Plants" Letsrecycle.com. N.p., 19 Mar. 2007. Web. 19 Sept. 2013.https://www.letsrecycle.com/news/latest-news/germany-to-push-recycling-ahead-of-thirsty-efw-plants/ 

Department for Business, Energy and Industrial Strategies: Valuation of energy use and greenhouse gas, october 2021.  https://assets.publishing.service.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/1024040/valuation-energy-use-greenhouse-gas-background-documentation.pdf

DEFRA (Department for Environment, Food and Rural Affairs); total local authorities with data are 352. They include cities, districts, councils and boroughs. WasteDataFlow, 2011. https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/142046/2011- 12_ANNUAL_publication_LA_level_WITHOUTLINKS.xls 

Department for Environment, Food and Rural Affairs (DEFRA): Resources and Waste Strategy Monitoring Progress. UK 2020  https://assets.publishing.service.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/907029/resources-and-waste-strategy-monitoring-progress.pdf 

Deutsche Gesellschaft für Technische Zusammenarbeit (GTZ) GmbH: Private Sector Involvement in Waste Management Sector, 2005  

https://www.giz.de/en/downloads/Private%20Sector%20Involvement%20in%20Solid%20Waste%20Management_long_2005.pdf 

Dias-Ferreira, C., G. M. Kirkelund and P. E. Jensen (2016). "The influence of electrodialytic remediation on dioxin (PCDD/PCDF) levels in fly ash and air pollution control residues." Chemosphere 148: 380-387.

Dowen, J.: Good Practice Guidance for Assessing the GHG Impacts of Waste Incineration. UKWIN, July 2021. 

https://ukwin.org.uk/files/pdf/UKWIN-2021-Incinerator-GHG-Guide.pdf 

Drastichová, I. and V. Žúbor (2020). Príloha 2: Hodnotenie vplyvov na verejné zdravie pre „Centrum cirkulárnej ekonomiky Šaľa“. Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) Šaľa - Správa o hodnotení vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov voz není nieskorších Ekoconsult - enviro. Bratislava: 76.

EEA report: Preventing plastic waste in Europe, ISSN 1977‑8449, 2/2019. https://www.eea.europa.eu/publications/preventing-plastic-waste-in-europe/download 

EFSA CONTAM (2018). "Risk for animal and human health related to the presence of dioxins and dioxin-like PCBs in feed and food." EFSA Journal 16(11): 331.

Ekoconsult - enviro (2021). Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) Šaľa - Správa o hodnotení vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie “Centrum cirkulárnej ekonomiky Šaľa“. Bratislava, ewia a.s. 2021, dostupné online https://www.enviroportal.sk/sk_SK/eia/detail/centrum-cirkularnej-ekonomiky-cce-sala   

Eunomia (2021) Waste in the Net-Zero Century: Testing the Holistic Resources System via Three European Case Studies, Report for TOMRA, July 2021. 

Eunomia: Incineration and climate change, report, 2006, summary report FoE EWNI: Dirty truths, 2006. https://www.researchgate.net/publication/320531555_Dirty_truths_Incineration_and_climate_change 

Eunomia: The Potential Contribution of Waste Management to a Low Carbon Economy, november 2015, https://www.eunomia.co.uk/reports-tools/the-potential-contribution-of-waste-management-to-a-low-carbon-economy/

European Commission (2019). Commission Implementing Decision (EU) 2019/2010 establishing the best available techniques (BAT) conclusions, under Directive 2010/75/EU, for waste incineration. Available at: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2019/2010/oj. 

European Parliament and the Council of the European Union (2019). Regulation (EU) 2019/1021 of the European Parliament and of the Council of 20 June 2019 on persistent organic pollutants (Text with EEA relevance.). PE/61/2019/REV/1. Official Journal of the European Union. L 169, 25.6.2019,: p. 45–77.

