Hromadná pripomienka ku klimatickému zákonu
Hromadná pripomienka k LP/2023/29 Zákon o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (klimatický zákon) predloženému Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky do medzirezortného pripomienkového konania.
Podpísať hromadnú pripomieku
1. Odôvodnenie k návrhu zvýšenia celkového cieľa zníženia skleníkových plynov o najmenej 60%
Cieľ 55 % zníženia emisií skleníkových plynov (oproti roku 1990) je z hľadiska riešenia klimatickej krízy nedostatočný. Tri strany vládnej koalície - OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí sa verejne zaviazali k podpore cieľa zníženia emisií skleníkových plynov EÚ o 65 % do roku 2030. Od nástupu k moci však táto vláda, vrátane ministerstva životného prostredia, odmietala tento cieľ a presadzovala nižšie ciele zníženia emisií skleníkových plynov a opakovane presadzovala návrhy oslabujúce ochranu klímy na európskej úrovni.
Od roku 2019 v Progresívnom Slovensku hovoríme, v súlade s mnohými odborníkmi a organizáciami riešiacimi klimatickú krízu, o cieli 65 % - 60 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 s tým, že upresniť ho má analýza socioekonomických a environmentálnych nákladov a prínosov a o tom, že pokiaľ to bude sociálne a ekonomicky prijateľné, je potrebné dosiahnuť cieľ 65 %. Vychádzame z emisných scenárov OSN a Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), historických a morálnych záväzkov krajín EÚ a cieľa EÚ prispieť k udržaniu oteplenia na 1,5 °C v intenciách Parížskej dohody o zmene klímy. Z emisnej správy Programu OSN pre životné prostredie v r. 2019 vyplýva, že pre obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C je potrebné od daného času znižovať globálne emisie skleníkových plynov o 7,6 % ročne do roku 2030. Aplikácia tohto prístupu na úroveň EÚ v intenciách Parížskej dohody o zmene klímy vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov o 65% do r. 2030. Kľúčové obdobie dosiahnutia klimatickej neutrality pred rokom 2050 je najbližšia dekáda.
Od východiskového roku 1990 sa podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu znížili emisie skleníkových plynov do roku 2019 už o 45,6 %. Len doposiaľ deklarované záväzky, ciele a projekty nahrádzania uhoľných zdrojov v elektrárňach, sektorové zámery znižovania emisií v energetike, priemysle, doprave, odpadovom hospodárstve a ďalších, zohľadnenie cieľov a opatrení v rámci finančnej podpory z európskych zdrojov, predstavujú väčšinu objemu emisií, ktoré je potrebné znížiť pre dosiahnutie uvedeného cieľa v roku 2030.
Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 65 % vychádza tiež z trajektórie dosiahnutia klimatickej neutrality Slovenska do roku 2050, doterajších záväzkov a cieľov znižovania emisií v sektore energetiky, odpadového hospodárstva, dopravy, priemyslu, z finančných prostriedkov ktoré nám na aktivity znižujúce emisie poskytne EÚ v rámci Programu Slovensko, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a Modernizačného fondu, z príjmov Slovenska zo systému obchodovania s emisiami (EU ETS) a ich využitia tak, aby SR aspoň prestali porušovať odporúčanie legislatívy EÚ a najmenej 50% využili pre klimatické ciele, z príjmov z REPowerEU, vrátane možnosti získania pôžičiek za veľmi výhodných podmienok a z plánovaných investícií zo súkromných zdrojov.
2. Odôvodnenie návrhu úpravy cieľa v sektore dopravy
V sektore dopravy je navrhnutý nedostatočný cieľ nezvýšenia emisií skleníkových plynov o najviac 29%. Vnímame technologickú, ekonomickú a časovú náročnosť znižovania emisií skleníkových plynov v sektore dopravy, avšak aj podkladové dokumenty MŽP SR k tejto klimatickej politike preukazujú, že aj pri scenári s dodatočnými opatreniami neboli použité viaceré opatrenia a niektoré boli navrhnuté v nedostatočnej miere (napríklad rozvoj verejnej osobnej dopravy). Naviac, scenár s dodatočnými opatreniami v podkladoch MŽP SR vychádza z trajektórie ktorá nezníži dostatočne emisie skleníkových plynov do roku 2050, je potrebné prepracovať ho tak, aby zníženie emisií v sektore dopravy zodpovedalo dosiahnutiu klimatickej neutrality. Pre smerovanie ku klimatickej neutralite potrebujeme v sektore dopravy čo najskôr zastaviť rast emisií skleníkových plynov - z hľadiska trajektórie smerovania k uhlíkovej neutralite, ako aj skutočnosti, že pre naplnenie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy je kľúčová táto dekáda. Dôslednejšie znižovanie emisií skleníkových plynov v sektore dopravy vyžaduje komplexnú podporu pre rozvoj environmentálne udržateľnej mobility vo forme navzájom prepojených služieb, osobitne verejnej osobnej dopravy (MHD, regionálna autobusová a železničná doprava), nemotorovej dopravy, ich infraštruktúry a kombinovaných služieb postavených na báze zdieľania, doplnenú o zmenu palivovej základne a ďalšie systémové opatrenia. Viaceré krajiny dosahujú výrazne lepšie výsledky v znižovaní vplyvu sektora dopravy na klímu a stanovujú si výrazne vyššie ciele. Napríklad Fínsko znížilo emisie o 19 % v roku 2019 (oproti roku 2005) a si stanovilo cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 50% (oproti roku 2005) a dosiahnuť nulové emisie z dopravy do roku 2045. Dobré príklady a dôslednejšie klimatické ciele nájdeme napríklad aj vo Švédsku, Nemecku a ďalších krajinách.
