Klimatický šek - kontext a vysvetlenie

Európska únia, zohľadňujúc nové vedecké poznatky a súvisiace ciele Parížskej dohody o klíme usilovať o udržanie oteplenia na 1,5 C a čo najviac pod 2 C, sprísnila v posledných rokoch svoje klimatické ciele. Po stanovení cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 prijala cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55% a v súčasnosti pracuje na klimatickom balíku predpisov „Fit for 55“. V rámci neho by mal prejsť zmenami aj systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov EÚ (EU ETS). 

Systém obchodovania s emisiami EÚ poskytuje strop celkového množstva emisií skleníkových plynov, ktoré môžu vypustiť dotknuté zariadenia. V súčasnosti zahŕňa v EÚ (plus Nórsku, Islande a Lichtenštajnsku) vyše 15 000 stacionárnych zdrojov a 1 500 leteckých prevádzkovateľov, ktorí pokrývajú takmer 50 % emisií skleníkových plynov v EÚ. V rokoch 2005 až 2019 zariadenia na ktoré sa vzťahuje EU ETS znížili emisie o približne 35 %, pričom emisie v hlavných zahrnutých sektoroch (energetika a energeticky náročné priemyselné zariadenia) sa znížili o 42,8 %, čo dokazuje, že EU ETS sa postupne stáva stále účinnejším nástrojom. Zatiaľ čo strop emisií skleníkových plynov je pevne stanovený a časom sa znižuje, cenu emisných kvót určuje trh. Na Slovensku ostalo množstvo emisií, ktoré pokrýval systém obchodovania s emisiami EÚ v rokoch 2010 – 2018, približne rovnaké, pohybujúc sa okolo 21 – 22 miliónov ton CO2ekv. 

Začínajúca fáza 4 EU ETS, ktorá bude realizovaná v rokoch 2021 – 2030, prešla reformou. Emisné kvóty budú od roku 2021 do roku 2030 klesať ročne o 2,2 %, oproti súčasným 1,74 % a do EU ETS bol od roku 2023 zaradený aj námorný sektor. Európska komisia tiež navrhla rozšíriť EU ETS aj na sektory dopravy a budov do roku 2025, keďže sektor budov je zodpovedný až za  36 % emisií CO2 v Európe a emisie z dopravy tvoria približne 30 % a ďalej rastú. To však predstavuje riziko prehĺbenia energetickej chudoby. Zraniteľné domácnosti by mohli byť neúmerne ekonomicky zaťažené, keďže predmetné sektory takýto druh nákladov prenesú priamo so spotrebiteľov a nízkopríjmové domácnosti míňajú často najvyššiu časť svojich príjmov na vykurovanie a dopravu. Štúdia Cambridge Econometrics predpokladá, že nový ETS môže zvýšiť priemerné výdavky na vykurovanie domácností fosílnym plynom o 30 % a zvýši náklady na autá na fosílne palivá o 16 % v roku 2030“. Naviac, domácnosti s nízkymi príjmami mávajú problém s počiatočnými vyššími nákladmi na zateplenie  a ďalšími technologickými zmenami, ktoré by im umožnili vyhnúť sa vyšším cenám. 

V posledných mesiacoch tiež výrazne rastú ceny energií. Aj keď spoplatnenie uhlíka v systéme obchodovania s emisiami nemá relevantný vplyv na ich súčasný rast, je zrejmé, že rastúce ceny fosílnych palív a náklady na emisie spolu si dotknutí výrobcovia postupne prenesú do cien a na spotrebiteľov. 

To zvýrazňuje potrebu zabezpečiť transformáciu spoločnosti ku klimatickej  neutralite férovým spôsobom. Nie každý môže za klimatickú krízu rovnakým dielom, nie každý dokáže uniesť akékoľvek opatrenia. Náklady a výhody, ktoré so sebou prináša spoplatnenie uhlíka samé o sebe (bez ďalších opatrení) sú často nerovnomerne rozdelené medzi rôzne skupiny v spoločnosti. Naviac, nízkopríjmové skupiny obyvateľov majú najmenší podiel na klimatickej zmene, ale často najviac doplácajú na jej negatívne dôsledky.

Progresívne Slovensko preto prichádza s návrhom skĺbenia environmentálneho spoplatnenia emisií skleníkových plynov (v podobe systému obchodovania s emisiami) s klimatickou dividendou, pre lepšiu zrozumiteľnosť prezentovanou v SR ako „klimatický šek“. Takýto prístup zabezpečuje na jednej strane riešenie klimatickej krízy v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“, stimuluje nízkouhlíkové investície a súčasne eliminuje, resp. minimalizuje prenášanie tejto záťaže na obyvateľov, prispieva k spravodlivejšiemu rozloženiu záťaže a riešeniu energetickej chudoby a nerovnosti príjmov. 