European Parliamentary Research Service: Closing the loop New circular economy package, január 2016, European Parliament. https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2016/573899/EPRS_BRI%282016%29573899_EN.pdf 

European Commission: The role of waste-to-energy in the circular economy, 17.1.2017 https://ec.europa.eu/environment/waste/waste-to-energy.pdf  

European Commission: A European Strategy for Plastics in a Circular Economy. Jan. 2018, dostupné online https://ec.europa.eu/environment/circular-economy/pdf/plastics-strategy.pdf  

European Environmental Agency: Greenhouse gas emission intensity of electricity generation in Europe. https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/overview-of-the-electricity-production-3/assessment  

European Environment Agency (EEA) „Reaching 2030’s residual municipal waste target — why recycling is not enough“, April 2022. https://www.eea.europa.eu/publications/reaching-2030s-residual-municipal-waste   

Európska komisia: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve. Január 2017 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52017DC0034&from=SK 

Eurostat: Recycling rate of municipal waste, online 5.2.2023 https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/sdg_11_60/default/table?lang=en 

Eurostat: Municipal waste by wate management operations, online 5.2.2023  

https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/env_wasmun/default/table?lang=en 

EUWID: Danish ministers call for cuts to waste imports, máj 2020 https://www.euwid-recycling.com/news/policy/single/Artikel/danish-ministers-call-for-cuts-to-waste-imports.html 

Federec: Évaluation environnementale du recyclage en France selon la méthodologie de l’analyse de cycle de vie. Apríl 2017, dostupné online http://presse.ademe.fr/wp-content/uploads/2017/05/FEDEREC_ACV-du-Recyclage-en-France-VF.pdf 

Evropská komise (2005). Integrovaná prevence a omezování znečištění (IPPC). Referenční dokument o nejlepších dostupných technologiích spalování odpadů. Oficiální český překlad. Sevilla, Evropská komise - Generální ředitelství, Společné výzkumné středisko, Institut pro perspektivní technologické studie (Sevilla),Technologie pro udržitelný rozvoj, Evropský úřad IPPC: 753. 

Favoino, E.: Building a bridge strategy for residual waste. Material Recovery and Biological Treatment to manage residual waste within a circular economy. Zero Waste Europe, 2020 https://zerowasteeurope.eu/wp-content/uploads/2020/06/zero_waste_europe_policy_briefing_MRBT_en.pdf 

Fiani, E. (2012). Promoting the spreading of dioxin long term sampling in the waste incineration sector. Recuwatt 2012, French agency for environment and energy management (ADEME).

Friends of the Earth Europe, Gone to waste – the valuable resources that European countries bury and burn, October 2009. 

Gass, H. C., K. Luder and M. Wilken (2002). "PCDD/F-emissions during cold start-up and shut-down of a municipal waste incinerator." Organohalogen compounds 56: 193-196. 

Haigh L., de Wit, M., von Daniels, C., Colloricchio, A., Hoogzaad, J.: The Circularity Gap Report. Circle Economy, 2021, https://www.circularity-gap.world/2021 

Hrabčák, M.: Projekcie emisií skleníkových plynov zo skládok odpadov a z nich vyplývajúci návrh na sektorový cieľ v sektore odpadové hospodárstvo pre budúci zákon o zmene klímy a nízkouhlíkovú transformáciu. Rada vlády SR pre Európsku zelenú dohodu, Pracovná skupina pre odpadové hospodárstvo, august 2022.  

Hogg, Dominic: The case for sorting recyclables prior to landfill and incineration. Reloop. June 2022 https://www.reloopplatform.org/wp-content/uploads/2022/06/D-HOGG-_Reloop_FINAL_June2022-1.pdf  

Hogg, D.: Debunking Efficient Recovery The Performance of EU Incineration Facilities. Zero Waste Europe, January 2023. https://zerowasteeurope.eu/wp-content/uploads/2023/01/Debunking-Efficient-Recovery-Full-Report-EN.docx.pdf  

Hsu, J.-F., C. Chen and P.-C. Liao (2010). "Elevated PCDD/F Levels and Distinctive PCDD/F Congener Profiles in Free Range Eggs." Journal of Agricultural and Food Chemistry 58(13): 7708-7714.