3. Odôvodnenie k návrhu zvýšenia cieľa v sektore odpadov v § 5 bod 5 na 30 % do roku 2030
Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov len o 24 % v sektore odpadového hospodárstva je nedostatočný. Doposiaľ pochádza väčšina emisií skleníkových plynov zo sektora odpadov zo skládok odpadu, z ktorých do atmosféry uniká metán vznikajúci rozkladom biologicky rozložiteľných zložiek odpadu. To sa v najbližších rokoch zásadne zmení – emisie zo skládok odpadov výrazne klesnú aj pri realizácii len tých opatrení, ku ktorým SR viažu povinnosti vyplývajúce z legislatívy EÚ. Ide hlavne o povinnosť všetok komunálny odpad pred uložením na skládku upraviť od 1. januára 2024, znižovať množstvo komunálnych odpadov ukladaných na skládky až na 10 % do roku 2035, zvyšovať mieru recyklácie v súlade s cieľmi legislatívy EÚ (ktoré pomôžu odkloniť aj niektoré biologicky rozložiteľné zložky odpadu), rozvíjať separovaný zber biologicky rozložiteľných odpadov (alebo jeho materiálne zhodnotenie v mieste vzniku) a jeho zhodnocovanie.
Podľa samotných podkladov MŽP SR k tvorbe klimatickej politiky v sektore odpadov, scenára s dodatočnými opatreniami, sa odporúča stanoviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 30 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 2005). Predmetný scenár naviac stále obsahuje niektoré nedostatky (napríklad nedostatočne riešené opatrenia a ciele separovaného zberu a zhodnocovania biologicky rozložiteľného kuchynského a záhradného odpadu, papiera) a kontraproduktívne úvahy o výstavbe nových spaľovní odpadov, ktorú sú významným zdrojom emisií skleníkových plynov s trendom ich ďalšieho rastu. Uhlíková intenzita spaľovní odpadov v EÚ dosahuje 550 g CO2e/kWh - viac než dvojnásobok priemeru energetického mixu EÚ. Problémom pri tvorbe kvalitnej politiky v sektore odpadov na Slovensku je tiež problém s nekvalitou dát, napríklad o emisiách skleníkových plynov zo spaľovní odpadov.
Vyššie uvedené opatrenia v sektore odpadov je potrebné doplniť opatreniami, ktoré zabezpečia súlad prevádzky skládok s legislatívou EÚ a zvýšenie zachytávania metánu zo skládok (v ktorom SR zbytočne zaostáva), ďalšie skvalitnenie systémov triedeného zberu biologicky rozložiteľných odpadov, osobitne záhradného, kuchynského odpadu a ich kompostovania, zvýšenie miery triedenia a recyklácie ostatných zložiek biologicky rozložiteľných odpadov (papier, textil) a podporu pokročilých technológií úpravy odpadov pred skládkovaním – materiálového zhodnocovania a biologickej úpravy (MRBT) a pokročilých zariadení mechanicko – biologickej úpravy. V neposlednom rade je potrebné zabezpečiť kvalitný informačný systém v sektore odpadov a finančno - metodickú podporou pre samosprávy a subjekty odpadového hospodárstva v realizácii vyššie uvedených opatrení. Takýto prístup vytvára predpoklady pre ešte výraznejšie znižovanie emisií skleníkových plynov, ako ukazujú príklady z iných krajín EÚ, napr. Rakúska.