Klimatická dividenda resp. šek je stratégia prerozdeľovania, ktorá po zavedení spoplatnenia emisií skleníkových plynov, preneseného dotknutými producentami energie a produktov do cien a na spotrebiteľov, následne vracia časť týchto príjmov (alebo celý objem) priamo obyvateľom, zasielaním rovnakej sumy pre každého obyvateľa v pravidelných časových intervaloch (napr. mesačne, alebo ročne). Tým výrazne prispieva k inkluzívnemu a sociálne spravodlivému prechodu ku klimatickej neutralite. Zatiaľ čo myšlienka klimatickej dividendy je relatívne nová, podporujú ju mnohí renomovaní klimatickí vedci a ekonómovia uvádzajúc, že ide o najspravodlivejší a najefektívnejší spôsob dosiahnutia klimatickej neutrality. Klimatická dividenda, alebo klimatický šek je formou finančnej podpory pre domácnosti na kompenzáciu vyšších cien energií, s osobitným významom pre domácnosti s nízkymi a stredne vysokými príjmami, ktoré pri istej forme prevedenia získajú viac, ako zaplatia na zvýšených nákladoch. Analýzy ministerstva financií USA, Kolumbijskej univerzity a ďalších výskumných centier preukázali, že vrátenie príjmov z uhlíkovej dane vo forme rovnakých dividend jednotlivcom poskytuje čisté finančný prínos väčšine - až dvom tretinám – obyvateľov USA, pričom ich motivuje znižovať svoj dopad na klímu. 

Zavedením klimatickej dividendy resp. šeku sa tiež zvyšuje kúpna sila domácností. Domácnosti sú tak nielen chránené pred vplyvom vyšších cien energií, ale tiež motivované investovať do nízkouhlíkových technológií a znižovania svojich emisií skleníkových plynov súvisiacich s energiami a pod. Klimatický šek je tiež pružnejší nástroj pre pomoc domácnostiam s kompenzáciou cien súvisiacich so spoplatnením emisií než iné. Klimatický šek navrhujeme ako percento príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, ktorý tak dokáže pružnejšie reagovať na nestálosť trhu s emisnými kvótami. Ak by domácnosti platili viac na nákladoch na vykurovanie a dopravu, dostali by viac vo forme klimatického šeku a naopak. Navrhovaný klimatický šek je vďaka svojej jednoduchosti, absencii vylučujúcich podmienok, rovnosti voči všetkým obyvateľom transparentným nástrojom vyžadujúcim nízke zapojenie vlády a kapacít na spravovanie. 

Emisie skleníkových plynov dosiahli v roku 2016 v SR približne 41 Mt CO2ekv (bez LULUCF). V porovnaní s rokom 1990 to predstavovalo zníženie o 44,5 %, avšak ďalej rástli v rokoch 2017 a 2018, kedy dosiahli 42,4 Mt CO2ekv a v roku 2019 klesli na 40,2 Mt CO2ekv. 

Podľa smernice EÚ ETS určia použitie príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie členské štáty, pričom sa očakáva, že najmenej 50 % použijú na opatrenia pre ochranu klímy. Príjmy z aukcií kvót v roku 2020 dosiahli v EÚ 16,5 miliardy eur, z čoho Slovensko prijalo 242 068 325 eur. Od roku 2015 je celý výťažok príjmom Environmentálneho fondu SR. Podľa výročnej jeho správy za rok 2020 boli celkové ročné príjmy 293 912 861 €, z toho tvorili výnosy z obchodovania s emisiami 241 826 257 € a výdavky predstavovali 105 690 560 €. Slovensko v roku 2019 nesplnilo požiadavku použitia 50 % výdavkov na klimaticko – energetické účely, keď vynaložilo na tieto opatrenia 46 %. 

Návrh skĺbenia spoplatnenia skleníkových plynov skrz EU ETS s klimatickým šekom v SR vypracovala pre poslanca Európskeho parlamentu Martina Hojsíka (PS) formou štúdie Asociace pro mezinárodní otázky z Českej republiky. Do výpočtu boli zahrnuté okrem príjmov z EU ETS v súčasnej podobe v rokoch 2021 – 2025 a 2026 – 2030 aj prímy z predpokladaného zahrnutia sektorov budov a dopravy do EU ETS od roku 2026. Celkový príjem pre Slovensko z predaja emisných kvót EÚ v rokoch 2021 - 2030 odhaduje na 12,4 miliárd eur. 