Chen, T., J. H. Yan, S. Y. Lu, X. D. Li, Y. L. Gu, H. F. Dai, M. J. Ni and K. F. Cen (2008). "Characteristic of polychlorinated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans in fly ash from incinerators in China." Journal of Hazardous Materials 150(3): 510-514.

Iamiceli, A. L., V. Abate, A. Abballe, A. Bena, S. P. De Filippis, E. Dellatte, S. De Luca, A. R. Fulgenzi, N. Iacovella, A. M. Ingelido, C. Ivaldi, V. Marra, R. Miniero, S. Valentini, E. Farina, M. Gandini, M. Orengia, E. Procopio, G. Salamina and E. De Felip (2021). "Biomonitoring of the adult population living near the waste incinerator of Turin: Serum concentrations of PCDDs, PCDFs, and PCBs after three years from the plant start-up." Chemosphere 272: 129882.

Inštitút environmentálnej politiky: Čo s bratislavským odpadom? Diskusná štúdia, december 2020, dostupné online. Stiahnuté 17.2.2021. https://www.minzp.sk/files/iep/co_s_ba_odpadom.pdf 

ISPRA: ISPRA publishes the Municipal Waste Report 2020 edition. https://www.isprambiente.gov.it/en/archive/news-and-other-events/ispra-news/2020/12/ispra-publishes-the-municipal-waste-report-2020-edition 

Kannan, K., C. Liao and H.-B. Moon (2012). Polybrominated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans. Dioxins and health Including Other Persistent Organic Pollutants and Endocrine Disruptors. Third Edition. A. Schecter. USA, Wiley: 255-302.

Katima, J. H. Y., L. Bell, J. Petrlik, P. A. Behnisch and A. Wangkiat (2018). "High levels of PCDD/Fs around sites with waste containing POPs demonstrate the need to review current standards." Organohalogen Compounds 80: 700-704.

Kim, K.-H., Y.-C. Seo, H. Nam, H.-T. Joung, J.-C. You, D.-J. Kim and Y.-C. Seo (2005). "Characteristics of major dioxin/furan congeners in melted slag of ash from municipal solid waste incinerators." Microchemical Journal 80(2): 171-181.

Krause, T., J. L. Moenning, J. Lamp, R. Maul, H. Schenkel, P. Furst, R. Pieper and J. Numata (2022). "Transfer of polychlorinated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans (PCDD/Fs) and polychlorinated biphenyls (PCBs) from oral exposure into cow's milk - Part I: state of knowledge and uncertainties." Nutr Res Rev: 1-23.

Kriekouki, A., A. Lazarus and C. Schaible (2018). A Wasted Opportunity? EU environmental standards for waste incineration plants under review. Brussels, Belgium, European Environmental Bureau: 26.

Kubal, M., J. Fairweather, P. Crain and M. Kuraš (2004). Treatment of solid waste polluted by polychlorinated contaminants (pilot-scale demonstration). International Conference on Waste Management and the Environment No2. S. WIT Press, UK. Rhodes, WIT Press: 13-23.

Lee, R., N. Green, R. Lohmann and K. Jones (1999). "Seasonal, anthropogenic, air mass, and meteorological influences on the atmospheric concentrations of polychlorinated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans (PCDD-Fs): Evidence for the importance of diffuse combustion sources." Environ Sci Technol 33(17): 2864-2871.

Levaggi, L.; Levaggi, R.; Marchiori, C.; Trecroci, C. Waste-to-Energy in the EU: The Effects of Plant Ownership, Waste Mobility, and Decentralization on Environmental Outcomes and Welfare. Sustainability 2020, 12, 5743. https://doi.org/10.3390/su12145743  

LFU (2003). Zusammensetzung und Schadstoffgehalt von Siedlungsabfällen. Augsburg, Bayerisches Landesamt für Umweltschutz (Hrsg.).

Li, H., L. Yu, G. Sheng, J. Fu and P. Peng (2007). "Severe PCDD/F and PBDD/F pollution in air around an electronic waste dismantling area in China." Environ Sci Technol 41(16): 5641-5646.