Vzhľadom na vyššie uvedené, považujeme za potrebné zvýšiť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov zo sektora odpadov najmenej na 30% do roku 2030 (v porovnaní s rokom 2005) tak, ako uvádza scenár dodatočných opatrení podkladov MŽP SR a súčasne vypracovať odbornú analýzu o environmentálnych, sociálnych a ekonomických nákladoch a prínosoch zvýšenia klimatických cieľov (a s tým spojených opatrení) v sektore odpadov. Súčasne je potrebné odstrániť aktuálne nedostatky v dátach o emisiách (napr. zo spaľovní odpadov) a o nakladaní s odpadmi.
4. Odôvodnenie návrhu úpravy cieľa v sektore budov
Sektorový cieľ 12 % považujeme za nedostatočný, nakoľko vychádza z trajektórie, ktorá nedosiahne v roku 2050 dlhodobý cieľ Klimatického zákona a to klimatickú neutralitu. Model SHMÚ (scenár WAM), podľa ktorého bol navrhnutý daný cieľ do roku 2030, teda zníženie o navrhovaných 12 %, vedie k zníženiu emisií v roku 2050 len o 32,82 %. Podľa modelu SHMÚ sa v rámci tohto scenára dosiahne produkcia emisií ESR budov v roku 2050 na úrovni 3,2 MtCO2eq. Takáto trajektória nie je v súlade s dosiahnutím dlhodobého cieľa uhlíkovej neutrality. Súčasne zvýšenie ambície v tomto sektore predstavuje ekonomickú príležitosť a tak by bolo národohospodárskou chybou ju nevyužiť.
5. Odôvodnenie vyhlásenia stavu klimatickej núdze
Rýchle a výrazné znižovanie emisií skleníkových plynov v intenciách Parížskej dohody o zmene klímy vyžaduje uvedomenie si závažnosti situácie, ktorá má charakter núdze a tomu prislúchajúce mobilizačné, dôsledné konanie v každej sfére. Účelom vyhlásenia stavu klimatickej núdze je prispieť k systémovému, koncepčnému riešeniu klimatickej krízy a mobilizovať kapacity a zdroje v dostatočnom rozsahu a rýchlosti na ochranu ľudí a ich majetkov, hospodárstva a ekosystémov. Už v roku 2007 uviedol generálny sekretár OSN Pan Ki-mun o klimatickej zmene: „toto je núdzová situácia a pre núdzovú situáciu potrebujeme núdzové opatrenia“.
6. Odôvodnenie zapracovania Základných princípov do paragrafového znenia
Vítame uvedenie Základných princípov v návrhu Zákona. Nakoľko v slovenskej právnej praxi je tento prístup veľmi málo používaný, môže viesť k nejednoznačnej interpretácii a aplikácii. Nakoľko považujeme tieto princípy za dôležité a užitočné, napríklad jasné určenie verejného záujmu, požadujeme presunutie týchto princípov do paragrafovej časti Zákona, napríklad ako § 1.
7. Odôvodnenie požiadavky definovať Adaptačnú stratégiu v § 10 ako záväzný podklad pre územné plánovania a konania
Prax adaptácie sa na vplyvy a dôsledky zmeny klímy na Slovensku ukazuje, že pracovníci zodpovední za územné plánovanie spravidla odmietajú zapracovať podklady adaptačných stratégií s odôvodnením, že sa riadia len tým, čo uvádza priamo legislatíva rámcujúca územné plánovanie a ak takúto povinnosť v nej nemajú, nechcú opatrenia zo stagégií prispôsobovania sa na zmenu klímy zapracovať do územného plánovania. Súčasne považujeme za dôležité, aby tieto zákony boli navrhovaným Zákonom nepriamo novelizované a odstránila sa nekoherentnosť umožňujúca napríklad povolenie projektov, ktoré nie sú v súlade s adaptačnými cieľmi Zákona.
8. Odôvodnenie dodatočných inštitúcii navrhujúcich kandidátov na členov a členky Rady
Vzhľadom na celospoločenský dosah navrhovaného Zákona, považujeme za dobrú prax umožniť navrhovať kandidátov na členov a členky Rady aj zamestnávateľským združeniam a odborovým zväzom.
9. Odôvodnenie zahrnutia mitigácie a adaptácie do hodnotení na životné prostredie a v IPKZ
Doterajšia aplikačná prax zákonov 24/2006 Z. z. a 39/2013 Z. z. ukazuje, že zmena klímy, ako mitigácia, tak adaptácia, nie sú dostatočne zohľadnené, ani metodicky podchytené. Preto navrhujeme, aby Rada mala zodpovednosť za metodiku posudzovania dopadov na zmenu klímy v zmysle týchto zákonov. Súčasne považujeme za dôležité, aby tieto zákony boli navrhovaným Zákonom nepriamo novelizované a odstránila sa nekoherentnosť umožňujúca napríklad povolenie projektov, ktoré by viedli k zvýšeniu emisií skleníkových plynov a nedodržaniu cieľov stanovených Zákonom.