Prerozdelenie príjmov z aukcií v rámci EU ETS so zameraním na klimatický šek:

A) Klimatický šek (priame výplaty dividend) - 40 %

40 % príjmov z aukcií by sa navracalo v rovnakých platbách každému obyvateľovi SR, vrátane detí, v pravidelných časových intervaloch. V roku 2026 by dostupné prostriedky pre klimatický šek predstavovali približne 693 miliónov eur, čo by predstavovalo 127 eur, ktoré by obdržal každý obyvateľ. Rok 2026 uvádzame vzhľadom na to, že sa nachádza uprostred analyzovaného obdobia. Aritmetický priemer príjmov za roky 2022 – 2030 predstavuje 96 eur pre každého obyvateľa ročne. Ak by sa alokácia zvýšila na 45 %, prostriedky pre prerozdelenie formou klimatického šeku by vzrástli v roku 2026 na približne 780 miliónov eur, teda 143 eur na obyvateľa. Aby klimatický šek bol efektívnym nástrojom bez väčších dodatočných nárokov na kapacity štátnej správy, nemala by obsahovať distribučné kritériá. Mala by byť jednotná a rovnomerne rozdeľovať príjmy z aukcií medzi všetkých obyvateľov. Takýto univerzálny prístup je transparentný, a administratívne lacnejší. Výnosy vo výške 40 % z predaja povoleniek by boli, po vzore návrhov z iných krajín, uložené v osobitnom fonde v rámci pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, alebo Ministerstva životného prostredia SR, ktorý by zabezpečoval ich správu a zasielanie obyvateľom.  Klimatické šeky (dividendy) by museli byť oslobodené od akýchkoľvek daní a nepočítali by sa ako príjem pre žiadne dávky, čo je to dôležité aby sa zabránilo tomu, aby domácnosti stratili nárok na iné dávky. 

B) Environmentálny fond SR – 10 % 

V roku 2026 by 10 % z vydražených výnosov predstavovalo 179 597 919 eur, celkové výdavky Environmentálneho fondu SR v roku 2020 boli rozpočtované na 105 690 560 eur, navrhnutý podiel z príjmov by nebránil činnosti fondu. S cieľom dosiahnuť súlad so smernicou EÚ ETS a vynaložiť aspoň 50 % príjmov z EU ETS na klímu, by sa polovica pridelených príjmov pre Environmentálny fond (teda 5% z celého objemu prostriedkov) viazala na predmetný účel. Zvyšných 5 % by sa mohlo vynaložiť na neklimatické aktivity ochrany životného prostredia. 

C) Programy energetickej efektívnosti – 20 %,

Programy energetickej efektívnosti, osobitne obnova budov, patria medzi najprínosnejšie v oblasti znižovania emisií,  platieb za energiu a vo vytváraní pracovných miest. 

 D) Program obnoviteľnej energie – 15 %,

Tieto prostriedky by boli zamerané na program pre zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach s cieľom poskytnúť finančnú podporu rodinám a decentralizovať výrobu energie.

E) Fond zelených inovácií – 10 %,

Na nový Fond zelených inovácií by sa mohlo vyčleniť 10 % príjmov EÚ ETS s cieľom podpory vytvárania zelených pracovných miest, zelených inovácií v slovenskom priemysle. Predmetné prostriedky by spadali pod zámer EÚ vynaložiť aspoň 50 % príjmov v oblasti klímy a energie, keďže smernica EÚ ETS uvádza financovanie „výskumu a vývoja v oblasti energetickej účinnosti a čistých technológií“ ako jednu z možných oblastí výdavkov.

F) Kompenzácie pre priemyselné zariadenia – 5 %.

5 % príjmov by sa použilo pre kompenzácie energeticky náročnému priemyslu, ktorému hrozí tzv. únik uhlíka, teda presun výroby zo SR do krajín s horšou klimatickou legislatívou. Podľa pravidiel EÚ sa to môžu zatiaľ môže započítavať do klimaticko – energetických výdavkov, avšak časom to môže podliehať legislatívnej zmene, pretože to znižuje motiváciu príjemcov znižovať spotrebu energie.

Prílohy

Modelovaná výška dividend klimatického šeku v SR v rokoch 2022 – 2030 

Príklady klimatických vedcov a ekonómov podporujúcich klimatickú dividendu

William F. Sharpe, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 1990 

Robert Merton, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 1997 

Amartya Sen, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 1998 

George Akerlof, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 2001 

Michael Spence, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 2001 

Daniel Kahneman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu  2002

Eric Maskin, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 2007 

Peter Diamond, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu  2010 

Angus Deaton, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 2015 

Oliver Hart, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 2016 

A ďalších 18 nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu (spolu doposiaľ 28) a vyše 3500 ekonómov (viac informácií napr. https://clcouncil.org/economists-statement/) 

James Edward Hansen, profesor na Earth Institute Kolumbijskej univerzity USA, bývalý riaditeľ Goddardovho inštitútu pre kozmický výskum (GISS) NASA