Lin, Y.-m., S.-q. Zhou, W.-J. Lee, L.-C. Wang, G.-P. Chang-Chien and W.-C. Lin (2014). "Size distribution and leaching characteristics of poly brominated diphenyl ethers (PBDEs) in the bottom ashes of municipal solid waste incinerators." Environmental Science and Pollution Research 21(6): 4614-4623.

Ma, H.-w., Y.-L. Lai and C.-C. Chan (2002). "Transfer of dioxin risk between nine major municipal waste incinerators in Taiwan." Environment International 28(1-2): 103-110.

Mach, V. (2017). Kontaminace perzistentními organickými polutanty a kovovými prvky v okolí zařízení k využívání odpadů Hůrka. (Contamination by Persistent Organic Pollutants and Heavy Metals in Surroundings of Waste Reprocessing Plant Hůrka). Praha, Arnika - Toxické látky a odpady: 33.

Mason, G., M. Denomme, L. Safe and S. Safe (1987). "Polybrominated and chlorinated dibenzo-p-dioxins: synthesis biologic and toxic effects and structure-activity relationships." Chemosphere 16(8-9): 1729-1731.

Miyake, Y., L. Tang, Y. Horii, K. Nojiri, N. Ohtsuka, Y. Fujimine and T. Amagai (2012). "Concentration profiles of halogenated polyclic aromatic hydrocarbons in flue gas, bottom ash, and fly ash from waste incinerators." Organohalog Compd 74(2012): 636-639. 

Moore, M. Creating Public Value: Strategic Management in Government; Harvard University Press: Cambridge, MA, USA, 1995.  

MŽP. (2018, 30-09-2017). "Integrovaný registr znečišťování. (Integrated Pollutants Releases Register)."   Retrieved 12-11-2018, 2018, from http://www.irz.cz. 

MŽP SR (2023). Záverečné stanovisko číslo: 338/2023-1.7, 2421/2023, 2422/2023 – int. 

Neubacher, F. (2014). Public acceptance and economic feasibility of Waste-to-Energy in Austria– Examples for Best Practice. 13th International Symposium on Waste Management, 2014-11-06. Zagreb.

Neurath, C. (2003). "Open burning of domestic wastes: the single largest source of dioxin to air." Organohalogen compounds 63: 122-125.

Neuwahl, F., Cusano, G., Gómez Benavides, J., Holbrook, S. and Roudier, S. (2019). Best Available Techniques (BAT) Reference Document for Waste Incineration: Industrial Emissions Directive 2010/75/EU (Integrated Pollution Prevention and Control), EUR 29971 EN. Luxembourg, Publications Office of the European Union, .

Nouwen, J., C. Cornelis, R. De Fre, M. Wevers, P. Viaene, C. Mensink, J. Patyn, L. Verschaeve, R. Hooghe and A. Maes (2001). "Health risk assessment of dioxin emissions from municipal waste incinerators: the Neerlandquarter (Wilrijk, Belgium)." Chemosphere 43(4-7): 909-923.

OECD (2019), OECD Environmental Performance Reviews: Denmark 2019, chapter 4 Waste, materials management and the circular economy, OECD Environmental Performance Reviews, OECD Publishing, Paris, https://doi.org/10.1787/1eeec492-en.

Ortuño, N., J. A. Conesa, J. Moltó and R. Font (2014). "De Novo Synthesis of Brominated Dioxins and Furans." Environmental Science & Technology 48(14): 7959-7965.

Parzefall, W. (2002). "Risk assessment of dioxin contamination in human food." Food and Chemical Toxicology 40(8): 1185-1189.

Pekárek, V. and M. Šyc (2008). Zhodnocení technologie zpracování popílku z katalytického filtru spalovny komunálních odpadů TERMIZO, a.s. z hlediska současně platné legislativy POP. Praha, Ústav chemických procesů AV ČR: 20.

Pelclová, D., P. Urban, J. Preiss, E. Lukáš, Z. Fenclová, T. Navrátil, Z. Dubská and Z. Senholdová (2006). "Adverse health effects in humans exposed to 2, 3, 7, 8-tetrachlorodibenzo-p-dioxin (TCDD)." Reviews on environmental health 21(2): 119-138.

Petrlik, J. (2006). Polybrominated Diphenyl Ethers in the Czech Republic. International POPs Elimination Project Report. Prague, Arnika - Toxics and Waste Programme,: 32.

Petrlik, J. (2015). Persistent Organic Pollutants (POPs) in Chicken Eggs from Hot Spots in China. Beijing-Gothenburg-Prague, Arnika - Toxics and Waste Programme, IPEN and Green Beagle: 25.

Petrlík, J. (2011, 29/04/2011). "Nelze tvrdit, že jedna spalovna vyprodukuje méně dioxinů než dům vytápěný uhlím."   Retrieved 29/11/2020, 2020, from https://arnika.org/spalovna-versus-rodinny-dum-dioxiny.

Petrlik, J. and L. Bell (2017). Toxic Ash Poisons Our Food Chain: 108.

Petrlik, J., L. Bell, J. DiGangi, S. M. Allo'o Allo'o, G. Kuepouo, G. Ochieng Ochola, V. Grechko, N. Jelinek, J. Strakova, M. Skalsky, Y. Ismawati Drwiega, J. N. Hogarh, E. Akortia, S. Adu-Kumi, A. Teebthaisong, M. Carcamo, B. Beeler, P. Behnisch, C. Baitinger, C. Herold and R. Weber (2022). "Monitoring Dioxins and PCBs in Eggs as Sensitive Indicators for Environmental Pollution and Global Contaminated Sites and Recommendations for Reducing and Controlling Releases and Exposure." Emerging Contaminants 8(2022): 254-279.

Petrlik, J., L. Bell and S. Ožanová (2017). Dioxiny z toxického popílku se dostávají do našeho potravního řetězce. Ženeva – Göteborg – Perth - Praha: 80.

Petrlik, J., L. Bell and K. Žulkovská (2018). Crucial Elements of the Pollutant Release and Transfer Register and Their Relationship to the Stockholm Convention. Prague - Bangkok / Available: https://www.researchgate.net/publication/333224368_Crucial_Elements_of_the_Pollutant_Release_and_Transfer_Register_and_Their_Relationship_to_the_Stockholm_Convention, Arnika - Toxics and Waste Programme: 36.

Petrlik, J. and R. Ryder (2005). After Incineration: The Toxic Ash Problem. Available at: http://ipen.org/sites/default/files/documents/ipen_incineration_ash-en.pdf. Prague, Manchaster, IPEN Dioxin, PCBs and Waste Working Group, Arnika Association: 59.

Petrlik, J., A. Teebthaisong and A. Ritthichat (2017). Chicken Eggs as an Indicator of POPs Pollution in Thailand. Results of sampling conducted in 2015 – 2016. Bangkok, Prague, Arnika - Toxics and Waste Programme, EARTH: 32.

Piskorska-Pliszczyńska, J. and S. Maszewski (2014). "Brominated dioxins: little-known new health hazards-a review." Bull Vet Inst Pulawy 58: 327-335.

Piskorska-Pliszczynska, J., P. Strucinski, S. Mikolajczyk, S. Maszewski, J. Rachubik and M. Pajurek (2016). "Pentachlorophenol from an old henhouse as a dioxin source in eggs and related human exposure." Environmental Pollution 208, Part B: 404-412.

Pless-Mulloli, T., B. Schilling, O. Paepke, N. Griffiths and R. Edwards (2001). "Transfer of PCDD/F and heavy metals from incinerator ash on footpaths in allotments into soil and eggs." Organohalogen Compounds 51: 48-52.

Rabl, M. (2018, 05/12/2018). "Restmüll wird erfolgreich zu Wärme und Strom."   Retrieved 28/11/2020, 2020, from https://www.meinbezirk.at/voecklabruck/c-wirtschaft/restmuell-wird-erfolgreich-zu-waerme-und-strom_a3070029.

Ramboll (2019). Study to support the review of waste related issues in Annexes IV and V of Regulation (EC) 850/2004. Final report. Muenchen - Brussels, European Commission: 369. 

Recycling magazine: Mixed waste sorting changing the game, December 2021. https://www.recycling-magazine.com/2021/12/01/mixed-waste-sorting-changing-the-game/ 

Recycling Netwerk, BRBS, BVOR, FHG, FNOI, PRN letter to Ministerie van Economische Zaken Mevrouw M.J.A. van der Hoeven and Ministerie van VROM/DGM/DP Mevrouw dr. J.M. Cramer. 11/09/2009. 

Reinmann, J. (2011). "More Than 10 Years Continuous Emission Monitoring of Dioxins by Long-term Sampling in Belgium and Europe - Experiences, Trends adn New Results." Organohalog Compd Vol. 73: 2209-2212. 

Rollinson, A., N.: Toxic Fallout - Waste Incinerator Bottom Ash in a Circular Economy. Zero Waste Europe, research report - January 2022. https://zerowasteeurope.eu/wp-content/uploads/2022/01/zwe_Jan2022_toxic_fallout_research_report.pdf 

Robertson, Craig. "Greens Launch Petition on Recycling." RSS. Dumfries & Galloway Standard, 6 Feb. 2009. Web. 10 Sept. 2013. http://www.dgstandard.co.uk/dumfries-news/local-news-dumfries/local-news-dumfriesshire/2009/02/06/greens-launch-petition-on-recycling51311-22866324/. "Blue Box Paper Recycling Will Stop on 1 April 2010." Http://www.dumgal.gov.uk. Dumfries and Galloway Council, web marec 2012. http://www.dumgal.gov.uk/CHttpHandler.ashx?id=4202&p=0   

Schaart E.: Denmark’s ‘devilish’ waste dilemma. Politico, september 2020. https://www.politico.eu/article/denmark-devilish-waste-trash-energy-incineration-recycling-dilemma/  

Schecter, A. (2012). Dioxins and health Including Other Persistent Organic Pollutants and Endocrine Disruptors. Third Edition. USA, Wiley.

Schecter, A., L. Birnbaum, J. Ryan and J. Constable (2006). "Dioxins: An overview." Environ Research(101): 419–428.

Simon, J., M.: The story of Conterina. Case study, Zero Waste Europe, 2018 https://zerowastecities.eu/wp-content/uploads/2019/07/zero_waste_europe_cs4_contarina_en.pdf  

Simon J.M.: "Mallorca; Sun & Waste" Zero Waste Europe. N.p., 16 Nov. 2012. Web. 10 Sept. 2013. http://www.zerowasteeurope.eu/2012/11/mallorcasun-waste-the-sunny-and-shady-sides-of-zero-waste/. El Consell aprueba definitivamente incinerar residuos importados, El Mundo, 13 December, 2012. http://www.elmundo.es/elmundo/2012/12/13/baleares/1355426948.html.  

Stachel, B., E. H. Christoph, R. Gotz, T. Herrmann, F. Kruger, T. Kuhn, J. Lay, J. Loffler, O. Papke, H. Reincke, C. Schroter-Kermani, R. Schwartz, E. Steeg, D. Stehr, S. Uhlig and G. Umlauf (2007). "Dioxins and dioxin-like PCBs in different fish from the river Elbe and its tributaries, Germany." J Hazard Mater 148(1-2): 199-209.

Stockholm Convention (2010). Stockholm Convention on Persistent Organic Pollutants (POPs) as amended in 2009. Text and Annexes. Geneva: 64.

Stockholm Convention on POPs (2008). Guidelines on Best Available Techniques and Provisional Guidance on Best Environmental Practices Relevant to Article 5 and Annex C of the Stockholm Convention on Persistent Organic Pollutants. Geneva, Secretariat of the Stockholm Convention on POPs. 

Stoiber, H., G. Kurz, L. Halász, J. Chovanec and V. Šimkovicová (2020). Biela kniha energetickeho zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike. Údaje, čísla, fakty, ewia, a.s.: 136.

Suzuki, G., H. Matsukami, C. Michinaka, S. Hashimoto, K. Nakayama and S.-i. Sakai (2021). "Emission of Dioxin-like Compounds and Flame Retardants from Commercial Facilities Handling Deca-BDE and Their Downstream Sewage Treatment Plants." Environmental Science & Technology XXXX.

Swedish EPA (2011). Low POP Content Limit of PCDD/F in Waste. Evaluation of human health risks. Swedish Environmental Protection Agency, Stockholm: 145.

Šebková, K., Borůvková, J., Přibylová, P., Vrana B., Hůlek R., Holoubek, I., Klánová, J., (2014). Global Monitoring Plan for Persistent Organic Pollutants Under the Stockholm Convention Article 16 on Effectiveness Evaluation. Second Regional Monitoring Report of the Central, Eastern European and Central Asian Region. RECETOX Report No. 506, Research Centre for Toxic Compounds in the Environment, Masaryk University, Brno, Czech Republic: 102 + annexes. 

Štatistický úrad SR, 2023 http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i57F8D1568E444621B1FC04094207561E%22%29&ui.name=Mno%C5%BEstvo%20komun%C3%A1lneho%20odpadu%20%5Bzp3001rr%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk# 

The Epoch Times. (2005, 17-12-2005). "Taiwan Environmental Protection Agency announced the results of cross-border investigation."   Retrieved 03-04-2017, 2017, from http://www.epochtimes.com/b5/5/12/17/n1156901.htm. 

Tomášek, J. a. k. (2017). Dokumentace záměru Zařízení pro energetické využití odpadu v lokalitě Mělník - ZEVO Mělník, ČEZ, a.s., Středočeský kraj. Zpracováno podle § 6 zákona č. 100/2001 Sb., ve znění pozdějších předpisů s obsahem a rozsahem podle přílohy č. 4. Mníšek pod Brdy: 171.

Tu, L.-K., Y.-L. Wu, L.-C. Wang and G.-P. Chang-Chien (2011). "Distribution of polybrominated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans and polybrominated diphenyl ethers in a coal-fired power plant and two municipal solid waste incinerators." Aerosol and Air Quality Resarch 11(5): 596-615.

Tue, N. M., A. Goto, S. Takahashi, T. Itai, K. A. Asante, T. Kunisue and S. Tanabe (2016). "Release of chlorinated, brominated and mixed halogenated dioxin-related compounds to soils from open burning of e-waste in Agbogbloshie (Accra, Ghana)." Journal of Hazardous Materials 302(Supplement C): 151-157.

UKWIN (United Kingdom Without Incineration Network): Case Studies. August 2008. Web marec 2012. http://ukwin.org.uk/resources/case-studies/ Hannah, Sinead. "Kent's Waste Contract Could Be Money in the Bin." Kentonline.com.uk. Kent Online, 12 Aug. 2008. Web. March 2012. . "Incinerator Is Burning Money, Admits KCC." Kentonline.com.uk. Kent Online, 13 Aug. 2008. Web. March 2012. https://www.kentonline.co.uk/kent/news/kents-waste-contract-could-be-m-a42292/  

UNEP and Stockholm Convention (2013). Toolkit for Identification and Quantification of Releases of Dioxins, Furans and Other Unintentional POPs under Article 5 of the Stockholm Convention. Geneva, United Nations Environment Programme & Stockholm Convention Secretariat: 445.

Van Caneghem, J., C. Block, A. Van Brecht, G. Wauters and C. Vandecasteele (2010). "Mass balance for POPs in hazardous and municipal solid waste incinerators." Chemosphere 78(6): 701-708. 

Van den Berghe, K.; Bucci Ancapi, F.; van Bueren, E. When a Fire Starts to Burn. The Relation Between an (Inter)nationally Oriented Incinerator Capacity and the Port Cities’ Local Circular Ambitions. Sustainability 2020, 12, 4889. https://doi.org/10.3390/su12124889  

Virginia Eza: ´Bajar la tasa de incineración pasa por traer residuos de otros países para quemar´, Diario de Mallorca, 31 August 2012. http://www.diariodemallorca.es/mallorca/2012/08/31/bajar-tasa-incineracion-pasa-traer-residuos-paises-quemar/790693.html. Stiahnuté v decembri 2012.  

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1004 ktorým sa stanovujú pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov o odpade v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32019D1004&from=SK 

Wang, L.-C., H.-C. Hsi, Y.-F. Wang, S.-L. Lin and G.-P. Chang-Chien (2010). "Distribution of polybrominated diphenyl ethers (PBDEs) and polybrominated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans (PBDD/Fs) in municipal solid waste incinerators." Environmental Pollution 158(5): 1595-1602.

Wang, M.-S., S.-J. Chen, Y.-C. Lai, K.-L. Huang and G.-P. Chang-Chien (2010). "Characterization of persistent organic pollutants in ash collected from different facilities of a municipal solid waste incinerator." Aerosol Air Qual. Res 10: 391-402.

Wang, M.-S., L.-C. Wang and G.-P. Chang-Chien (2006). "Distribution of polychlorinated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans in the landfill site for solidified monoliths of fly ash." Journal of Hazardous Materials 133(1-3): 177-182. 

Waste Centre Denmark, 2005, data for household waste, Storage for incineration classified with incineration. 

Watson, A. (2001). Comments on the “Report on the analysis of PCDD/PCDF and Heavy Metals in Soil and Egg samples related to the Byker incinerator”.

Watson, A. (2009). Fireworks and dioxin emissions.

Watson, A. (2012). Emise z lokálních topenišť se zřetelem na POPs. Praha: 79.

Weber, R., C. Gaus, M. Tysklind, P. Johnston, M. Forter, H. Hollert, E. Heinisch, I. Holoubek, M. Lloyd-Smith, S. Masunaga, P. Moccarelli, D. Santillo, N. Seike, R. Symons, J. P. M. Torres, M. Verta, G. Varbelow, J. Vijgen, A. Watson, P. Costner, J. Woelz, P. a. Wycisk and M. Zennegg (2008). "Dioxin- and POP-contaminated sites—contemporary and future relevance and challenges. Overview on background, aims and scope of the series." Environ Sci Pollut Res 15: 363-393.

Weber, R. and B. Kuch (2003). "Relevance of BFRs and thermal conditions on the formation pathways of brominated and brominated-chlorinated dibenzodioxins and dibenzofurans." Environ Int 29(6): 699-710.

Weber, R., A. Watson, J. Petrlik, A. Winski, O. Schwedler, C. Baitinger and P. Behnisch (2015). "High levels of PCDD/F, PBDD/F and PCB in eggs around pollution sources demonstrates the need to review standards." Organohalog Compd 77(2015): 615-618.

White, S. S. and L. S. Birnbaum (2009). "An Overview of the Effects of Dioxins and Dioxin-Like Compounds on Vertebrates, as Documented in Human and Ecological Epidemiology." Journal of Environmental Science and Health, Part C 27(4): 197-211.

WHO (1998). Polybrominated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans. Environmental Health Criteria, 205. XXI+303P. ISBN 92-4-157205-1; 205 (0). 1998. i-xxi; 1-303. Geneva, Switzerland, World Health Organization.

Wilken, M., B. Cornelsen, B. Zeschmar-Lahl and J. Jager (1992). "Distribution of PCDD/PCDF and other organochlorine compounds in different municipal solid waste fractions." Chemosphere 25(7-10): 1517-1523.

Zemek, A. and A. Kocan (1991). "2,3,7,8-Tetrachlorodibenzo-p-dioxin in soil samples from a trichlorophenol-producing plant." Chemosphere 23(11-12): 1769-1776.

Zhang, G., J. Hai and J. Cheng (2012). "Characterization and mass balance of dioxin from a large-scale municipal solid waste incinerator in China." Waste Management 32(6): 1156-1162.